Procesy trávenia v tele zabezpečuje tráviaca sústava, ktorej funkciou je umožniť živému organizmu príjem potravy a následne ju mechanicky a chemicky spracovať na využiteľnú formu.

 

 

Potravu živočíchy prijímajú viacerými spôsobmi. V podstate najjednoduchším spôsobom prijímajú potravu jednobunkovce – a to:

 

  • difúziou

  • fagocytózou, alebo

  • bunkovými ústami.

 

 

Fagocytóza a difúzia prebiehajú na rôznych miestach tela.

 

Vyšším organizmom sa vytvorili orgány umožňujúce prijímanie potravy. Napr. tzv. filtračný orgán sa vyvinul u veľrýb, lastúrnikov a niektorých článkonožcov – filtrujú ním planktón. Bodací orgán sa vyvinul u hmyzu – cicia ním rastlinné a živočíšne tekutiny; tzv. cuciak (sosák) majú motýle a kolibríky, iné živočíchy majú vyvinuté napr. hryzadlá, zuby, chápadlá, atď – t.j. štruktúry umožňujúce chytiť, zahustiť a prípadne rozdrobiť potravu.

 

Po prijatí potravy sa táto spracováva v hornej časti tráviacej sústavy mechanicky, t.j. potrava sa rozomieľa, navlhčuje a mení na kašovitú dutinu – a to pomocou zubov, prípadne radulou (slimák), zrohovatenými útvarmi (vtáky) a pod.

 

Podstatou chemického trávenia je rozklad potravy, t.j. zložitých látok na látky jednoduchšie, ktoré sú ďalej využité v metabolizme. Chemickému tráveniu napomáhajú tzv. tráviace enzýmy.

 

Podľa miesta, kde prebieha chemický rozklad potravy, rozlišujeme trávenie vnútrobunkové a mimobunkové.

 

Tak hovoríme o vnútrobunkovom trávení, hovoríme o trávení potravy v tráviacej vakuole, ktorá bola prijatá fagocytózou. Tráviaca vakuola je lyzozóm obsahujúci potravu rozkladajúce enzýmy. Nestráviteľné zvyšky sú odstraňované fagocytózou.

 

U vývojovo dokonalejších organizmov sa vyvinulo mimobunkové trávenie – prijaté živiny sa rozkladajú v tráviacej rúre, do ktorej tráviace bunky vylučujú tráviace šťav.

 

Ďalším typom trávenia je mimotelové trávenie, kedy živočích vstrekuje šťavu s tráviacimi enzýmami do tela koristi a rozloženú potravu potom vycicia (niektoré pavúky).

 

Produktom metabolizmu sú i splodiny – odpadové látky (najčastejšie voda, oxid uhličitý a dusíkaté látky) , ktoré je potrebné z tela vylúčiť, pretože ich nahromadenie môže spôsobiť problémy. Jedinci sa snažia zbaviť splodín rôznymi spôsobmi.

 

Vodu, ako produkt metabolizmu živočíšny organizmus vie využiť. Oxid uhličitý sa vylučuje pri dýchaní, dusíkatých látok sa živočíchy zbavujú rôznymi spôsobmi, podľa čoho živočíšne organizmy rozdeľujeme na:

 

Amonotelné živočíchy – kedy odpadový dusík je vylučovaný formou amoniaku do vodného prostredia (ryby, obojživelníky,...)

 

Urikotelné živočíchy -  odpadový dusík je vylučovaný vo forme kyseliny močovej (hmyz, plazy, vtáky,...)

 

Ureotelné živočíchy – odpadový dusík je vylučovaný vo forme močoviny (kôrovce, väčšina mäkkýše, cicavce,...).

 

 

U živočíchov sa stretáme s týmito typmi vylučovacích orgánov:

 

  1. pulzujúca vakuola

  2. protonefrídie

  3. metanerídie

  4. Malpighiho trubice

  5. obličky

 

Niektoré organizmy vylučujú odpadové látky difúziou.

 

Pulzujúca (stiahnuteľná) vakuola – u jednobunkovcov; jej úlohou je z cytoplazmy „zbierať“ odpad a vytlačiť ho z bunky.

 

Protonefrídie – u bezstavovcov (napr. ploskavce); sú to jednoduché vylučovacie orgány, ktoré tvoria plamienkové bunky – solenocyty. Solenocyty zbierajú odpadové látky z okolitých tkanív a vytláčajú ho do tzv. odvodných kanálikov, ktorých pohyb zabezpečuje bičík.

 

Metanefrídie – vyskytujú sa u obrúčkavcov, kde v každom článku sa nachádza pár metanefrídií. Tvorené sú zvyčajne lievikovitým rozšírením, ktorým zbierajú odpad a kanálikom sú odvádzané von z tela.

 

Malpighiho trubice – nájdeme ich napr. u pavúkovcov a hmyzu. Sú to slepo zakončené trubice zbierajúce odpad z tkanív, pričom vyúsťujú väčšinou do čreva.

 

Obličky – sa vyskytujú u stavovcov, kde rozlišujeme tri stupne ich vývoja:

 

  1. Predoblička – (pronefros) - otvorené teliesko obličky tvorí kanálik naokolo ktorého je rozvetvená krvná cieva, ktorá prináša v krvnej plazme rozpustený odpad (výskyt: u všetkých stavovcov v embryonálnom štádiu; v dospelosti napr. u niektorých rýb).

  2. Prvooblička - (mesonefros) vzniká rozšírením stien kanálikov, kedy vzniká tzv. - Bowmanov vačok, čo je puzdro, ktoré čiastočne uzatvára klbká krvných vlásočníc. Výskyt: väčšina rýb; obojživelníky, plazy.

  3. Pravá oblička – (metanefros) je najdokonalejším typom obličky. Tvorí ju uzavretý Bowmanov vačok s klbkom krvných vlásočníc – glomerulom. Primárny moč je filtrovaný do Bowmanovho vačku a odtiaľ je odvádzaný kanálikmi. Výskyt: vtáky a cicavce.

 

Zdroj: http://www.ims.u-tokyo.ac.jp/stem/research.html

 

Obr.: Vývoj obličky



Zopakujte si:
1. Čo sú to metanefrídie?
2. Akú funkciu má pulzujúca vakuola?
3. Aké sú to urikotelné živočíchy?

Použitá literatúra:
http://www.bioweb.genezis.eu/?cat=5&file=traviaca
http://www.ta3k.sk/bio/index.php?option=com_content&view=article&id=131:vyluovacia-sustava-u-ivoichov&catid=48:vyluovanie&Itemid=56
vlastné zdroje

Zdroje obrazkov:
http://www.ims.u-tokyo.ac.jp/stem/research.html