Vypracovala: Mgr. Barbora Kopuncová
Územie
USA sa po úspešnej vojne o nezávislosť postupne
rozširovalo až k pobrežiu Tichého oceánu. USA
získali kúpou od Napoleona rozľahlú Louisianu
(1803) a v r. 1819 od Španielska Floridu. Aj počet obyvateľov
rýchlo rástol, v priebehu 40 rokov (1820-60) sa dokonca
strojnásobil na 31,3 milióna obyvateľov, z ktorých
bolo vysoké percento prisťahovalcov. V r. 1823 vyhlásil
prezident Monroe v Kongrese tzv. Monroovu doktrínu,
podľa ktorej sa americká politika mala zdržiavať od
zasahovania do záležitostí európskych štátov
(zároveň prehlásila americký kontinent za sféru
vplyvu USA). Do r. 1850 USA vo vojnách s Mexikom získali
Texas, Kaliforniu, Arizonu, Nové Mexiko a Oregon.
Dlhodobý
a stále sa prehlbujúci rozdiel vo vývoji
Severu a Juhu, ktorý mal
korene ešte v období britskej koloniálnej nadvlády,
však prinášal ťažko riešiteľné problémy a
rozpory, ktoré napokon vyústili do vypuknutia
občianskej vojny Základ hospodárstva Juhu tvorilo
predovšetkým pestovanie bavlny a tabaku
planážnickým
spôsobom. Hlavnou pracovnou silou boli čierni
otroci, dovážaní
z Afriky. Na ľudnatejšom Severe sa budovali továrne,
železnice, rozvíjal sa priemysel,
pre ktorý boli dôležité slobodné
pracovné sily.
Problém otroctva
rezonoval v americkej spoločnosti už od jej počiatkov. Zosilnel po
r. 1807, keď Veľká Británia prijala zákon o
zákaze obchodovania s otrokmi. O rok neskôr Kongres
zrušil otrokársky obchod s Afrikou. Vysoká pôrodnosť
čiernych otrokov na plantážach však z veľkej časti
pokrývala dopyt, takže situáciu to neriešilo. Ani na
Severe nebol spočiatku záujem o radikálne riešenie
otázky otroctva, pretože textilky, ktoré spracovávali
bavlnu z juhu potrebovali svojich plantážnickych dodávateľov
a pôžičky, ktoré od nich získavali.
Problém otroctva sa preto mal riešiť kompromisom. Ani Missourský kompromis z r. 1820, podľa ktorého bola stanovená hranica 36º30´ severnej šírky, za ktorú sa otrokárstvo nesmelo šíriť, ani zákon o Kansase a Nebraske (1854), podľa ktorého sa obyvatelia týchto štátov mali sami rozhodnúť, či chcú povoliť otroctvo, nedokázali vyriešiť stupňujúce sa napätie medzi zástancami a odporcami otrokárskeho systému. Napätie eskalovalo prvýkrát v občianskej vojne v Kansase (1855-58), ktorú ukončil až tvrdý zásah federálnych vojsk. Otázka otroctva rozdelila americkú spoločnosť na dva tábory okolo politických strán: prívrženci Demokratickej strany presadzovali záujmy plantážnikov a ľudí profitujúcivh z otrokárskeho systému, proti nim stáli prívrženci v r. 1854 založenej Republikánskej strany, ktorí hájili záujmy farmárov, priemyselníkov a robotníkov a boli odporcami širenia otroctva do ďalších štátov Únie (nie však za jeho zrušenie v štátoch, kde existovalo). Najtvršími odporcami otrokárstva boli abolicionisti. Ich cieľom bolo úplné zrušenie otroctva v celých USA. Z otroctva urobili otázku svedomia a poukazovali na jeho najhoršie stránky, aby prebudili záujem verejnosti. Aktívne sa podieľali i na útekoch otrokov z plantáží a pomáhali im dostať sa do bezpečia na Severe alebo v Kanade. V roku 1860 bola za prezidenta USA zvolený kandidát Republíkanskej strany Abraham Lincoln. Hoci vystupoval umiernene a nemal v pláne rušiť otroctvo tam, kde už bolo zavedené, v decembri 1860 vystúpila z Únie Južná Karolína a zanedlho ju nasledovali Mississippi, Florida, Alabama, Georgia, Louisiana a Texas.
Po
južanskom útoku na pevnosť Fort Sumter 12.apríla
1961, ktorý znamenal faktický začiatok vojny sa k nim
pridali Virgínia, Arkansas, Tennessee a Severná
Karolína. Odtrhnuté
štáty vytvorili tzv. Konfederáciu, na
čele s prezidentom Jeffersonom Davisom.
Na začiatku vojny sa zdalo, že prevaha je na strane Juhu, pretože
z neho pochádzala väčšina amerických
dôstojníkov, ktorí sa po vypuknutí vojny
pridali na stranu Konfederácie (napr. vynikajúci
vojvodca generál Robert E. Lee). Priemyselne rozvinutejší
Sever mal však k dispozícii väčší kapitál,
surovinovú základň aj zbrane a to nakoniec rozhodlo v
jeho prospech. Už po prvej veľkej bitke pri Bull Rune (júl
1861), ktorú vyhrali južania, však bolo jasné, že
pôjde o dlhšie trvajúci konflikt. Juh dokázal
odolávať tlaku Severu aj v roku 1862, no bol nútený
zaviesť povinné odvody do armády (na Severe boli
zavedené v r. 1863). 22.9.1862 vydal prezident Lincoln
Vyhlásenie o oslobodení otrokov,
ktorým sa ku 1.1.1863 rušilo otroctvo na všetkých
územiach Únie.(Zrušenie a zákaz otroctva sa r.
1865 stali súčasťou 13. dodatku k ústave USA).
Jednou z hlavných príčin vydania Vyhlásenia
bola však aj naliehavá potreba vojakov na Severe; od r. 1863
začali vznikať prvé černošské dobrovoľnícke
oddiely. Zároveň tak Lincoln aj eliminoval snahu Veľkej
Británie, Španielska a Francúzska, ktoré sa
stavali za právo Konfederácie na odtrhnutie, miešať
sa do vojny, lebo by sa tým prihlásili za
podporovateľov otroctva. Trojdňovou bitkou pri
Gettysburgu (1.-3.júl 1863)
sa šťastie obrátilo na stranu Severu. Vojsko Únie pod
vedením generála Meada konečne dosiahlo víťazstvo,
ktoré bolo pre severanov veľkým morálnym
povzbudením. V r.1864 sa vojská Severu pod vedením
generála Granta (Virgínia) a generála Shermana
(Georgia) dostali hlboko do južanského vnútrozemia a
zanechávali za sebou spúšť (takým bol
predovšetkým „krvavý pochod“ generála
Shermana Georgiou).V marci 1865 bol A. Lincoln znovu zvolený
za prezidenta. Vojnou vyčerpaný Juh už nevládal
vzdorovať presile a 9.4.1865 bol generál Lee nútený
pri Appomatoxe kapitulovať.
Do niekoľkých týždňov sa vzdali aj posledné
konfederačné jednotky.
Dôsledky vojny boli ďalekosiahle
a trvalo poznamenali politický i hospodársky vývoj
USA. Na oboch stranách padlo spolu vyše 650 000 Američanov
(viac ako v druhej svetovej vojne), vojnové výdavky
boli vyššie ako 8 mld. dolárov. Juh ležal v ruinách.
Mnohé mestá boli zničené, na plantážach
nemal kto pracovať. Po atentáte na pomerne zmierlivého
Lincolna (14.4.1865) sa americkým prezidentom stal Andrew
Johnson, ktorý presadil
proti Juhu tvrdý postup. Počas tzv. obdobia
rekonštrukcie (1865-77), bola
na Juhu zavedená vojenská diktatúra a boli
zatýkaní vojenskí a politickí
predstavitelia Konfederácie. Mnohé plantáže
boli skonfiškované a rozdelené medzi bielych farmárov,
ktorí sa prehlasovali za odporcov odtrhnutia od Únie.
Voľby v r. 1866, ktorých sa už účastnili aj
oslobodení černosi, priniesli radikálne víťazstvo
republikánov. Tí na vysoké posty dosadzovali
vojenských veteránov, ktorí nemali schopnosti
vykonávať svoje funkcie, vyvolávali korupčné
škandály a ponižovali bývalých stúpencov
Konfederácie rôznymi nezmyselnými nariadeniami.
Úrady si nevedeli dať rady ani s masou prepustených
otrokov, ktorí nemali vzdelanie, ani žiadnu kvalifikáciu.
Zrušenie otroctva síce oslobodilo černošské
obyvateľstvo, neznamenalo však že sa z černochov stali plnoprávni
občania.
Radikálni južania, túžiaci po pomste, no i v snahe brániť sa pred bandami prepustených otrokov, ktorí lúpili, znásilňovali a odmietali pracovať, vytvorili rasistickú organizáciu Ku-Klux-Klan, ktorá bola zameraná nielen proti bývalým otrokom, ale aj proti belošským zástancom zrovnoprávnenia černošského obyvateľstva. Proti Ku-Klux-Klanu urobila vláda USA v rokoch 1870-71 viacero opatrení, ktorými jeho činnosť oslabila, v USA však existuje dodnes. Otroctvo na juhu nahradila segregácia – prepustení černosi nemohli navštevovať školy pre bielych, cestovať s nimi vo vlaku a šikovným spôsobom sa obmedzilo aj ich volebné právo: museli byť tzv. aktívnymi platiteľmi daní a preukázať určité množstvo gramotnosti. Tento stav trval až do 60. rokov 20. storočia.
Otázky:
Čo bolo hlavnou príčinou vojny Severu proti Juhu?
Ktoré hnutie sa zasadzovalo za úplné zrušenie otroctva?
Ktoré štáty sa stali súčasťou Konfederácie?
Kto bol prezidentom Únie počas vojny?
Kedy bolo prijaté vyhlásenie o zrušení otroctva?
Ktorá bitka znamenala obrat vo vojne v prospech Severu?
Aké boli príčiny víťazstva Severu?
Popíš obdobie Rekonštrukcie.
Kedy a prečo vznikol Ku-Klux-Klan?
Aké boli dôsledky rasovej segregácie na Juhu USA?
Zoznam použitej literatúry:
Kol.aut.:Dějiny evropské civilizace II, Paseka, Praha, 1996
Hečková, J;Marci, Ľ.;Slneková, V.;Nagy, Z.: Dejepis (pomôcka pre maturantov), Enigma, Nitra, 2007
Tindall, G.B; Shi, D.E.:Dějiny Spojených států amerických, Nakladatelství LN, Praha 2000