Nepohlavné (resp. asexuálne, vegetatívne) rozmnožovanie je spôsob rozmnožovania, kedy sa z rodičovského organizmu oddelí nejaká časť, z ktorej sa priamo stane nový organizmus identický s rodičovským z hľadiska genetickej informácie. Je to takpovediac klon rodičovského organizmu.
Zo živočíchov sa nepohlavne rozmnožujú len druhy, ktoré sú vývojovo najnižšie (napr. bezchordáty, prvoky), v rastlinnej ríši sa takto rozmnožujú i vyššie rastliny.
Nepohlavné rozmnožovanie živočíchov
Zo živočíchov sa nepohlavne rozmnožujú hlavne prvoky a bezstavovce (hubky, niektoré pŕhlivce, ploskavce, obrúčkavce, chytadlovce,...), chordáty len vzácne.
Nepohlavné rozmnožovanie jednobunkovcov
Pre prvoky je typické monocytogénne rozmnožovanie, kedy sa od materskej bunky oddelia jednotlivé bunky.
Poznáme tieto základné typy:
a) monotómia – u bičíkovcov; bunka sa jednoduchým delením rozdelí na dve rovnaké dcérske bunky, pričom rodič zanikne.
b) pučanie (jednonásobné, niekoľko násobné) – pri tomto spôsobe vzniknú dcérske organizmy, ktoré nie sú rovnaké; materský organizmus nezanikne.
c) schizogónia – spôsob rozmnožovania, kedy bez predchádzajúceho oplodnenia a bez tvorby cysty vznikajú merozoity.
d) sporogónia – po predchádzajúcom oplodnení a vo vnútri cysty sa tvoria sporozoity.
Nepohlavné rozmnožovanie prvokov je vlastne delením bunky, ktorá tvorí ich telo. Pri binárnom delení sa rodičovský organizmus priečnym alebo pozdĺžnym delením rozdelí na dva dcérske mitózou. Dcérske jedince (bunky) sa po oddelení doplňujú, regenerujú časti, ktoré chýbajú. Zvláštnym prípadom binárneho delenia je pučanie, kedy na povrchu (alebo smerom dovnútra) rodičovského jedinca sa vytvoria bunkové výrastky, do ktorých prechádzajú dcérske jadrá. Ak púčiky dosiahnu istú veľkosť, osamostatňujú sa. Nejaký čas voľne plávajú, následne prisadajú a postupne nadobúdajú tvar rodičovských organizmov. Niekedy predchádza deleniu bunky niekoľkonásobné delenie jadra a bunka sa potom dodatočne rozdelí naraz – rodičovský organizmus (bunka) sa rozpadne na viac dcérskych jedincov (polytomia). V rámci polytómie rozlišujeme sporogóniu, schizogóniu a gamogóniu.
U prvokov sa stretávame pri nepohlavnom rozmnožovaní so vznikom kolónii – kedy noví jedinci zostávajú spojení v spoločnom rôsolovitom obale alebo pomocou siete výbežkov (ktoré vznikli z povrchových vrstiev cytoplazmy). Bunky v kolónii sa môžu špecializovať na určité funkcie – niektoré na pohyb, iné na príjem potravy a pod.
Nepohlavné rozmnožovanie bezstavovcov - ide o rozmnožovanie, kedy z materského jedinca nepohlavným spôsobom (rozdelením alebo zo skupiny somatických buniek) vznikne dcérsky. Rozlišujeme niekoľko typov takéhoto rozmnožovania:
a) delenie – kedy materský jedinec sa pozdĺžne alebo priečne rozdelí na 2 prípadne viac častí. Po alebo pred rozdelením prebehne regenerácia.
b) strobilácia – priečne delenie medúzovcov, kedy sa prisadnuté polypové štádium postupne delí na ústnom konci, pričom novovzniknuté jedince sa úplne neoddelia. Vznikajú jedince nazývané strobila. Vrchný (najstarší) jedinec sa postupne oddeľuje, otáča sa a voľne pláva už ako mladá medúza (efyra). Mladej medúze postupne dorastajú ramená čím sa zmení sa na dospelú medúzu.
Obr.: mladá medúza (ephyra)
c) metamerická disociácia – vyskytuje sa u obrúčkavcov; telo obrúčkavca sa rozpadne na niekoľko skupín článkov, z ktorých vyrastie nový jedinec.
d) reprodukčná autotómia – u hviezdoviek a hadovíc; ak je živočích podráždený, „odhodí“ rameno, alebo sa rozdelí na niekoľko častí (2 a viac), ktoré sa potom regenerujú.
e) polyembryónia – u machoviek; ide o spôsob nepohlavného rozmnožovania, kedy z jednej zygoty vzniknú dve prípadne viac embryí (takto vznikajú aj jednovaječné dvojčatá u človeka).
f) schizogenéza – spôsob rozmnožovania, kedy dcérske jedince oddeľujú nové jedince skôr, ako sa oddelia od „rodiča“.
g) schizogamia – u mnohoštetinavcov; typ schizogenézy, keď z materského – nepohlavného jedinca vznikajú jedince pohlavné, ktoré po splnení pohlavnej funkcie hynú.
h) epitókia – napr. u pásomníc; typ schizogamie, kedy časť, ktorá sa oddelila nie je samostatný jedinec ale má pohlavnú funkciu (oddeľovaná časť obsahuje pohlavné bunky).
i) gemiparia (pučanie) – u polypovcov, koralovcov, hubiek, …; materský jedinec si zachováva pri tomto type rozmnožovania svoju stavbu a dcérske jedince sa vyvíjajú len z malej skupiny buniek. Pučanie môže viesť ku vzniku kolónii a môže byť vonkajšie alebo vnútorné (vnútri tela).
Nepohlavné rozmnožovanie rastlín
Ak sa rastliny rozmnožujú nepohlavne tak, že sa pôvodný jedinec bezozvyšku rozdelí na dcérske jedince, takýmto hovoríme asomatofyty (a, b), ostatným somatofyty.
Rastliny sa nepohlavne môžu rozdeľovať viacerými spôsobmi:
a) jednoduchým rozdelením materského jedinca na dve časti (napr. jednobunkové riasy)
b) schizogóniou – po rozdelení bunkového jadra sa materský organizmus rozpadne na viacero jedincov prípadne spór (niektoré huby, riasy).
c) tak, že z rodičovskej bunky vznikne najskôr výrastok, ktorý sa kríčkovito oddelí (kvasinky, a iné rastliny)
d) pomocou spór – kedy sa oddelia jednotlivé bunky, z ktorých vzniknú noví jedinci (mnohobunkové riasy, huby).
e) fragmentáciou – rozpadom jedinca na niekoľko menších častí (sinice, vyššie riasy, lišajníky).
Podobne sa rozmnožujú aj mnohé semenné rastliny – ak zhnije materský organizmus, oddelia sa časti rastliny (napr. konvalinka). U papradí sa tvoria púčiky, ktoré sa zakorenia a následne z nich vyrastú nové rastliny.
Krytosemenné rastliny sa môžu tiež rozmnožovať nepohlavne, a to viacerými spôsobmi. Stretávame sa s povrchovými (jahoda) aj podzemnými (pýr) poplazmi, na ktorých v určitých odstupoch vznikajú nový jedinci. Niektoré sa rozmnožujú pacibuľami (cesnak), cibuľami, hľuzami. K vegetatívnemu rozmnožovaniu radíme aj očkovanie, štepenie, atď. Iným typom je živorodosť, kedy semená klíčia už na rodičovskej rastline ešte pred tým, než sa vysemenia. Partogenéza, t.j. spôsob rozmnožovania, kedy semená vznikajú z neoplodnenej vajcovej bunky (napr. u jastrabníka), stojí na hranici medzi nepohlavným a pohlavným rozmnožovaním.
Zopakujte si:
1. Charakterizuj gemipariu.2. Čo je to partogenéza?
3. Vysvetli rozmnožovanie pacibuľami u cesnaku.
Použitá literatúra:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Nepohlavn%C3%A9_rozmno%C5%BEovaniehttp://zoologicky-slovnik.fns.uniba.sk/slovnik/index.php/Nepohlavn%C3%A9_rozmno%C5%BEovanie_bezchord%C3%A1tov
http://www.bioweb.genezis.eu/?cat=3&file=rozmnozovanie
http://sk.wikipedia.org/wiki/Strobil%C3%A1cia