EÚ je nástupníckou organizáciou Európskych spoločenstiev (European Communities), hospodárskym a politickým partnerstvom medzi 27 európskymi krajinami. Bola vytvorená krátko po druhej svetovej vojne a jej prvým cieľom bolo posilnenie hospodárskej spolupráce – krajiny, ktoré navzájom obchodujú, sú hospodársky previazané, a preto sa vyhýbajú konfliktom.
Predchodcom EÚ bolo Európske spoločenstvo uhlia a ocele, Európske hospodárske spoločenstvo a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu..
Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO) – vzniklo 18. apríla 1951 podpísaním tzv. Parížskej zmluvy a zakladajúcimi štátmi boli: Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Taliansko, Holandsko a Luxembursko. Zmluva nadobudla platnosť 23.júla 1952 a jej platnosť vypršala po 50 rokoch, teda 23.júla 2002, kedy jej agenda bola prevedená na Európske spoločenstvo.
Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) – vzniklo 25. 3. 1957 podpísaním Rímskych zmlúv (platnosť nadobudli po ratifikácii 1. 1. 1958). Jeho základ tvoril spoločný trh so širokou škálou tovaru a služieb. V krajinách EHS sa dňom 1. 7. 1958 zrušili colné poplatky a v 60. rokoch sa zaviedla aj spoločná politika, najmä v oblasti poľnohospodárstva a obchodu – krajiny spoločenstva sa medziiným dohodli na spoločnej kontrole produkcie potravín, aby mal každý dostatok.
Podpísaním Rímskych zmlúv v roku 1957 vzniklo aj Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euroatom). Jeho hlavnou úlohou bolo prispieť k zvýšeniu životnej úrovne v členských štátoch a k rozvoju vzťahov s ostatnými krajinami vytvorením podmienok potrebných pre rýchle vybudovanie a rast jadrového priemyslu. Krajiny Euroatomu mali spolupracovať aj pri výskume a vývoji, ochrane zdravia, či pri nakladaní s jadrovým palivom.
EHS, ESUO a Euroatom mali vlastné rozhodovacie a výkonné orgány. V apríli 1965 bola podpísaná zlučovacia zmluva, ktorá s platnosťou od 1. 7. 1967 zlúčila niektoré orgány týchto spoločenstiev - vytvorila spoločnú radu ministrov ako rozhodovací orgán a spoločnú komisiu ako výkonný orgán pre všetky tri spoločenstvá. Právna subjektivita jednotlivých spoločenstiev však ostala zachovaná.
Prvé rozšírenie Európskych spoločenstiev sa konalo 1. 1. 1973, kedy pristúpilo Dánsko, Írsko a Veľká Británia. Rozširovanie o nových členov bolo súčasťou pôvodného plánu. V októbri 1973 nastala ropná kríza a hospodárske problémy v Európe následkom arabsko-izraelského konfliktu. V rámci regionálnej politiky sa presúvali veľké objemy prostriedkov na vytváranie pracovných miest a infraštruktúry v chudobnejších oblastiach. Dôležitý rok je rok 1979 – od tohto roku môžu všetci občania priamo voliť svojich zástupcov do Európskeho parlamentu.
V roku 1981 sa stáva desiatym členom Grécko a v roku 1986 pristupuje Španielsko a Portugalsko. V tomto roku bol podpísaný aj Jednotný európsky akt (JEA) – zmluva, ktorá bola základom šesťročného programu zameraného na riešenie problémov s voľným obchodovaním v rámci EÚ a vďaka ktorej vznikol jednotný trh. JEA zvýšil taktiež aj právomoci Európskeho parlamentu – jeho súhlas sa začal vyžadovať pre prijatie nových členov. Európske spoločenstvá začali spolurozhodovať aj o mnohých aktivitách, ktoré boli do tej doby v kompetencii členských štátov – išlo napr. o oblasť vedy a výskumu, životného prostredia a sociálnej politiky.
V roku 1990 pristúpila do Európskych spoločenstiev Nemecká demokratická republika.
Významným rokom pre EÚ je rok 1992, kedy v Maastrichte bola 7. 2. 1992 podpísaná Maastrichtská zmluva (ratifikovaná všetkými štátmi od 1.11.1993) o vzniku EÚ s jednotnou európskou menou, občianstvom a spoločnou politikou. Zmluva zmenila názov Európskeho hospodárskeho spoločenstva na Európske spoločenstvo a vznikla Európska únia, ktorá zastrešovala všetky integračné aktivity. Základným prvkom, na ktorom je postavená celá európska konštrukcia, je postupný presun štátnej suverenity na nadštátny orgán a podriadenie štátneho práva európskemu právu. Tomu zodpovedá aj vytvorenie Európskeho menového systému so spoločnou menovou jednotkou euro (€). Maastrichtská zmluva zaviedla nové formy spolupráce pre vlády členských štátov – napr. v oblasti obrany, spravodlivosti a vnútorných vecí.
V roku 1995 do EÚ vstúpilo Fínsko, Rakúsko a Švédsko, referendum o vstupe Nórska dopadlo negatívne. V roku 2004 vstúpili krajiny strednej a východnej Európy, krajiny stredomorskej oblasti a pobaltská krajina – Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko, Česko, Maďarsko, Slovinsko, Malta, Cyprus. V roku 2007 pristupuje Rumunsko a Bulharsko.
Členské štáty EÚ
Okrem 27 členských krajín existujú aj kandidátske krajiny, kam momentálne patria Chorvátsko, Island, Čierna Hora, Turecko a Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko. Oficiálne prístupové rokovania prebiehajú s troma štátmi – Chorvátskom, Islandom a Tureckom.
Jediná krajina, ktorá doteraz opustila Európske spoločenstvá, bolo Grónsko. To vstúpilo do EÚ s Dánskom, nakoľko bolo jeho súčasťou, aj keď obyvatelia Grónska pri hlasovaní o vstupe do ES boli väčšinou proti. Po získaní určitej miery autonómie rozhodli obyvatelia Grónska v referende o opustení ES, čo sa uskutočnilo v roku 1985.
Použitá literatúra:
http://www.european-council.europa.eu/the-institution?lang=skhttp://ec.europa.eu/index_sk.htm
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009
I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005
www.europa.eu
Zdroje obrazkov:
http://spravy.pravda.sk/v-holandsku-ratifikovali-reformnu-zmluvu-eu-fn0-/sk_eu.asp?c=A080605_190830_sk_svet_p09http://ec.europa.eu/agriculture/rur/leaderplus/memberstates/index_sk.htm