Svetová moderna - symbolizmus, dekadencia a impresionizmus I.

Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

• Rozvíjala sa koncom 19. storočia.

• Obdobie veľkých spoločenských, ekonomických a politických zmien.

• Obdobie rýchleho životného tempa, konkurenčného boja.

• Človek sa sťahuje do mesta, opúšťa vidiek, polia. V meste zistí, že žije v anonymite, čo sa mu postupne prestane páčiť. Vzniká u neho pocit samoty, opustenosti, chýbajú mu rodinné väzby,...

• V spoločnosti rástli sociálne neistoty a problémy, kvôli čomu človek upadal do čoraz väčšieho pesimizmu a beznádeje.

• Išlo o obdobie mnohých nepokojov, hovorilo sa o kríze myslenia a kultúry.

• Svet bol rozdelený medzi impériá.

• Druhým najpriemyselnejším štátom v Európe sa stalo Nemecko – hneď po Veľkej Británii. Predstihlo svojho tradičného konkurenta – Francúzsko.

• Začalo súperenie medzi mocnosťami, štáty sa začali spájať do vojnových blokov. Postupne sa vytvorili Dohoda a Trojspolok.

• Všetky zmeny a problémy doby vyústili do veľkej katastrofy pre vtedajšie ľudstvo – do 1. svetovej vojny (1914 – 1918).

V uvedených spoločensko-politických podmienkach sa postupne rozvinula moderná poézia - literárna moderna:

• Predstavovali ju viaceré smery – symbolizmus, dekadencia, impresionizmus,...

• Uvedené smery existovali osobitne, ale zároveň sa vzájomne výrazne ovplyvňovali a dopĺňali.

• Všetky smery sa obohacovali o prvky národných literatúr, ale aj o prvky z estetiky a filozofie.

• Pre všetky smery bol spoločný najmä fakt, že hrdinovia sa dostali do vnútorného rozporu a sporu s vtedajšou nehumánnou spoločnosťou.

• Do literatúry prichádza hrdina samotár.

Symbolizmus:

• Literárny smer z prelomu 19. a 20. storočia.

• Vznikol vo Francúzsku.

• Názov smeru je odvodený z gréckeho slova symbolón – znak.

• Autori sa nevyjadrujú priamo, ale prostredníctvom symbolov (topole – symbol osamelého, smutného človeka, čierna farba – symbol smútku,...).

• Symbol je teda základný vyjadrovací nástroj.

• Básne sú založené na obraznosti, predstavivosti a hudobnosti.

• Básne vyjadrujú smútok, skepsu, osamelosť autorov, nový priestor básnici hľadali v neskutočne, sne, mimo reality.

• Básne sú zamerané na subjektívne pocity autora, na básnikovo „ja“.

• Básnici využívali asociáciu, zmyslové vnímanie skutočnosti a voľný verš.

Základné symboly využívané symbolistami slovenskej i svetovej literatúry:

topole – symbol pesimizmu, tragického životného postoja havran – symbol bezvýchodiskovosti a bezvýhľadnostivečer – symbol smútku, bezútešnosti ráno – symbol nádeje, príchodu niečo nového noc – symbol bezvýchodiskovosti otcova roľa – symbol domova, bezpečia démon – utláčateľ národa, ľudu noc, tma, zmrákanie sa – prírodné symboly – symboly vnútorných pocitov hrdinu lúč, svetlo – symbol príchodu nového začiatku čierna, sivá farba – symbol smútku červená farba – farba krvi sova - múdrosť more – symbol nespútanosti, slobody, divokosti srdce – láska lev – sila holubica - mier

Dekadencia:

• Francúzsky literárny smer 19. storočia.

• Básnici, ktorí opustili tradíciu v poézii.

• Postupne sa uvedeným termínom označovali básnici, ktorí sa zjednotili v myšlienke čistého umenia.

• Názov pochádza zo slova décadence – úpadok.

• Názov pôvodne slúžil ako hanlivý názov francúzskej poézie z konca 19. storočia, ktorá pohŕdala dobovou meštianskou kultúrou a jej tradíciami.

• Presadzoval krajný individualizmus.

• Jeho tvorcovia boli považovaní za skazených a zvrátených najmä kvôli témam vo svojej literárnej tvorbe.

• Dominovali u nich témy smrti, rozkladu, pesimizmu, hazardu so životom, erotické témy, téma neúctivého vzťahu k Bohu, oslava Satana,...

• Neexistovalo pre nich nič, čo by im poskytovalo nádej a zmysel existencie.

Impresionizmus:

• Francúzsky smer 19. storočia.

• Pôvodne vznikol ako hudobný a výtvarný smer.

• Z latinského slova impressio – dojem.

• Odmietal reálne zobrazenie sveta a skutočnosti.

• Dôraz kládol na zachytenie dojmu, ktorý istý objekt vyvoláva, na zachytenie atmosféry.

• Impresionisti veľmi často zachytávali svetlo, istú chvíľu, moment, okamih.

• Málokedy pracovali v interiéry, odmietali ateliérovú tvorbu, presúvali sa do prírody, pracovali v plenéri (v krajine).

• Chvíľu, okamih zachytávali aj básnici, zameriavali sa najmä na zachytenie jej prchavosti.

• Snažia sa zachytiť aj sluchové a zrakové dojmy napr. z krajiny.

• Lyrici chápali slovo ako hudobný element a zdôrazňovali hudobnosť verša.

• Maliari pri ich zachytávaní využívali zaujímavú techniku – pointilizmus (bodkovacia technika) spojená s výraznou farebnosťou (E. Manet – Raňajky v tráve, R. Degas – Modré tanečnice).

• Veľmi silný vplyv v tvorbe impresionistov mal senzualizmus – filozofický smer, ktorý tvrdí, že svet sa dá spoznávať pomocou zmyslov, zachytiť pomocou výrazov označujúcich zvuky, farby,...

• Impresionisti výrazne pracovali s tzv. synestéziou.

• Názov syntézia pochádza z gréckeho slova syn – spolu, aistesis – vnem, spája nezlučiteľné zmyslové vnemy, napr. chuť a čuch.

• Využíva veľmi nezvyčajné prirovnania – široká ako noc, široká ako jas, ...

Prekliati básnici:

• Uvedený termín prvýkrát použil Paul Verlaine.

• Označoval umelcov, ktorí sa v spoločnosti cítili osamotení a nepochopení.

• Hlavnými predstaviteľmi boli J. A. Rimbaud, Stéphan Mallarmé, Charles Baudelaire a ďalší.

Charles Baudelaire

• Básnik, prekladateľ, výtvarný a literárny kritik.

• Predstaviteľ francúzskej literatúry.

• Jeden z predstaviteľov tzv. prekliatych básnikov.

Zaujímavosti zo života:

• Narodil sa 9. apríla 1821 v Paríži.  

• Jeho biologický otec zomrel, ešte keď bol Charles Baudelaire malý a jeho matka sa onedlho opäť vydala.

• Budúci básnik novú hlavu rodiny neprijal, vnímal ho ako votrelca, narušiteľa, ktorý chce rozbiť jeho dobrý a nežný vzťah s matkou.  Práve tento jeho citový problém plynúci ešte z detstva ho celý život v tvorbe výrazne ovplyvňoval.

• Učil sa bezproblémovo, ako žiak bol skôr uzavretý, tichý a snaživý.

• Po maturite nastúpil na univerzitu, chcel študovať právo, ale začal si užívať život – pridal sa alkohol, drogy, ženy,...

• Jeho matka sa pre to trápila, poslala ho zo skazeného prostredia, ako nazývala Paríž, do Indie, aby precestoval svet a učil sa.

• No Ch. Baudelaire sa dostal len na ostrov ostrov Reunion. Jedna verzia, prečo sa jeho púť skončila predčasne, bola tá, ktorá opisovala jeho zlý zdravotný stav. No podľa iných prameňov ho kapitán lode na ostrove vysadil práve pre jeho zlé a nevhodné správanie.

• Po návrate do mesta spoznal istú krásnu mulatku, s ktorou udržoval vzťah celých dvadsať rokov a nazýval ju svojou Venušou, Čiernou múzou či inšpiráciou. Stala sa pre neho veľkou inšpiráciou vo vlastnej tvorbe.

• Postupne sa dostal do najhorších parížskych kruhov, prepadol alkoholu a cigaretám. V tomto období sa z neznámych dôvodov taktiež pokúsil o samovraždu. Dedičstvo po otcovi premárnil v krčmách a rodina ho zbavila svojprávnosti.

• Charles Baudelaire sa potom neúspešne pokúsil získať miesto v Akadémii. Popritom pre zlý finančný i zdravotný stav býval u matky.  

• Po čiastočnom psychickom i fyzickom zotavení odišiel do Belgicka prednášať o francúzskej literatúre. Návštevnosť jeho prednášok bola veľmi malá a úspech nulový. Väčšinu svojich divákov totiž odplašil svojim vyžitým zjavom a pološialeným prejavom. 

• Ešte na území Belgicka dostal porážku a ochrnul, nevedel zo seba vydať ani hláska. Previezli ho domov a tam, roku 1867, len v spoločnosti matky ticho zomrel, bez väčšieho záujmu literárnej verejnosti.

Tvorba Charlesa Baudelaira:

Kvety zla – zbierka básní

Malé básne v próze – zbierka básní

Charles Baudelaire je často označovaný za zakladateľa literárneho symbolizmu.

• Jeho štýl je rôznorodý a čerpá z mnohých období a umeleckých smerov (dekadencia, romantizmus, klasicizmus, antika,...).

• Píše o svojich najhlbších vnútorných pocitoch, no zároveň nie je natoľko sentimentálny a melancholický ako autori z romantizmu.

• Dôležitým znakom jeho tvorby sú jeho rýmy a rytmus. Schéma jeho rýmu je striktná, takisto rytmus každej jednej básne je precízne vymyslený a spracovaný.

• Ch. Baudelaire sa snažil o dokonalosť svojich rýmov a to ho zasa štýlovo približovalo viac ku klasicistom.  

• Taktiež obdivoval antiku a oslavoval dokonalú krásu a dobro, no voči nej do prudkého kontrastu stavia temno  a smrť.

• Témy smrti a zla ho fascinovali, videl v nich desivú  krásu, no zároveň sa ich bál a chcel pred nimi ujsť. 

• Inšpirovali ho aj spoločenské problémy, no nepísal o nich v takej miere ako napríklad J. Arthur Rimbaud. Cítil len, že spoločnosť ho zväzuje, chcel sa vymaniť, no nedarilo sa mu to, vedel, že je sám a stratený. 

• Básnikova tvorba sa dá rozdeliť na dva veľké celky, dve obdobia, v ktorých písal výrazne rozličnými štýlmi a ako vzor mu slúžili tiež dva rôzne námety.

• V rannej mladosti básnik pôsobil výhradne citovo, túžil po dokonalej láske a kráse, vkladal nádeje do socialistického zriadenia štátu.

• Po rôznych životných sklamaniach Ch. Baudelaire strácal ideály, upúšťal od prehnaných citov a vášní a začal písať zatrpknuto, puntičkársky si dával pozor na stavbu verša, básne skladal rafinovane a hranice poézie posúval výrazne iným smerom.

• Jeho námetmi sa stali spoločenské problémy a hlavne tematika smrti, ktorú až chorobne obdivoval.  

• Búril sa voči všetkým pravidlám, zosmiešňoval spoločenské systémy, zriadenia, inštitúcie a hlavne meštiactvo ako také.

• Vo svojich básňach rád vytváral výrazné kontrasty, miešal lásku so smrťou, chudobu so slobodou a voľnosťou.  

• Zlom v básnikovej tvorbe prišiel so zbierkou  Kvety zla, ktorej pôvodný názov mal byť Lesbičky.

• Kritika túto knihu okamžite odsúdila, spolu s ňou i jej autora a podala trestné oznámenie na súd pre urážanie verejných mravov.

• Všetky výtlačky boli zhabané a následne zničené, básnik už v beztak zlej finančnej situácii musel zaplatiť pokutu vyše 300 frankov.

• Neskôr kniha síce znovu vyšla, no bez šiestich najkontroverznejších básní.  Okrem tejto zbierky napísal i ďalšie tri, no tie vyšli až po jeho smrti.

Jeho najznámejšie a najhodnotnejšie básne sú súčasťou zbierky:

• Lyrická zbierka básní.

• Baudelairovo životné dielo, ktoré tvoril dlhé roky.

• Obsahuje 145 básní rozdelených do niekoľkých okruhov: Splín a ideál, Obrazy z Paríža, Kvety zla, Vzbura, Smrť.

• Stojí na rozhraní romantizmu a symbolizmu.

• Autor sa v nej zameral predovšetkým na svoje vnútro, na nevšedné pocity, na protiklady viery a skepsy, nehy a vzdoru, radosti a zúfalstva.

• Autor hľadá krásu v škaredosti, tvrdí, že človek nemôže dosiahnuť šťastie, vyjadruje odpor k pretvárke.

• Autor tvrdí, že jediná cesta, ako uniknúť nude, je podľa Ch. Baudelaira pokúsiť sa dobyť krásu zo zla, satana, z bolesti, neresti, predajnej lásky, zo vzbury proti Bohu.

• Jeho estetickým ideálom je monumentalizácia zla, ničoty a smrti.

• Vyvára estetiku škaredého – sugestívnu poéziu, v ktorej autor na vyvolanie estetického zážitku používa aj surové a expresívne slová.

• Zbierka vyvolala veľký odpor meštiackej spoločnosti, dokonca bola z mravnostných dôvodov odsúdená k pokute.

• Autora a vydavateľa kvôli uvedenému dielu stíhali za urážku náboženskej etiky, verejnej morálky a dobrých mravov.

Albatros

Keď mužstvo posádky zatúži za zábavou,

Tento kráľ azúru, chytený do osídla,

na doskách paluby v hanbe a rozpakoch

Ach, kľavý, chromý je pasažier okrídlený!

Básnik sa podobá princovi oblačnému,

Albatros je pravdepodobne jeho najslávnejším dielom. Popisuje v ňom svoju prirodzenú túžbu po slobode, to, ako je  v skutočnosti dušou voľný a ako strašne kruto ho spoločnosť svojimi predpismi a predsudkami zväzuje.  Je obeťou všetkých naokolo, svojej doby, pôvodu i postavenia, cíti smútok a ľutuje sa, no zároveň sa vidí ako hrdý a krásny vták.

Inšpiráciou pre napísanie mu bol zážitok z plavby loďou počas cestovania do Indie. Obyčajní chlapi – námorníci, si chvíľu nudy krátili týraním vtáka, ktorého odchytili. Na citlivú básnikovu dušu táto brutalita hlboko zapôsobila, s vtákom sa stotožnil, videl jeho prirodzenú krásu a hrdosť a vzápätí jeho potupnú porážku podradnými stvoreniami. Na základe tejto situácie sa opäť mohol dokonale vyhrať s kontrastom.

Človek a more

Ty, človek slobodný, budeš vždy k moru ľnúť!

Rád pri ňom rozjímaš, sklonený nad obrazom,

Vy obidvaja ste temní a zastretí:

A zatiaľ stáročia, čo nik neporáta,

Jedna z najdivokejších a najvášnivejších Baudelairových básní. Symbol mora a človeka, ktorí splývajú v jedno, je tu hneď rozpoznateľný, autor naňho sám poukazuje. Človekom je on sám, utopený vo svojich smútkoch a depresiách. Vraví o tom, že je ako more, no on ním skôr túži byť. Chce byť rovnako divoký bez výčitiek či sankcií, túži byť takisto slobodný a zároveň nespútaný a desivý, majestátny. Snaží sa ponoriť do jeho tajomstiev, bezodných hĺbok, odhaliť nepoznané. Vie, že asi to jediné má s ním skutočne spoločné on i každý človek – svoje vlastné trináste komnaty,  tajnosti. Básnik miluje, miluje more, cítiť to z každej jednej vety i slova. Práve tu sa odkrývajú jeho najhlbšie pocity, ktoré hlavne v neskoršom období tvorby radšej skrýval a držal na uzde, no ako náhle im nechá voľné pôsobisko, jeho básne sú zrazu omnoho viac pôsobivé a nádherné.

Charles Baudelaire bol veľmi zaujímavou postavou v dejinách literatúry aj so svojím tragickým osudom. Od útleho detstva sa cítil osamotený, smutný a nepochopený, jeho záujem o smrť mu ešte sťažoval i bez tak zložitý duševný stav.  On, čo stál pri premene klasickej poézie na modernú a sám sa neúmyselne na tomto procese podieľal, bol svojimi súčasníkmi tak hlboko nepochopený. No on len predbehol svoju dobu, s dekadentnými názormi a pocitmi prišiel o dvadsať rokov skôr než ostatní, a práve to ho robí natoľko výnimočným a originálnym, preto sa stal vzorom pre množstvo spisovateľov a básnikov, čo prišli po ňom. A jedným z jeho najväčších obdivovateľov bol spisovateľ, ktorý sa radí k najvýznamnejším predstaviteľom symbolizmu a vždy sa odvolával na Charlesa Baudelaira a nazýval ho svojou inšpiráciou a najväčším vzorom. Tým básnikom bol Paul Verlaine.

Zopakujte si:

1. Charakterizujte spoločensko – politické podmienky svetovej moderny.

2. Vymenujte najdôležitejšie znaky svetovej moderny, popíšte jej prínos pre svetovú poéziu.

3. Charakterizujte tvorbu Ch. Baudelaira.

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2010. Enigma. Nitra. ISBN 978-80-89132-93-5

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 1. 1. vyd. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-33-7

MAZÁK, P. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry 2. Novšia literatúra. 1. vyd. 1984. SPN Bratislava. ISBN 67-149-84

OBERT, V. a kol.: Literatúra pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vyd. 1994. Litera. Bratislava. ISBN 80-85452-34-0

PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN. Bratislava. ISBN 67-388-87

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4

Súkromné materiály autorky