Gotika - gotické umenie (gotický sloh v architektúre) bol umelecký štýl, ktorý nasledoval po románskom slohu približne od polovice 12. storočia vo Francúzsku a vyvrcholil v 16. storočí v celej Európe.
Pôvod slova „gotika“ sa spájal s kmeňom barbarských Gótov, ktorých označovali za pôvodcov nového umenia. Pomenovanie „gotika“ (z francúzskeho l´art ghotique) sa začalo používať najskôr pre architektúru a neskôr pre všetky výtvarné disciplíny. Kolískou gotiky bolo politicky, ekonomicky i kultúrne najvyspelejšie francúzske kráľovské územie Ile-de-France. Gotické umenie odrážalo vyššiu kultúru v čase rozkvetu stredovekých miest a stavali sa v ňom nielen chrámy, ale aj mestské budovy.
Delenie gotiky
Gotické umenie môžeme rozdeliť na niekoľko období:
1. Raná gotika (Skorá gotika) – 12. storočie, v tomto období vznikla slávna katedrála Notre Dame v Paríži (v preklade Chrám Matky božej).
2. Vrcholná gotika (Klasická gotika) – 13. storočie, v tomto období vznikli slávne katedrály v Chartres, v Remeši, Amiens, Beauvais, Kolíne nad Rýnom a i.
3. Neskorá gotika - 14.-16. storočie, v tomto období vznikla v jednotlivých európskych krajinách vlastná gotická kultúra s národnými osobitosťami.
Gotiku delíme aj podľa štátov, v ktorých sa šírila:
Francúzska gotika – šírila sa iba na území Francúzska. Gotika mimo Francúzska:
- Anglicko (vyvinuli sa svojrázne formy, ktoré sa prejavili na stavbách katedrál – v Canterbury, v Salisbury a v Cambridge),
- Taliansko (gotika sa rozvíjala v obmedzenej miere a hlavne na severe - Miláno, Benátky, Florencia, Siena),
- Nemecko (gotika sa rozšírila rýchlo a na celom území - prvá stavba nemeckej gotiky bol Dóm v Magdeburgu).
- Čechy – tzv. česká gotika - Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtecha v Prahe, Chrám svätej Barbory v Kutnej Hore, Chrám sv. Bartolomeja v Kolíne.
Katedrála v Remeši
Gotika na Slovensku
Na Slovensku sa prvky gotického štýlu začali prejavovať v 13. storočí - najstarší gotický kostol postavili v roku 1244 v Kaplnej v okrese Senec. V 15. storočí sa šíri najmä na Spiši. Katedrály sa na našom území nestavali, ale bolo postavených veľa farských kostolov (Prešov, Trnava, Hlohovec, Kremnica, Bratislava, Levoča, Spišská Nová Ves a i.). Najväčšími gotickými kostolmi sú Dóm svätej Alžbety v Košiciach a Dóm svätého Martina a významné hrady (Trenčín, Strečno, Spišský hrad, Oravský hrad, Zvolenský zámok).
Hlavné znaky gotického staviteľstva
Gotické staviteľstvo sa zameriavalo na stavby cirkevné (katedrály, kostoly) a svetské, ktoré sa uplatnili v stavbách hradov, radníc, palácov, meštianskych domov, mostov a iných.
Niekoľko typických znakov gotiky:
1. Lomený oblúk 2. Vysoké klenby (krížová klenba, vejárovitá klenba)
3. Oporné oblúky s opornými piliermi
4. Ružicové okná s farebnými sklami
5. Pinakle (vysoké štíhle veže)
6. Kamenné kružby na zábradlí
7. Sochárska výzdoba fasády - chrliče (groteskné strešné postavy netvorov, ktoré mali odohnať zlých duchov), zdobené vežičky, trojlístky malých okien a iné.
8. Sochárska výzdoba fasády
Gotické oblúky
Remeslá
Staviteľstvo v gotickom období vyžadovalo veľkú zručnosť a presnosť. Veľmi rozšírené boli remeslá ako:
Kamenárstvo - uplatňovalo sa pri výzdobe chrámov, kde bohatá ornamentálna a sochárska výzdoba pokrývala steny veľkých katedrál.
Nábytkárstvo - základným kusom nábytku bola truhlica, ktorá mala všeobecné použitie (šatník, knižnica, pokladnica a i.). Jej vonkajšiu výzdobu tvorili prvky prevzaté z architektúry a umelecké kovanie.
Rezbárstvo – uplatnilo sa vo výrobe a výzdobe chrámového nábytku - skrine, kazateľnice, svietniky, lavice, stoličky a najmä krídlové oltáre.
Kovotepectvo, lejárstvo a kovovýroba - vyrábalo kostolné zvony, náhrobné platne, rytierske zbrane, erby, pečatidlá a mince so znakom na oboch stranách.
Sochárstvo – sochy panovníkov, svätých a ozdobné ornamenty, mytologické výjavy.
Vzdelanie a veda
Obdobie gotiky prinieslo rozvoj vzdelanosti. O vzdelávanie sa zaslúžili najmä univerzity.
Univerzity v stredoveku vznikali z významných katedrálnych škôl v 11. a 12. storočí. Univerzity boli medzinárodnými inštitúciami a komunikačným jazykom bola latinčina. Medzi najstaršie a najvychýrenejšie patrili univerzity v Bologni (1119), Oxforde (1168), Paríži (1206), Cambridgei (1209) a v španielskych mestách Valencii a Salamanke (1230). Univerzity mali zvyčajne štyri fakulty: filozofickú, teologickú, právnickú a lekársku. Výučba mala zväčša ústnu formu, prednášky pozostávali z čítania kníh, napríklad Aristotelových diel, ktoré prednášajúci komentoval. Študenti museli potvrdiť svoje vedomosti účasťou na diskusiách (dišputách), v ktorých museli argumentovať za alebo proti určitému tvrdeniu (téze). Akademické záverečné skúšky boli uznané v celej Európe. Študenti boli väčšinou príslušníkmi duchovného stavu, laici začali študovať na univerzitách až po roku 1500.
Vzdelanosť sa šírila vďaka ručne písaným textom na pergameme, neskôr sa tlačili na papier a stali sa prístupné pre verejnosť (kníhtlač J. Guttenberga).
K šíreniu nových poznatkov prispeli cestovatelia a križiacke výpravy (1095-1291), ktorí sa stretávali s novými kultúrami, náboženstvami a spôsobom života. K stredovekým objaviteľom patrili napr. Benátčan Marco Polo, ktorý navštívil Čínu, portugalský princ Henrich Moreplavec, ktorý cestoval do Afriky, či ostatní moreplavci (Dias, Kolumbus, Magalhaes). Križiaci na svojich výpravách spoznali krajiny Blízkeho východu.
Názor na vedu bol v tomto období taký, že pravdou bolo len to, čo tvrdila cirkev. Táto veda, ktorá sa venovala úvahám a nie bádaniu, sa nazývala scholastická – jej cieľom bolo dokázať pravosť učenia katolíckej cirkvi. Najvýznamnejším scholastikom bol Tomáš Akvinský (13. storočie).
Ale našli sa aj odvážni vzdelanci ako Angličan Roger Bacon (13. storočie), ktorý sa venoval matematike, vynálezom a pokusom, za čo ho cirkev odsúdila a skončil vo väzení.
Stredoveká univerzita
Zopakujte si:
1. Kde a kedy vznikla gotika?2. Ako delíme obdobie gotiky?
3. Vymenuj hlavné znaky gotickej architektúry.
4. Ktoré slovenské gotické pamiatky poznáš?
Použitá literatúra:
1. Múcska, V. a Skladaný, M.: Európa v období stredoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 19962. Orfánusová V.: Zaujímavý stredovek, Didaktis, Bratislava 1996
3. Kosminskij, E. A.: Dejiny stredoveku, Pravda, Bratislava 1951
4. Lukačka J. a kolektív: Dejepis pre 7. Ročník základnej školy a 2. Ročník gymnázia s osemročným štúdiom, SPN, Bratislava 2011
Zdroje obrazkov:
Múcska, V. a Skladaný, M.: Európa v období stredoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 19962. Glancey, J.: Architektúra – veľký ilustrovaný poradca, Slovart, Bratislava 2007
http://www.studentpoint.cz/236-starsi-clanky/3606-nejstarsi-univerzity-sveta-ii.