Vypracovala: Mgr. Hana Oreničová



Lexikografia- je to disciplína zaoberajúca sa teóriou i praxou spracúvania slovnej zásoby jazyka v slovníkoch, tvorbou slovníkov. K tradičným otázkam patrí napr. rozhodovanie o povahe slovníkovej jednotky (o miere zaregistrovania a spracovania odvodenín, ustálených slovných spojení, frazeológie), o štruktúre i obsahu heslovej state. Slovníky možno klasifikovať (deliť) podľa viacerých kritérií:

  • z hľadiska obsahu- na encyklopedické a jazykové,

  • z hľadiska zachyteného časového obdobia- diachrónne (historické) a synchrónne (spracúvajúce súčasnú slovnú zásobu),

  • môžu spracúvať jeden jazyk- výkladové slovníky, alebo viaceré jazyky- prekladové slovníky.

Slovníky môžu byť usporiadané abecedne (abecedne od konca slov), frekvenčne alebo pojmovo (tematicky, vecne). Existujú aj slovníky etymologické, nárečové, frazeologické, onomastické a iné.

Jazykový slovník- je druh odbornej jazykovednej publikácie, v ktorom sa osobitnými a špecifickými postupmi lexikografie opisuje slovná zásoba niektorého jazyka. Takúto úlohu plní výkladový slovník. Je to typ slovníka, v ktorom sa vysvetľujú významy slov. Najčastejším spôsobom výkladu slova v takomto type slovníka je vecný výklad- krátky a výstižný opis charakteristických znakov a vlastností pomenúvaného predmetu. Zo známejších slovníkov je Bernolákov Slovár a Slovenský frazeologický slovník Petra Tvrdého z 30-tych rokov. Akademický Slovník slovenského jazyka je normatívno-informatívny. Má 6 zväzkov, obsahuje vyše 120 000 slov a vychádzal v rokoch 1959- 1968. Striktne normatívny je v súčasnosti Krátky slovník slovenského jazyka. Podľa rozsahu sa v lexikografii rozlišujú tri typy slovníkov: malý, stredný a veľký. Veľký slovník má za cieľ opísať slovnú zásobu jazyka čo najpodrobnejšie. Dôležitou zložkou slovníka veľkého typu sú pre používateľa doklady (exemplifikácie či ilustrácie), t. j- citáty z umeleckej alebo odbornej literatúry, ktoré ilustrujú používanie slov v kontextoch. Takéto slovníky sa nazývajú dokladové slovníky. Tzv. úplné slovníky (tezaury), ktoré vznikli najmä v minulosti, sa usilovali zachytiť celé slovné bohatstvo klasických jazykov. Ako tezaurus bol koncipovaný aj šesťzväzkový Slovar’ Akademii Rossijskoj z konca 18. storočia. Dokladovým slovníkom veľkého typu je deväťzväzkový akademický Příruční slovník jazyka českého (1935- 1957). Rozsahom veľký je aj už spomínaný Bernolákov prekladový Slowár Slowenskí, Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, ktorý vyšiel r. 1825.

Krátky slovník slovenského jazyka

  • je abecedný jednozväzkový normatívny lingvistický slovník, ktorý zachytáva a opisuje najpoužívanejšiu slovnú zásobu súčasnej spisovnej slovenčiny. Jeho tretie vydanie spracúva približne 60 000 slov najmä z jadra slovnej zásoby súčasnej spisovnej slovenčiny. Okrem neutrálnych spisovných slov obsahuje aj spisovné príznakové slová, predovšetkým hovorové, knižné, všeobecne známe odborné i expresívne prostriedky. KSSJ je slovníkom výkladovým, opisuje význam slova, resp. významy slova v súčasnej spisovnej slovenčine.

Stavba hesla

Heslo- heslové slovo, je v základnom gramatickom tvare, vysádzané polotučným typom písma. Pri prevzatých slovách je tendencia písať ich podľa výslovnosti. Výslovnosť slov sa označuje v hranatých zátvorkách len v prípadoch, ak je rozdiel medzi písanou a ústnou podobou, prípadne v slovách, v ktorých sa v praxi často robia chyby. Po hesle nasledujú gramatické kvalifikátory. Patrí medzi ne určenie slovného druhu, pričom pri podstatných menách a slovesách sa neoznačuje slovný druh, ale pri substantívach je skratka rodu a pri slovesách vidu. Pri substantívach sa uvádza pred označením rodu spravidla tvar G sg. Pri slovesách sa uvádza 3. osoba sg. a pl. okrem produktívnych vzorov pracovať, robiť, chytať a vid. Po gramatických údajoch nasleduje štylistický kvalifikátor (normatívne a štýlové hodnotenie). Po gramatických údajoch nasleduje výklad významu slova. Ak je slovo monosémické, má jediný význam. Polysémické slovo má dva a viac významov označených arabskou číslicou. V KSSJ sa využívajú 4 typy výkladu:

  1. opisný výklad,

  2. výklad synonymom alebo antonymom,

  3. poukazom alebo priradením,

  4. spresnením alebo vysvetlením.

Po každom výklade lexikálneho významu nasledujú exemplifikácie (dokladové spojenia, kontextové príklady, typické voľné i lexikalizované spojenia), ktoré ukazujú ako sa slovo uplatňuje v kontexte, akú má spájateľnosť. Z dôvodov úspory miesta sa aj v KSSJ používa tzv. hniezdovanie- spracovanie odvodených slov v rámci heslového slova, od ktorého sú utvorené , ku ktorému majú slovotvorne blízko.

Kontrolné otázky:

  1. Definuj lexikografiu.

  2. Ako klasifikujeme slovníky?

  3. Opíš výkladový slovník. Uveď názvy niektorých výkladových slovníkov.

  4. Čo je náplňou KSSJ?

  5. Definuj heslo. Aká je stavba hesla?

Použitá literatúra:

Ripka I.- Imrichová M.: Základy slovenskej lexikológie. Prešov, Prešovská univerzita v Prešove, 2003. (téma podľa osnov),8. ročník . ZŠ