Počasie je okamžitý stav ovzdušia na určitom mieste, určuje sa meteorologickými prvkami.
Meteorológia je veda zaoberajúca sa počasím.
Podnebie je dlhodobý stav ovzdušia na určitom mieste. Klimatológia je veda zaoberajúca sa klímou, t. j. podnebím. Klímageografia je veda, ktorá študuje klimatické pomery z geografického hľadiska. Počasie
Počasie, ako sme už spomenuli, je okamžitý stav v ovzduší na určitom mieste. Určuje sa stavom všetkých atmosférických javov pozorovaných na určitom mieste v určitom krátkom časovom úseku alebo okamžiku. Tento stav sa popisuje súborom hodnôt meteorologických prvkov, ktoré boli namerané meteorologickými prístrojmi alebo zistené pozorovateľom (napr. teplota vzduchu, stav oblačnosti, rýchlosť a smer vetra, zrážky a pod.).
Zmeny počasia sú spôsobené predovšetkým zemskou rotáciou. Ohromné masy vzduchu a vody vplyvom zemskej rotácie majú na severnej pologuli tendenciu pohybovať sa v smere hodinových ručičiek. Na južnej pologuli sa tieto masy pohybujú opačným smerom.
Počasie je jedným jedinečným stavom atmosféry. Je chápané obyčajne ako stav troposféry, pretože tá je k človeku najbližšie a bezprostredne ho obklopuje.
Všeobecný typ počasia v danej oblasti sa nazýva podnebie alebo klíma. Počasie sa môže meniť veľmi rýchlo, zmena klímy je obvykle veľmi pozvoľná.
Okrem počasia sa tiež používajú, respektíve požívali, termíny „povetrie“ alebo „poveternosť“. Oba sú však zastarané a môžu mať tiež iný význam.
Veľká pozornosť je venovaná predpovedi počasia, ktorým sa zaoberá meteorológia, alebo aj fyzika atmosféry.
Symboly meteorologických prvkov používaných pri predpovedi počasia
Niektoré extrémy počasia
Najchladnejšia teplota bola zaznamenaná na výskumnej stanici Vostok v Antarktíde, kde 21. júla 1983 namerali -89,2 °C. Najteplejšie bolo v líbyjskej El´Azizie, kde sa 13. septembra 1922 teplota vyšplhala na 57,8 °C. Najsuchším miestom na Zemi je Arica v Chile, kde takmer vôbec neprší, žiadne zrážky neboli zaznamenané takmer 14 rokov.
Predpoveď počasia
Meteorológia (z gréčtiny: metéóron – vysokov oblakoch, lógos – veda) je vedná disciplína zaoberajúca sa atmosférou. Študuje jej zloženie, stavbu, vlastnosti, javy a deje v nej prebiehajúce, napríklad počasie. Meteorológia je považovaná za odvetvie fyziky, preto je často chápaná ako „fyzika atmosféry“ a vyučuje sa na matematicko-fyzikálnych fakultách. Na mnohých univerzitách je meteorológia často vyučovaná ako súčasť „vied o Zemi“, čo zohľadňuje súvislosť atmosféry s ďalšími krajinnými sférami. Meteorológia sa používa v aplikácií v rozličných oblastiach života ako je armáda, v produkcii energie, v doprave, v poľnohospodárstve a vo výstavbe. S meteorológiou úzko súvisí hydrológia. Meteorológia a hydrológia tvoria medzidisciplinárnu oblasť hydrometeorológie. Vzájomné pôsobenie medzi zemskou atmosférou a oceánom je časť oceánografie.
Meteorologická stanica
Podnebie
Podnebie alebo klíma je v podstate dlhodobý stav počasia, podmienený energetickou bilanciou, cirkuláciou atmosféry, charakterom aktívneho povrchu a dnes i človekom. Zmeny prebiehajú v dlhodobých časových úsekoch. Podľa miery rozsahu, v akej sa podnebie uplatňuje, sa rozoznáva makroklíma, mezoklíma, miestna klíma a mikroklíma. Mikroklíma uzavretých priestorov sa označuje ako kryptoklíma.
Štúdiom podnebia sa zaoberá klimatológia. Popis podnebia pre určitú oblasť, obyčajne pre hydrometeorologicky uzavretý celok (povodie) sa nazýva klimatografia. Podnebie sa popisuje pomocou klimatických prvkov, čo sú štatistické charakteristiky odvodené od prvkov meteorologických. Základnými sú priemery teploty vzduchu a priemerné úhrny zrážok. Stručné a súhrnné informácie sú najčastejšie prezentované v klimagramoch.
Na Zemi rozlišujeme rôzne podnebné (klimatické) pásma: tropické, subtropické, mierne, subpolárne a polárne (arktické a antarktické). Pre každé pásmo sú stanovené intervaly hodnôt základných klimatických prvkov, teploty, zrážky, slnečný svit a ďalšie. Ďalej môžeme rozlíšiť klímu miest, klímu pohorí, klímu uzavretých priestorov a podobne. Na základe intenzity vplyvu oceánu na podnebie v danej oblasti rozoznávame podnebie kontinentálne a oceánické.
Klimatické prvky charakteristické pre Slovensko
Klimatológia
Klimatológia je multioborová vedecká disciplína o podnebí a jeho zmenách, skúmajúca zákonitosti časového a priestorového priebehu klimatických prvkov. Je to jedno z odvetví vied o atmosfére. Klimatológia je dosť podobná meteorológii, ale na rozdiel od nej, klimatológovia zaznamenávajú zmeny počasia a klímy v minulosti v dlhších časových obdobiach (roky až tisícročia). Zmeny sú ovplyvnené jednak samotnou prírodou, ale v poslednom čase ich stále výraznejšie ovplyvňuje ľudská činnosť.
Klimatológia skúma aj prúdenie vzduchu v jednotlivých vrstvách atmosféry, tepelné prúdenie, vzťahy medzi prúdením vzduchu v spodných vrstvách atmosféry a povrchom Zeme (vegetácia, topografické nerovnosti, zastavané plochy) a fyzikálno-chemické zloženie atmosféry. K „nástrojom“ klimatológie patria chémia, geofyzika, geológia, glaciológia, hydrológia, oceánografia, vulkanológia, astrofyzika, pri spracúvaní dát zo všetkých týchto oborov, a ich vzájomnom "zosúlaďovaní" hrá významnú úlohu štatistika a metódy matematického modelovania.
Pododvetvím klimatológie je paleoklimatológia, ktorá sa zaoberá rekonštrukciou podnebia v dávnej minulosti Zeme. Využíva pritom štúdium pribúdania ročných vrstiev v ľadovcoch, zmeny obsahu rozpustených evaporitov v moriach a oceánoch, zmeny pomeru izotopov O a H, zmeny ročných prírastkov letokruhov stromov dendrochronológia a zmeny v rýchlosti usadzovania sedimentov v moriach, príp. v jazerách.
Zopakujte si:
1. Aký je rozdiel medzi počasím a podnebím?2. Čo spôsobuje zmeny počasia?
3. Čím sa zaoberá klimatológia?
Použitá literatúra:
Kol., 2009: The Encyklopedia of Earth, Weldon Owen Pty Ltd.N. Polčák 2001: Vybrané kapitoly z klimatológie, UMB FPV KKE
Zdroje obrazkov:
http://www.hectic.sk/noflash/?detail=10http://www.panoramio.com/photo/6064225
http://www.mapaslovakia.sk/nastenne-mapy/zemepisne/slovensko/nm---sr---podnebie:/?mod=catalog&category=59&detail=311