V súčasnosti v medziľudských vzťahoch často stretávame jav, že ak sa nám darí, ľahko si navykneme na to, čo je dobré. Nepovažujeme za potrebné to už chváliť, pretože to považujeme za „normálny stav vecí“ . Na rozdiel od toho ľahko vyslovujeme sťažnosti a výčitky.
Tento nedostatok pri hodnotení možno pri výchove ovplyvňovať tým, že sa ustavične vyzdvihujú pozitívne vlastnosti. Pritom sa jednotlivec neporovnáva s inými ľuďmi.
Pripisovanie pozitívnych vlastností, najmä prosociálnosti deťom Prosociálne správanie – indikátory (to, ako sa prejavuje): spolupráca, pomoc, schopnosť podeliť sa, utešovať, obetovať sa, obdarovať, preukazovať štedrosť, starostlivosť o dobro iných. Vyjadrenie podpory inému človeku.
Je to prekvapujúce, ale deti (a do istej miery aj dospelí) sa stávajú takými, za aké ich považujeme.
Pri využívaní tejto výchovnej zásady v pedagogickom prístupe:
- venujeme pozornosť deťom, ktoré prejavujú určité známky zníženého sebavedomia tak, že im neustále prejavujeme dôveru, poskytuje možnosť zažiť úspech a pripisujeme im pozitívne vlastnosti,
- hľadáme v deťoch pozitíva (aj pri problémových a zanedbaných deťoch) a tieto pozitíva vyzdvihujeme,
Utvárame príležitosti na uplatnenie týchto pozitív tak, že dieťa má dostatok možností na sebarealizáciu v oblastiach, v ktorých vyniká alebo dosahuje relatívne dobré výsledky,
- dvíhame sebahodnotenie dieťaťa v zmysle princípu – deti sa stávajú takými, za aké ich považujeme – tak, že:
- dáva dieťaťu dosť signálov o pozitívnych stránkach osobnosti, napríklad vyjadreniami typu „si šikovný, krásne striháš, kreslíš, cvičíš, upratuješ a pod.“
- pripisujeme deťom pozitívne vlastnosti, ktoré chceme rozvíjať tak, aby si dieťa samo mohlo priznať iniciatívu za zmenené správanie a mohlo prežívať radosť z tohto úspechu, napríklad „ak sa pousiluješ, určite zvládneš vystrihnúť to lietadlo, lebo ty si, Peťko, šikovný chlapec“.
Pripisovanie pozitívnych vlastností v sebe ukrýva prejav pozornosti, láskavosti k druhým, načúvanie druhým. Pripisovaním pozitívnych vlastností podporujeme ich sebahodnotenie.
Prosociálnych ľudí charakterizuje celý rad pozitívnych vlastností, ako:
- úcta k sebe, pozitívny dojem o sebe
- schopnosť vytvárať dobré medziľudské vzťahy
- kreativita a iniciatíva, schopnosť riešiť náročné problémy
- schopnosť komunikovať s druhými a vyjadrovať svoje city
- schopnosť pochopiť druhých (empatia) a druhé spoločenské skupiny
- asertivita, čiže schopnosť ostať sám sebou a bez vyvolania konfliktov uplatniť svoje idey a potreby
- ochota pomáhať druhým, rozdeliť sa, spolupracovať, prevziať zodpovednosť a starostlivosť o druhých
- záujem o širšie spoločenské problémy, solidarita, konštruktívna sociálna kritika
- duševné zdravie, harmonická osobnosť
- prejavuje súcit s ľuďmi, ktorí majú ťažkosti
- teší ho obdarovať niekoho, alebo rozdeliť sa s niekým
- namáha sa v prospech iných ľudí
- úspechy iných ľudí prijíma bez závisti
má pochopenie pre starosti a nevýhody svojich známych
prežíva s inými ich starosti a radosti
10 faktorov modelu prosociálneho správania
-
Dôstojnosť ľudskej osoby, úcta k sebe.
-
Postoje a spôsobilosti v medziľudských vzťahoch.
-
Pozitívne hodnotenie správania druhých.
-
Kreativita a iniciatíva.
-
Komunikácia. Vyjadrenie vlastných citov.
-
Interpersonálna a sociálna empatia.
-
Asertivita. Riešenie agresivity a kompetitivity. Sebaovládanie. Konflikty s druhými.
-
Reálne a zobrazené prosociálne modely/vzory.
-
Prosociálne správanie. (Pomoc. Darovanie. Delenie sa. Spolupráca. Priateľstvo. Zodpovednosť a starosť o druhých.)
-
Spoločenská a komplexná prosociálnosť. (Solidarita. Sociálne problémy. Sociálna kritika. Občianska neposlušnosť. Nenásilie. )
Zopakujte si:
1. Čo sa stane, keď niekoho pochváliš?2. Čo cítiš, ak ti niekto vysloví uznanie?
3. Ako sa môžeš cítiť, ak ti nevyslovia uznanie?
4. Čo sa stane, ak nevyjadríš uznanie?
Použitá literatúra:
(Roche –Olivar, Etická výchova, Orbis Pictus Istropolitana 1992M.Zelina,Ako zmeniť sám seba, OG- Vydavateľstvo Poľana,s.r.o. Bratislava 2008