Etiópia

Vypracoval: L. Petrovič

Etiópska federatívna demokratická republika (Itjopja Federalawi Demokrasijawi Ripeblik, የኢትዮጵያ ፌዴራላዊ ዲሞክራሲያዊ ሪፐብሊክ)

štátny znak

štátna vlajka

Poloha

Etiópia je vnútrozemský štát nachádzajúci sa v Africkom rohu vo východnej Afrike. Na severe susedí s Eritreou, na východe s Džibuti a Somálskom, na juhu s Keňou a na západe so Sudánom.

Prírodné pomery

Geografia a geológia

V Etiópii dominuje rozsiahla náhorná plošina Etiópskej vysočiny, uprostred krajiny rozdelená na dve časti Veľkou priekopovou prepadlinou. Nadmorská výška plošiny sa pohybuje od 1 500 do 3 000 m. Celý masív je charakterizovaný horskými hrebeňmi rozdelenými hlbokými roklinami a riečnymi údoliami, hlavne v severnej časti Etiópie. Plošina sa zvažuje do nížin na západ do oblasti Sudánu a do juhovýchodnej časti obývanej Somálcami. Najvyšším bodom je Ras Dašen (Bejeda) s výškou 4 620 m n. m., najnižším zasa Danakilská preliačina dosahujúca 115 m pod úroveň mora. Vzhľadom na geologickú aktivitu Veľkej priekopovej prepadliny, je tu možný častejší výskyt zemetrasení a sopečnej činnosti.

Vodstvo

V rámci Veľkej priekopovej prepadliny sa na juhu rozkladá rozsiahla sieť jazier, najväčšou prírodnou nádržou je však jazero Tana na severozápade krajiny. Najvodnatejšou rieku je Modrý Níl, ktorý spolu s Tekeze a Bare vteká na západe, na území Sudánu, do Nílu. Rieka Awaš tečie na východ, kde sa vlieva do slaných jazier v Danakilskej preliačine. Z veľkých riek je treba zmieniť Genali (Jubba) a Šibeli, tečúce do Somálska na juhovýchod, ako aj Omo, ústiacu do jazera Turkana na hraniciach s Keňou.

Podnebie

Územie krajiny sa nachádza v tropickej monzúnovej oblasti. Podnebie je tu veľmi rozmanité hlavne pre veľké rozdiely v nadmorskej výške. V oblastiach na 1 500 m n. m. prevažujú denné teploty medzi 16 a 30 °C, striedané chladnejšími nocami. V nižšie položených oblastiach, sú teploty výrazne vyššie a v oblasti Danakilskej púšte dosahujú teploty 40 °C. Niekedy sa nížiny vyznačujú tiež vysokou vlhkosťou vzduchu. V Etiópii sa striedajú obdobia sucha a obdobia dažďov. Behom januára a februára prevažujú občasné dažde – ak nie sú dostatočné, hrozia hladomory. Od konca februára až do júna trvá v krajine suché obdobie, po ktorom prichádzajú asi tak do polovice septembra silné dažde. Intenzívne zrážky zanechajú v pôde dostatok vlahy, ktorá vydrží zhruba do decembra a januára, keď opäť prichádzajú suchá.

Rastlinstvo

Rastlinstvo je tu rovnako rozmanité, ako podnebie. Vo vysokohorských oblastiach prevládajú ihličnaté lesy, vresoviská a hmlisté pralesy. V nížinách sa rozkladajú hlavne listnaté lesy, dažďové pralesy a rastú tu často liany. Na planinách rastú vo veľkom kaktusy, sukulenty a veľké sykomory (Ficus sykomorus). V teplých oblastiach je možné nájsť „nepravý banán“ známy ako inset. Neďaleko hlavného mesta rastú tiež eukalypty (Eucalyptus sp.), dovezené z Austrálie. Jednou z najvýznamnejších etiópskych plodín je kávovník (Coffea arabica), ktorý pravdepodobne z Etiópie pôvodne pochádza.

Živočíšstvo

Etiópia je domovom rozličných živočíšnych druhov, medzi ktoré patria typický zástupcovia africkej fauny, napríklad levy púšťové (Panthera leo), leopardy škvrnité (Panthera pardus), gepardy (Acinonyx jubatus), hrochy obojživelné (Hippopotamus amphibius), slon africký (Loxodonta africana), rôzne druhy opíc a gaziel. Podobne vtáci ako plameniaky (Phoenicopterus roseus), pelikány (Pelecanus crispus), ibisy (Threskiornis aethiopicus), marabu (Leptoptilus crumeniferus). V oblasti sa tiež vyskytujú druhy endemické ako nyala horská (Tragelaphus buxtoni), vĺčik etiópsky (Canis simensis), alebo dželada (Theropithecus gelada).

Ochrana prírody

V Etiópii bolo zriadených množstvo národných parkov a chránených území na ochranu svetového prírodného dedičstva. Medzi najväčšie patrí NP Gambela s rozlohou 5 071 km², ktorý bol zriadený v roku 1966. Medzi najstaršie zasa NP Omo (4 068 km²) a NP Awash (756 km²) zriadené v roku 1958.

Socio-ekonomické pomery

História

Na etiópskom území sa dochovali pozostatky jedného z najstarších predkov človeka z rodu Australopithecus. Prvý lepšie zdokumentovaný historický štátny útvar na etiópskom území predstavuje zhruba do 3. storočia p. n. l. Aksumská ríša, v ktorej vládla šalamúnska dynastia, založená podľa legiend potomkom kráľa Šalamúna a kráľovnej zo Sáby. Aksumskí vládcovia prijali vo 4. storočí n. l. kresťanstvo. Nasledujúce storočia znamenali predovšetkým so stratou obchodných kontaktov a islamskou expanziou úpadok a do značnej miery i izoláciu. V polovici 19. storočia sa začala postupná modernizácia a súperenie s európskym kolonializmom. Od prvej svetovej vojny bol až do roku 1974, s päť ročnou prestávkou talianskej okupácie, etiópskym cisárom Haile Selassie I. Ten bol potom zvrhnutý Mengistu Haile Mariamom, ktorý nastolil v krajine komunistický režim. V roku 1991 nastal koniec sovietskeho bloku a Mengistu musel ujsť z krajiny. Etiópia sa federalizovala a na čelo sa postavil Meles Zenawi, ktorý tu zaviedol autoritársky režim vládnuci v krajine dodnes.

Obyvateľstvo

Z národnostného zloženia tvoria asi 40% Oromovia, 30% Amharci, 10% Tigrajci, zvyšok tvoria Sidamovia, Afari, Somálci, Guragovia a ďalší. Z náboženského zloženia sa 52% hlási k etiópskej ortodoxnej cirkvi, 31% k sunnitksému islamu, 11% k tradičným africkým náboženstvám. Ďalšími sú etiópska katolícka cirkev, rímskokatolícka cirkev, protestanti, judaisti a iné.

Územné členenie

Územie Etiópie sa delí na 9 etnicky založených federálnych štátov a 2 samosprávne mestské oblasti. Hlavné mesto Addis Abeba je zároveň sídlom rovnomennej mestskej samosprávnej oblasti (1.) a zároveň štátu Oromia (8.). Medzi ďalšie štáty patria: Afarsko (2.), Amharsko (3.), Beningšangul-Gumuz (4.), Gambella (6.), Hararský štát (7.), , Somalia (9.), Štát južných národov, národností a ľudu (10.) a Tigraj (11.). Druhým samosprávnym mestom je Dire Dawa (5.). Štáty sa ďalej delia na okresy (wereda) a obce (kebele).

Hospodárstvo

Prírodné zdroje sú, vzhľadom na počet obyvateľov, veľmi obmedzené a nedokážu zabezpečiť ani základné potreby. Hlavne pre nadmernú eróziu pôdy a zaostalé technológie. Ráz poľnohospodárstva sa viaže k výškovým pásmam. Horúce pásmo pod 1 800 m n. m. charakterizuje nomádske pastierstvo. Popri riekach sa pestuje cukrová trstina. Na vlhších južných územiach sa pestuje káva, ktorá tu rastie aj nadivoko. Káva predstavuje 50 – 60% exportu krajiny. Väčšina nerastného bohatstva je nezmapovaná, len veľmi málo drahých kovov sa ťaží. Nevyužité sú aj značné zdroje vodnej energie. Najdôležitejšie priemyselné odvetvia predstavujú textilný a potravinársky.

Použitá literatúra:

Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.

Zdroj obrázkov:

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_arms_of_Ethiopia.svg