Vypracovala: Mgr. Hana Oreničová



Synonymia- synonymá- slová s rovnakým významom, ale odlišnou formou. Sú to slová významovo zhodné, pričom významovú zhodu sprevádzajú rozličné štylistické odtienky, rozličná spájateľnosť slov, rozličná sféra použitia. Synonymá sa vyskytujú v synonymických radoch a tento vzťah sa nazýva synonymia. Synonymický rad je štruktúrovaný útvar, ktorý spája sémantická zhoda alebo blízkosť, pričom zjednocujúcim činiteľom je v ňom spoločný významový základ. Podstatou synonymického radu je to, že jeho členy vyjadrujú jeden pojem. Hovorové slová nie sú synonymá.

Klasifikácia a typy synoným:

  1. synonymický vzťah vyplýva zo zhodnosti, významovej totožnosti všetkých sémantických príznakov daných lexikálnych jednotiek. Zhodu môže sprevádzať: a, zhoda štylistických a expresívnych príznakov (iba- len, bežať- utekať); b, rozdiel v štylistických a expresívnych príznakoch (hnevať sa- srdiť sa, pozerať- kukať);

  2. synonymický vzťah má taký ráz, že popri zhode pojmovej zložky vystupuje rozdiel niektorých sekundárnych sémantických príznakov, ide o synonymá: a, ideografické- rozdiel v kvalite, kvantite (pole- lán); b, špecifikačné- rozdielny prvok všeobecného a zvláštneho (vietor- víchor); c, intenzifikačné- rozdielny stupeň základného významu (kričať- revať- vrieskať); d, čiastočné- významový rozdiel zasahuje základnú pojmovú zložku (topiť- taviť); e, expresívne- (hlava- makovica); f, funkčné- hovorové, knižné, poetické, žurnalistické, administratívne, slangové, terminologické;

  3. synonymický vzťah realizovaný formálnymi prostriedkami: a, z rozličným koreňom-(hora- les); b, čiastočne zhodný- spoločný koreň a rozdielne prefixy (oblievačka- polievačka); c, viacslovné jednotky, slovné spojenia (mať strach- báť sa, robiť prekážky- prekážať);

  4. synonymický vzťah- kontextová spájateľnosť: a, synonymá zo zhodnou spájateľnosťou (kozmos- vesmír); b, synonymá s čiastočne rozdielnou spájateľnosťou (pokoj- mier);

  5. kontextové synonymá (zlato- zlatá medaila).

Od synoným treba rozlišovať tzv. tautonymá- slová toho istého významu, ktoré sa však používajú v rozličných nárečových oblastiach (dedina- valal, zemiak- krumpeľ- gruľa- švábka).

Homonymia- homonymá- slová majú rovnakú formu, ale úplne odlišné a navzájom nesúvisiace významy. Pri homonymách ide o náhodnú zhodu významu, alebo o také rozštiepenie významu pôvodne polysémantického slova, že sa ich súvislosť nijako v súčasnosti neuvedomuje.

Rozširovanie slovnej zásoby pri preberaní cudzích slov sa môže vyskytovať:

  1. koincidenciou- formálne zjednocovanie domáceho a cudzieho slova (čelo- časť hlavy- hudobný nástroj),

  2. prevzatím dvoch alebo viacerých cudzích slov s rovnakou formou (lokál- zábavný podnik- šiesty pád, box- šport- miesto v zábavnom podniku),

  3. kalkovaním- doslovným prekladaním , napr. pád.

Vznik homoným:

  1. v rámci jedného jazyka homonymá vznikajú vtedy, keď sa jedno slovo rozdelí na dve alebo tri významy a začne rozlišovať odlišné denotáty, medzi ktorými nie je súvislosť (druh- priateľ- odroda),

  2. pri tvorení slov, keď pôvodne jedno a to isté slovo sa významovou zmenou rozčlení zhodnou deriváciou na dve- tri lexémy (letáčik- letáč na úlik- agitačné tlačivo),

  3. keď vo vývine jazyka splynú dve odlišné slová do pôvodu (hody- vrh- hostina).

Homonymá sa delia na pravé, ktoré sa zhodujú vo všetkých tvaroch (vodička- šoférka) a nepravé- homoformy, ktoré sa odlišujú grafickou podobou, nie zvukovou (prah/ch- spodok dverí- jemné nečistoty).

Polysémia- rozlišuje jeden základný, prvotný význam. Od neho sú odvodené ďalšie významy polysémického pomenovania tak, že sa pôvodný rozčlení na niekoľko samostatných, druhotných významov, napr. zvonček- v prvotnom význame je to deminutívum odvodené od slova zvon, v druhom význame označuje modrokvetú rastlinu z čeľade zvončekovitých. Podstata polysémie spočíva v tom, že jedno slovo má niekoľko významov a pomenúva niekoľko denotátov.

Antonymia- slová s protikladným významom (opozitá), so vzájomným protirečením. Pri týchto dvojiciach jeden člen vylučuje druhý- nízky- vysoký. Významovo antonymá vyjadrujú: kvalitu- dobrý- zlý, kvantitu- menšina- väčšina, hodnotu- subjekt- objekt, činnosť- brať- dávať, vzťahy- priestor, miesto, čas, východ- západ. Poznáme antonymá s rozličným koreňom- svetlo- tma, antonymá so záporovou časticou nie- spievať- nespievať.

 

Kontrolné otázky:

  1. Charakterizuj synonymiu a synonymá.

  2. Č o je synonymický rad?

  3. Aké typy synoným poznáš? Pokús sa ich klasifikovať.

  4. Čo sú to tautonymá?

  5. Definuj homonymiu.

  6. Ako vznikajú homonymá?

  7. Čo je antonymia?

 

Použitá literatúra:

Ripka I.- Imrichová M.: Základy slovenskej lexikológie. Prešov, Prešovská

univerzita v Prešove, 2003. (téma podľa osnov),7. ročník . ZŠ