Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

Paul Verlaine (pól verlén)


Základné životopisné údaje:


  • 30. marec 1844 Metz (Francúzsko) – 8. január 1896 Paríž (Francúzsko).

  • Študoval v Paríži a po skončení štúdií sa stal úradníkom na radnici v Paríži.

  • Oženil sa, ale po istej dobe sa s manželkou rozviedol kvôli priateľstvu s Arthurom Rimbaudom. Ich vzťah totiž postupne prerástol do intímneho.

  • Manželský život autora bol pravdepodobne často sprevádzaný agresivitou, žiarlivostnými scénami (v rozvodovej žiadosti jeho manželka uviedla, že jej chcel podpáliť vlasy, že ju surovo udrel do tváre,...).

  • Opustil manželku aj s novonarodeným dieťaťom.

  • Aj jeho vzťah s A. Rimbaudom bol podobný – v Bruseli na neho opitý vystrelil, trafil ho do ruky, za čo sa P. Verlaine dostal na dva roky do väzenia.


Literárna tvorba:

 

Básnické umenie – programová báseň, v ktorej autor formuloval princípy symbolizmu.

Saturnské básne

Galantské slávnosti

Múdrosť

Moje nemocnice – autobiografické prózy

Moje väzenia – autobiografické prózy

Vyznania – autobiografické prózy

Prekliati básnici

 

 

Túžba

Tak sivo a clivo je v tomto údolí,
hmly nad ním kľačia;
obzory ako čelá starcov; mrholí.
Speváčik, vtáča,
požičaj mi krídla, posvieť, do výšok ma nes,
kde slnko žiari,
len rýchlo do rajských záhrad, ó, do nebies,
do večnej jari,
kde slávnosť je, kde hudba číra, vznešená
priestory plní,
kde na srdce mi padá sladká ozvena
a vlní struny.
Tam pod dohľadom Boha krásne, čudesné
kvetenstvo horí,
tak k výškam stromov znejú vtákom do piesne
anjelské chóry.
Tam nikde nepočuté tóny odvšade
mámia nám srdcia,
tam v nádhernom a nevýslovnom súlade
znie hymna vrúca.
Flotila lodí s planúcimi plachtami
na vodách svieti,
v diamantovo modrom nebi nad nami
lesknú sa svety.
V nezemskom vzduchu vejú ako zástavy
arómy zradné;
jedna z nich celého ťa navždy zaplaví
a uspí na dne.
Tam svetielkujú panny, ktorým do očí
zapadá luna
a nesmiernosť tých smutných hviezdnych úbočí,
tajomstva plná.
Pobozkajú ťa cudne s božskou velebou:
básnik, si svätý,
veď vidíš, celá letka duchov nad tebou
vírivo letí.
Duša v tomto raji sem-tam aj potkne sa
- tie ideály -
aj príliš hladké krištáľové nebesá ju poľakali.
Cez ne je do siedmeho neba krokov pár,
vstúp, chúďa moje,
vstúp, krehký synček Adama, vstúp, mamonár,
zem ďaleko je.
Tu nie je ako na tom svete hrbatom
- sny polámané
a lásku s krásou, všetko kúpiš za zlato, tam nezostane
nijaká čistá vec; hodili by sme ju do prvej špiny
a básnik, čo by sa bál, že ho vysmejú,
by taktiež činil.
Preč, preč! Tam dobrý je len spiaci darebák
- dosť ich bdie stále;
preč od ľudí, preč od všetkého, najmä však
od žien čím ďalej!
Orol, ty blúznivec! Nesmiernosť hviezdnych dráh
krídla ti značia,
posvieť mi, pomôž mi a odnes na krídlach
spevavé vtáča!


Autor túži vyletieť, vyletieť k oblakom, preč od ľudí, túži utiecť, lebo ľudia a svet sa mu zdajú škaredí, zlí, bez pokory a lásky. Hnevá sa na skazenosť a neúprimnosť sveta.


 

 

Jean Nicolas Arthur Rembaud (žán artur rembó)

 

  • Francúzsky spisovateľ, predstaviteľ francúzskeho symbolizmu, jeden z predstaviteľov tzv. prekliatych básnikov.

  • Jeden zo zakladateľov modernej poézie vôbec.

 

Základné životopisné údaje:

  • Narodil sa 20. októbra 1854 v Charleville vo Francúzsku.

  • Zomrel 10. októbra 1891 v Marseille vo Francúzsku.

  • Zaujímavosťou je, že celé svoje dielo vytvoril vo veku od 15 – 19 rokov (v rokoch 1869 – 1873).

  • Bol synom kapitána pechoty, ktorý svoju rodinu opustil.

  • Mal troch súrodencov a vychovávala ich veľmi prísna matka.

  • Písať začal už v základnej škole, vtedy mu vyšli prvé básne aj v časopise.

  • Ako malé dieťa bol hlboko veriaci, dokonca ho deti prezývali „pobožný“.

  • Navonok bol pokojný človek, ale v skutočnosti bol vždy nespokojný.

  • V sedemnástich rokoch sa úplne zmenil – začal fajčiť, nosil dlhé vlasy, veľmi túžil dostať sa do Paríža, dokonca niekoľkokrát ušiel z domu.

  • Svoje verše posielal Paulovi Verlainovi, ktorého veľmi obdivoval.

  • Práve Paul Verlain ho pozval do Paríža, splnil mu sen. V Paríži sa spriatelili, dokonca nadviazali spolu intímne vzťahy. P. Verlain dokonca kvôli nemu opustil rodinu.

  • Spolu sa venovali aj cestovaniu – žili napr. aj v Belgicku, v Anglicku,...

  • Po rozchode s P. Verlainom (1873) J. A. Rimbaud navždy prestal písať.

  • Venoval sa potom cestovaniu, navštívil mnohé krajiny (Nemecko, Taliansko, Anglicko,...)

  • Dostal sa aj do Holandska, kde vstúpil do koloniálneho vojska.

  • Neskôr sa zaradil medzi cirkusantov, s ktorými prešiel Švédsko a Nórsko.

  • Bol aj v Egypte,...

  • V 33 rokoch mal už úplne šedivé vlasy.

  • Ovládal osem jazykov.

  • V januári 1891 sa mu objavili bolesti v nohe, ktorú mu museli napokon amputovať.

  • Išlo o rakovinu, ktorej napokon podľahol.

 

Literárna tvorba:

  • Písal poéziu najmä s tuláckym motívom, protivojnové sonety.

 

Jeho dielo tvoria najmä zbierky:

  • Básne

  • Iluminácie

  • Pobyt v pekle

  • Posledné verše

  • Dielo

 

Sám J. A. Rimbaud pripravil do tlače iba zbierku „Pobyt v pekle“, ostatné boli zrekonštruované po jeho smrti.

 

Ukážky z tvorby autora:

 

 

Pocit


Za modrých večerov ma vyvábi von leto,

šteklený obilím sa pohnem štíhlou trávou,

zasnený ucítim jej sviežosť, nechám vietor,

nech sa mi preháňa nad nemysliacou hlavou.


A neprerečiem nič a nezamierim nikam –

nesmiernou láskou až po okraj naplnený,

a pôjdem ďaleko, ďaleko ako cigán.

Prírodou – šťastný s ňou tak ako vedľa ženy.


(Preložil Ľubomír Feldek)


 

Moja bohéma

(Fantázia)

 

S rukami vo vreckách dal som sa túlať krajom.

Môj biedny kabátec vetrom sa nadúval.

Ešte aj pod nebom Múze som holdoval:

- och, la-la, pantaný úžasnej lásky tajom.


Diera do nohavíc, šiel som jak Janko Hraško

a rezko do kroku verš som vil do vencov.

Byt som si objednal v súhvezdí Blížencov;

hor’ hviezdy šumeli a spánok chodil ťažko.


Rád som ich počúval pri ceste v mládzi ovsa

večermi septembra, keď popŕchala rosa

na čelo tuláka, kde žaby kuňkali;

náhle sa začali stlať fantastické tiene,

dal som sa udierať na pliešky odškerené,

primknúc k srdcu lýru z deravej sandály.


(Preložil Štefan Žáry)


 

 

Ďalšie smery modernej poézie na prelome storočí:

 

PARNASIZMUS:

 

  • Jeden zo smerov svetovej moderny.

  • Literárna škola, ktorá pôsobila vo Francúzsku.

  • Pôsobila paralelne so symbolizmom.

  • Parnas – gr. slovo – hora.

  • Parnasistom vyšiel súčasný zborník Súčasný Parnas.

  • Odmietali prepojenie spoločnosti a umenia.

  • Umenie podľa nich nemá plniť spoločenskú funkciu, ale má to byť tzv. umenie pre umenie.

  • Odmietali spoločenskú realitu a jej problémy.

  • Zmyslom umenia má byť dokonalá krása.

  • Inšpiráciu hľadali v antickom umení.

  • Zaujímala ich viac forma ako obsah básne.


 

V predvojnovom období pribudli:

 

KUBIZMUS:

 

  • Vyznačuje sa geometrickým zobrazovaním predmetov.

  • Názov pochádza z latinského slova cubus – kocka.

  • Vonkajšia realita bola rozkladaná až na najjednoduchšie geometrické tvary a prostredníctvom autorovej fantázie skladaná ako mozaika do novej podoby výtvarnej – alebo v spojení s futuristickými momentmi – slovesnej: kubistický obraz, kubistická socha, architektúra, kubofuturistická báseň.

  • Najvýznamnejším predstaviteľom bol Pablo Picasso.

  • Kubizmus viedol ku vzniku funkcionalizmu, purizmu, konštruktivizmu.


 

FUTURIZMUS:

 

  • Oslavoval, preceňoval techniku a civilizáciu.

  • V roku 1909 vznikol Manifest svetového futurizmu. Jeho autorom bol Filippo Tommaso Marinetti.

  • Odmietol konvencie, presadzoval kult sily, obdivoval techniku a mestskú civilizáciu.

  • Ich snahou bolo zobrazovať ruch a tempo rodiaceho sa priemyselného sveta.

  • Zrušili interpunkciu.

  • Zaviedli onomatopoje a kakofóniu.

  • Hlásal potrebu oslobodenia človeka z existujúcich väzieb.

  • Chcel v literatúre oslobodiť slovo z vety, aby mohlo onomatopojou a kakofóniou vyjadriť rachot strojov, lietadiel, aby pôsobilo zrakovo – typogramy.

  • V Rusku sa rozvinul do kubofuturizmu. Jeho hlavnými predstaviteľmi boli V. Majakovskij a V. Chlebnikov.

 

 

Onomatopoja – zvukomalebnosť, napodobňovanie prírodných a pracovných zvukov.

 

Duní Dunaj a luna za lunou sa valí... (S. Chalupka – Mor ho!)

Šu – šu – šu – šu – šu – šav!

Cvendžíme,

zuníme,

zvoníme,

skosíme

rolí zlatohlav. (P. O. Hviezdoslav – V žatvu)


Z dvoríkov

chripí drevo

pod zubami krivej pílky... (Š. Žáry – Ulička)


Kakofónia – z gréckeho slova kakos – škaredý, fone – zvuk. Ide o nepríjemné znenie niektorých slabík.

Bŕŕŕ!

Dážď fŕka.

Každý smrká...


Typogramy – využitie veľkosti a využitia písma, aby zdôraznili jeho vizuálnu podobu.


Ďalšie smery: konštruktivizmus, akméizmus, imaginizmus, fauvizmus, vitalizmus,...


 

 

Zopakujte si:

  1. Charakterizujte spoločensko – politické podmienky rozvoja svetovej moderny.

  2. Vymenujte najdôležitejšie prvky, ktorými svetová moderna obohatila poéziu vôbec.

  3. Charakterizujte znaky tvorby P. Verlaina a J. A. Rembauda.

 

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2010. 1. vyd. Enigma. Nitra. ISBN 978-80-89132-93-5

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 1. 1. vyd. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-33-7

MAZÁK, P. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry 2. Novšia literatúra. 1. vyd. 1984. SPN Bratislava. ISBN 67-149-84

OBERT, V. a kol.: Literatúra pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vyd. 1994. Litera. Bratislava. ISBN 80-85452-34-0

PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN. Bratislava. ISBN 67-388-87

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4