Južný Sudán

 Autor: L. Petrovič

Republika Južný Sudán (Republic of South Sudan)

štátny znak

štátna vlajka

Poloha

Južný Sudán je štát v severovýchodnej Afrike. Susedí na východe s Etiópiou, na juhu s Keňou, Ugandou a Demokratickou republikou Kongo a na západe so Stredoafrickou republikou, na severe so Sudánom.

Prírodné pomery

Geografia a geológia

Na juhosudánskom území dominujú rozľahlé planiny a náhorné plošiny, pretkané množstvom riek. Horských masívov je v krajine niekoľko. Medzi rozvodím riek Kongo a Níl a juhosudánskymi pláňami leží pohorie Džabal Hadíd, na hranici s Ugandou sa nachádzajú horské hrebene Imatong, Didinga a Dongotona, ktorých vrcholy presahujú 3 000 m n. m. Najvyššou horou je Kinyeti v Imatongských horách s výškou 3 187 m n. m.

Vodstvo

Rieky v Južnom Sudáne pretekajú väčšinou z juhu na sever, aby sa následne pripojili k Bielemu Nílu, ktorý pretína juhosudánske územie. Z ďalších riek sú významné Bahre el-Ghazal, vtekajúci do Bieleho Nílu zo západu a Sobat, pripájajúci sa k Bielemu Nílu z východu. Centrálnym oblastiam dominuje rozsiahla bažinatá oblasť zvaná Sudd.

Podnebie

V krajine prevláda tropická klíma so striedavým obdobím dažďov a sucha. Veľké množstvo zrážok spadne hlavne od apríla do decembra, po zvyšok roka nastáva sucho. Intenzita a pravidelnosť týchto zrážok závisí tiež na nadmorskej výške. Priemerná teplota dosahuje 20 až 25 °C, na severe však môže vystúpiť až na 35 až 40 °C, v odľahlejších oblastiach sú teploty naopak nižšie a pohybujú sa okolo 15 až 25 °C. Zrážky na väčšine územia činia cca 750 až 1 000 mm ročne, na západe môžu stúpnuť až na 1 500 mm ročne.

Rastlinstvo

Osou štátu je Biely Níl a povrch z veľkej časti tvoria mokrade a tropické lesy. Ďalej sú tu stepi a lesostepi, savany a vegetácia horských oblastí.

Živočíšstvo

V národných parkoch i mimo nich nájdeme typickú africkú faunu ako sú byvolce stepné (Alcelaphus buselaphus), vodnárky (Kobus kob), byvoly kaferské (Syncerus caffer), slony (Loxodonta africana), žirafy (Giraffa camelopardalis) a levy (Panthera leo). V lesoch žijú antilopy bongo (Tragelaphus eurycerus), obrovské lesné svine (Hylochoerus meinertzhageni), lesné slony, šimpanzy (Pan troglodites), množstvo druhov opíc a ďalšie.

Ochrana prírody

Nájdeme tu množstvo národných parkov. Medzi najvýznamnejšie patria napr. NP Bandingo, ktorého územie patrí medzi najvýznamnejšie migračné trasy živočíchov na svete. Pri Etiópskej hranici nájdeme NP Boma, ktorý zahrňuje mokrade Sudd a pri hraniciach s Kongom zasa NP Southern.

Socio-ekonomické pomery

História

Južný Sudán sa v minulosti vyvíjal diametrálne odlišne ako severná časť Sudánu. Až do roku 1946 sa obe časti Sudánu vyvíjali samostatne. Potom začala ústredná vláda v Chartúme, ktorá bola vždy ovládaná moslimami zo severu, znevýhodňovať južné oblasti štátu. V južnej časti Sudánu prebehli dve veľké občianske vojny. Prvá sa odohrala v rokoch 1955 až 1972. Druhá občianska vojna v rokoch 1983 až 2005 si vyžiadala takmer 2 milióny mŕtvych a veľké množstvo utečencov. Príčinou tejto vojny bolo násilné zavedenie islamského práva šaría v celej krajine, čo vyvolalo odpor kresťanského a animistického obyvateľstva juhu krajiny. Vojna sa skončila mierovou zmluvou 9. januára 2005. Južnej časti krajiny bola priznaná autonómia a v roku 2011 sa podľa dohody uskutočnilo referendum o nezávislosti južnej časti Sudánu. V referende sa drvivá väčšina obyvateľov vyslovili za samostatnosť. Podľa zmluvy sa mali deliť aj výnosy z ropy v Južnom Sudáne medzi ústrednú vládu v Chartúme a Južný Sudán v pomere 50 : 50.

Obyvateľstvo

Najpočetnejším etnikom v krajine sú Dinkovia s cca 40% a Nuerovia s cca 20%, ďalej Kakwovia, Bariovia, Azandovia, Šilukovia, Anuakovia a ďalší. Celkom sa tu nachádza zhruba 200 etnických skupín. Jazyky patria väčšinou k nílskosaharskej rodine alebo k nigerskokonžskej rodine. Malé množstvo moslimov hovorí arabsky.

Územné členenie

Na území krajiny sa nachádza celkom 10 štátov: Stredný rovníkový štát, Východný rovníkový štát, Západný rovníkový štát, Jazerá, Západný Bahr al-Ghazal, Severný Bahr al-Ghazal, Warrap, Jonglei, Jednota a Horný Níl.

Hospodárstvo

Južný Sudán patrí po dlhých občianskych vojnách, ktoré rozvrátili jeho ekonomiku, k hospodársky zaostalým regiónom Afriky. Ani centrálna vláda v Chartúme nemala záujem tento stav zlepšiť. Južný Sudán však produkuje 85 % produkcie sudánskej ropy, z ktorej príjmy sa však na základe mierovej zmluvy rovnomerne delia medzi centrálnu vládu v Chartúme a autonómnu vládu v meste Juba. Napriek tomu však tvoria až 98 % príjmov Južného Sudánu. Okrem ropy sa na území nového štátu nachádzajú zásoby železnej rudy, chrómu, zinku, striebra a iných rúd. Poľnohospodárstvo je veľmi zaostalé a uspokojuje hlavne vlastnú potrebu nového štátu. Pestuje sa najmä pšenica, bavlna, mango, podzemnica olejná, banány, bataty, sezam a ďalšie plodiny. Infraštruktúra štátu je veľmi zaostalá a sústreďuje sa hlavne pozdĺž rieky Biely Níl. Asfaltových ciest je minimum.

Použitá literatúra:

Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.

Zdroj obrázkov:

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_Arms_of_South_Sudan.svg