• Pieninský národný park (PIENAP)

  • Vyhlásený v roku 1967

  • Výmera: 3 749,62 ha (ochranné pásmo 22 368,37 ha)


 

Geológia


  • Nachádza sa tu pestrá horninová skladba, ktorá vznikala pri zložitom vývoji tohto územia

  • Pieninský národný park tvorí haligovská jednotka, bradlové pásmo, kvartér

  • Ochranné pásmo tvorí vnútrokarpatský paleogén, kvartér a vyskytujú sa tu aj holocénne travertíny (napríklad okolie Haligoviec).


 

Haligovská jednotka – tvorí ju mezozoikum (stredno-triasové dolomity, nad ktorými sú dolomitické vápence, vápence a jurské krinoidové vápence) a paleogén (vápence, pieskovce, vápnité ílovce, zlepence a brekcie karbonátového charakteru). Heligovská jednotka vystupuje na okraji bradlového pásma.


Bradlové pásmo – je charakteristické komplikovaniu stavbou, tvorí súčasť asi 600 kilometrového bradlového pásma a je ním pokryté celé územie PIENAP-u.

 

Vnútrokarpatský paleogén – v ochrannom pásme (šambrónske vrstvy doskovitých drobových pieskovcov, prachovce a vápnité ílovce).


Kvartér – je tvorený s rôznymi typmi sedimentov, ktoré majú rôzny pôvod (fluviálne sedimenty, proluviálne sedimenty, eluviálno-deluviálne sedimenty).


 

Geomorfológia


Charakteristickou črtou PIENAP-u je bradlový i krasový reliéf.

 

Vo významnej miere sa tu vyskytujú rozličné povrchové formy (riečne prielomy – napríklad prielom Dunajca – najväčší prielom na tomto území, dlhý 9 km s hĺbkou 200 až 500 metrov, prielom Lesnického potoka. Prielomy vznikali pôsobením eróznej sily vodných tokov) aj podzemné formy.

 

Prielom Lesnického má rozlohu 29,53 ha.

 

Haligovské skaly sú charakteristické povrchovými (napríklad: škrapy, skalné ihly) a podzemnými krasovými formami (jaskyne, ktoré majú mrazový pôvod, puklinovo-krasový pôvod alebo aj fluviokrasový pôvod). Najväčšou jaskyňou je jaskyňa Aksamitka. Ďalšie jaskyne: napríklad Jazvečia jaskyňa, Zbojnícka jaskyňa, jaskyňa Ementál a iné.


 

Jaskyňa Aksamitka


Vchod:  760 m n. m.

Dĺžka jaskynných priestorov: 335 metrov

Charakter: puklinovo-korózny, nachádzajú sa tu vysoké, priestranné dómy s kvapľovou výzdobou


 

Pedologické pomery


Materský substrát tvoria zvetraliny zo slieňov, bridlíc, vápencov, slieňovcov, pieskovcov atď.

Lesné pôdy: nájdeme tu pedokoplexy ako napríklad rendziny kambizemné, pararendziny kambizemné.


 

Hydrologické pomery


Vodné toky: rieka Dunajec. Prítoky Dunajca: napríklad Lesnický potok, riečka Lipník.


 

Klimatické pomery


Mierne teplá oblasť – sem patria doliny Pieninského národného parku a ochranného pásma do 800 m n. m. Počet letných dní – menej ako 50, priemerná teplota v júli – vyššia ako 16°C.

Chladná oblasť – polohy s nadmorskou výškou presahujúcou 800 m n. m. Mierne chladná a vlhká klíma.


 

Priemerné ročné teploty


Okolie Dunajca – 6,5 °C

Hrebeňové polohy – 5,5 °C

Najchladnejší mesiac: január (-6,0°C – priemerná teplota, najnižšia nameraná teplota – 36,3 °C)

Najteplejší mesiac: júl (16 °C – priemerná teplota)

Počet dní s teplotou pod 0 °C – cca 140 dní, na hrebeňoch 165 dní


 

Úhrn zrážok a oblačnosť, množstvo snehovej pokrývky, poveternostné podmienky


Priemerný úhrn zrážok: červený Kláštor – 775 mm ročne, hrebene Spišskej Magury – 1000 mm ročne.

Maximum zrážok: júl – cca 120 mm

Minimum zrážok: január – cca 24 mm

Najnižšia oblačnosť: september

Najvyššia oblačnosť: december

Hmly: 55 až 70 dní v roku

Najvyšší výskyt hmiel: v mesiacoch august, september, október

Výška snehovej pokrývky: najvyššia – mesiac január (od 20 cm do 50 cm v závislosti od nadmorskej výšky)

Priemerná rýchlosť vetra: vyše 4 m/s



Zopakujte si:
1. Charakterizujte pedologické, geologické a geomorfologické pomery na území PIENAP-u.

Použitá literatúra:
http://www.sazp.sk/slovak/struktura/copk/chodniky/pienap.html
http://sk.wikipedia.org/wiki/Pieninsk%C3%BD_n%C3%A1rodn%C3%BD_park
http://www.pieniny.sk/
www.pienap.sk
http://www.skonline.sk/narodnypark.php?id=10