Tróp – z gréckeho slova tropos – obrat.


Trópy predstavujú skupiny výrazových prostriedkov, ktoré nepriamo označujú predmety alebo javy a na základe podobnosti prenášajú pomenovania z jedného javu na iný.


Prenášanie významu slov v trópoch sa môže uskutočňovať tromi spôsobmi:


  1. na základe podobnosti – metafora

  2. na princípe vecných a logických súvislostí – metonýmia

  3. na základe kontrastu – napr. irónia


K trópom patrí:


metafora

symbol

metonýmia

personifikácia

antonomázia

prirovnanie

irónia

epiteton

hyperbola

parabola

synekdocha

perifráza



SYMBOL predstavuje:


  1. V rečovej komunikácii znak, ktorý vznikol na základe zaužívaného označenia, pričom konkrétny predmet má aj abstraktný zmysel:


Kríž - symbol kresťanstva


Srdce – symbol lásky


Kotva – symbol nádeje


Olivová ratolesť – symbol mieru


Oko – symbol bdelosti, múdrosti


Dlhé vlasy – symbol slobody, nezávislosti


Špirála – symbol rastu a vývoja


Kruh – symbol života, znovuzrodenia,...


 

  1. Osobitnú skupinu predstavujú štátne symboly – štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať, štátna hymna.


  1. Číselné symboly – 3, 7,...


  1. Symboly rôznych sviatkov – symboly Vianoc (stromček, ozdoby, perníky,...),...


  1. Medzi symboly patria aj symboly a znaky využívané pri práci s počítačovými programami- @, /, *,...


  1. V umení sa vzťahuje na význam umeleckého diela, je to premietnutie myslenia do obrazu. Motív napr. obrazu vyvoláva v človeku nejaké pocity.


 

V literatúre je to druh trópu – je to prostriedok náznakovosti a mnohovýznamovosti básnického obrazu pri umeleckej výpovedi.


Ľahšie povedané – symbol prináša čitateľovi básne nejakú informáciu - zároveň vyvoláva v ňom estetický zážitok.


Ešte jednoduchšie - nepriame pomenovanie skutočnosti.


Symbol ako básnický tróp sa výrazne využíval v slovenskej literatúre v období romantizmu. Využívali ho štúrovci vo svojej básnickej tvorbe s cieľom posilniť postavenie slovenského národa, jazyka a kultúry.


 

Prehľad autorov slovenského literárneho romantizmu a ich tvorby:

 

Ľudovít Štúr – 1815 – 1856

Nárečja slovenskuo a potreba písaňja v tomto nárečí – jazykovedný spis

Náuka reči slovenskej – systematická gramatika

Slovanstvo a svet budúcnosti – filozoficko-politický spis

O národných povestiach a piesňach plemien slovanských – spis o ľudovej slovesnosti

 

Samo Chalupka – 1812 – 1883

Kozák, Likavský väzeň, Kráľohoľská – básne - zbojnícka tematika

Boj pri Jelšave, Branko, Turčín Poničan – básne - protiturecká tematika

Mor ho! – hrdinská epická báseň

 

Janko Kráľ – 1822 – 1876

Duma bratislavská – báseň

Krajinská pieseň – báseň

Jarná pieseň - báseň

Dráma sveta – reflexívno-filozofická lyrika

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – subjektivizovaná balada,...

 

Andrej Sládkovič – 1820 – 1872 (Andrej Braxatoris)

Marína – básnická skladba

Detvan – lyrickoepická skladba

 

Ján Botto – 1829 – 1881

Žltá ľalia – balada

Margita a Besná – balada

Smrť Jánošíkova – lyrickoepická básnická skladba


 

Najčastejšie symboly slovenskej romantickej literatúry:

Tatry – symbol Slovenska
Váh – symbol Slovenska
Dunaj – symbol Slovenska
Kráľova hoľa – symbol Slovenska
vrkoče – symbol slovenských mládencov
kroj – symbol slovenského národa
valaška – symbol slovenského národa
fujara – symbol slovenského národa
sokol – symbol slobody
orol – symbol slobody
vatra – symbol slobody, nového začiatku
pastieri, salaše – symbol slovenského národa,...


 

Krátke ukážky textov so symbolmi z tvorby slovenských romantikov:

 

Nad Tatrou sa nebo kalí,

kalí mraky hromovými;

mútny sa Váh i Hron valí

krajmi žiaľom uvädlými.

(S. Chalupka – Smútok)


 

Od Tatier k Dunaju ľudia si šepkajú:

Ber, pane, tie dane, však príde rátanie.

(J. Botto – Smrť Jánošíkova)


 

Symbol ako básnický tróp sa ďalej využíval vo svetovej i slovenskej literatúre na prelome 19. a 20. storočia. V uvedenom období sa v literatúre uplatňoval tzv. symbolizmus.


 

Symbolizmus:

 

  • Literárny smer z prelomu 19. a 20. storočia.

  • Vznikol vo Francúzsku.

  • Názov smeru je odvodený z gréckeho slova symbolón – znak.

  • Autori sa nevyjadrujú priamo, ale prostredníctvom symbolov (topole – symbol osamelého, smutného človeka, čierna farba – symbol smútku,...).

  • Symbol je teda základný vyjadrovací nástroj.

  • Básne vyjadrujú smútok, skepsu, osamelosť autorov, nový priestor básnici hľadali v neskutočne, sne, mimo reality.

  • Básne sú zamerané na subjektívne pocity autora, na básnikovo „ja“.

  • Básnici využívali asociáciu, voľný verš.

 

 

Najvýznamnejšími predstaviteľmi symbolizmu boli:

 

Ivan Krasko – slovenská literatúra – Nox et solitudo, Verše

Emil Boleslav Lukáč – slovenská literatúra - Spoveď, Dunaj a Seina, O láske neláskavej,...

Charles Baudelaire – francúzska literatúra – Kvety zla,...

Paul Verlaine – francúzska literatúra – Básnické umenie, Saturnské básne, Múdrosť,...

 

 

Základné symboly využívané symbolistami slovenskej i svetovej literatúry:

topole – symbol pesimizmu, tragického životného postoja
havran – symbol bezvýchodiskovosti a bezvýhľadnostivečer – symbol smútku, bezútešnosti
ráno – symbol nádeje, príchodu niečo nového
noc – symbol bezvýchodiskovosti
otcova roľa – symbol domova, bezpečia
démon – utláčateľ národa, ľudu
noc, tma, zmrákanie sa – symboly vnútorných pocitov hrdinu
lúč, svetlo – symbol príchodu nového začiatku
čierna, sivá farba – symbol smútku
červená farba – farba krvi
sova - múdrosť
more – symbol nespútanosti, slobody, divokosti,...


 

Za významného predstaviteľa symbolizmu a vôbec literárnej moderny je považovaný Charles Baudelaire.

 

Jeho najznámejšie a najhodnotnejšie básne sú ale súčasťou Kvetov zla.

 

Albatros

 

Keď mužstvo posádky zatúži za zábavou,

nejeden albatros, šíravy morskej vták,

utratí slobodu, ak príliš nevšímavo

sprevádza zradnú loď na krutých hlbinách.

 

Tento kráľ azúru, chytený do osídla,

na doskách paluby v hanbe a rozpakoch

žalostne rozprestrie veliké biele krídla,

vláčiac ich ťarbavo sťa veslá zbok´nabok.

 

Ach, kľavý, chromý je pasažier okrídlený!

Nedávno krásavec a teraz neborák!

Ten sa mu porúha: kuľhajúc vzletieť mieni,

a tamten strká mu fajočku pod zobák!

 

Básnik sa podobá princovi oblačnému,

čo šípom smeje sa  a vnára do búrok,

no na zem stiahnutý, vstred posmechov, má trému

a krídla mohutné hatia mu každý krok.

 

 

Báseň Albatros je pravdepodobne jeho najslávnejším dielom. Autor v ňom popisuje svoju prirodzenú túžbu po slobode, túžbu oslobodiť sa od predsudkov a predpisov spoločnosti. Cíti sa obeťou všetkých naokolo, svojej doby, pôvodu i postavenia, cíti smútok a ľutuje sa, no zároveň sa vidí ako hrdý a krásny vták.

 

 

 Človek a more


 Ty, človek slobodný, budeš vždy k moru ľnúť!

Je tvojím zrkadlom: hladina – duša tvoja

v nekonečnosti vĺn večného nepokoja

a duch tvoj – hlbina, má taktiež horkú chuť.

 

Rád pri ňom rozjímaš, sklonený nad obrazom,

do rúk ho naberáš, očami objímaš

a vše ťa vzruší des, čo zrazu v srdci máš,

keď more zaryčí neskrotiteľným plačom.

 

Vy obidvaja ste temní a zastretí:

nepoznateľný si, človeče, priepasť bezdná,

ó, more hlbinné, nikto ťa, nikto nezná,

tak taj svoj strážite do seba zavretý!

 

A zatiaľ stáročia, čo nik neporáta,

sa spolu rujete bez štipky súcitu,

tak veľmi ľúbiaci boj a smrť večitú,

ó, veční sokovia, nezmieriteľní bratia!

 

 

Jedna z najdivokejších a najvášnivejších Baudelairových básní. Symbol mora a človeka, ktorí splývajú v jedno, je tu hneď rozpoznateľný, autor naňho sám poukazuje. Človekom je on sám, tak utopený vo svojich smútkoch a depresiách. Vraví o tom, že je ako more, no on ním skôr túži byť. Chce byť rovnako divoký bez výčitiek či sankcií, túži byť takisto slobodný a zároveň nespútaný a desivý, majestátny. Snaží sa ponoriť do jeho tajomstiev, bezodných hĺbok, odhaliť nepoznané. Vie, že asi to jediné má s ním skutočne spoločné on i každý človek – svoje vlastné trináste komnaty,  tajnosti. Básnik miluje, miluje more, cítiť to z každej jednej vety i slova. Práve tu sa odkrývajú jeho najhlbšie pocity, ktoré hlavne v neskoršom období tvorby radšej skrýval a držal na uzde, no ako náhle im nechá voľné pôsobisko, jeho básne sú zrazu omnoho viac pôsobivé a nádherné.

 


 



Zopakujte si:
1. Vysvetlite termín tróp.
2. Vysvetlite význam symbolu v literárnej tvorbe.

Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7
MAPKA LITERATÚRY SŠ 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-41-7
MATURUJEM ZO SLOVENČINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava, ISBN 978-80-8089-065-0
PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava
Súkromné materiály autorky