Vypracoval: L. Pertovič

 

 

 

Klimatotvorné činitele sú prírodné činitele svojou podstatou ovplyvňujúce klímu v danej oblasti.


Klimatické oblasti sú územia vymedzené a charakterizované podobnými klimatotvornými činiteľmi a rovnakou klímou.




Klimatotvorné činitele


  • geografická šírka - jej zmenou klesá teplota od rovníka k pólom, príčinou klesania intenzity slnečného žiarenia a tým aj prídelu tepelnej energie je výška Slnka nad obzorom v priebehu roka.

  • vzdialenosť od oceánov a morí - určuje stupeň oceanity alebo kontinentality klímy, pevnina sa zohrieva rýchlejšie ako oceán a rýchlejšie i chladne. Oceánska klíma v porovnaní s kontinentálnou sa vyznačuje väčším množstvom zrážok rovnomerne rozložené počas roka, malými ročnými amplitúdami teploty.

  • všeobecná cirkulácia ovzdušia - premiestňovanie teplých a studených vzdušných hmôt na veľké vzdialenosti, ktorých smer ovplyvňuje Coriolisova sila.

  • morské prúdy - teplé a studené, teplý Golfský prúd, studený Humboltov prúd.

  • nadmorská výška - so stúpajúcou nadmorskou výškou klesá teplota a stúpa množstvo zrážok, teplotný gradient - na 100 m klesá teplota o 0,6°C.

  • charakter zemského povrchu - rozloženie horských pásiem, rôzna orientácia georeliéfu voči Slnku.

  • činnosť človeka - skleníkový efekt – globálne otepľovanie, ozónová diera.



Makroklíma – podnebie veľkých oblastí , vplyv hlavne prvých troch činiteľov.

 

Mikroklíma – podnebie malých území.

 

Zdroj. http://www.herber.webz.cz/www_slovakia/klima.html

 

Klimatické oblasti Slovenska



 

Atmosférické procesy


Výmena tepla a rozloženie teploty na Zemi

 

Slnečné žiarenie (radiácia) je hlavným zdrojom energie pre všetky deje a procesy, ktoré prebiehajú nielen v atmosfére, ale i v celej krajinnej sfére. Zemský povrch sa zohrieva nerovnomerne. Rozloženie teploty sa mení:

 

a) s geografickou šírkou, b) so vzdialenosťou od mora, c) s nadmorskou výškou


 

Z celkového množstva slnečnej energie 58 % pohlcuje atmosféra, litosféra a hydrosféra a zvyšok 42 % sa odráža a vyžaruje do kozmického priestoru.

 

Radiačná bilancia vyjadruje vzťah medzi príjmom a stratou žiarenia za určité obdobie. Od nej závisí otepľovanie a ochladzovanie zemského povrchu. Zem ako celok, atmosféra samostatne a zemský povrch sú v stave tepelnej rovnováhy. V posledných desaťročiach vplyv človeka - narúšanie tepelnej rovnováhy - globálne otepľovanie.

 

Rozloženie teploty na Zemi ovplyvňujú klimatotvorné činitele. Izotermy sú čiary na mapách spájajúce miesta s rovnakou teplotou.


 

 

Výmena vlahy a rozloženie zrážok

 

Proces výmeny vlahy: vyparovanie vody zo zemského povrchu, oblačnosť, kondenzácia vodných pár v atmosfére, vznik zrážok, ich padanie na zemský povrch.

 

Činitele, ktoré ovplyvňujú množstvo zrážok a ich priebeh počas roka: vlhkosť (obsah vodných pár 2,6 % priemerne, maximum 4 %) a tlak vzduchu (priemerná hodnota tlaku vzduchu na hladine mora pri teplote 15 ºC predstavuje 1013,27 hPa), oblačnosť, cirkulácia atmosféry, rozloženie oceánov a pevnín, morské prúdy.

 

Priestorové rozloženie zrážok na Zemi je nerovnomerné. Množstvo zrážok sa udáva v mm.


 

Podľa ročného úhrnu zrážok vyčleňujeme štyri zrážkové pásma:

 

  1. vlhké teplé pásmo - medzi 20 º severnej a južnej šírky- 1000 - 3000 mm zrážok za rok.

  2. suché teplé pásmo - medzi 20º a 30º severnej a južnej šírky – 250 mm a menej zrážok za rok.

  3. vlhké mierne pásmo - medzi 30º a 60º severnej a južnej šírky- 250- 1000 mm zrážok za rok.

  4. suché studené pásmo - od 60 º k pólom- pod 250 mm zrážok za rok.


Zdroj: http://ga.water.usgs.gov/edu/watercycleczech.html

 

Priemerný ročný úhrn zrážok v mm (palcoch)



 

Klimatické oblasti a klimatické pásma


Hlavné pásma podľa toho, aká vzdušná hmota prevláda:

 

  • Ekvatoriálne pásmo - prevláda ekvatoriálna vzdušná hmota, vysoké teploty : 24 ºC - 28 ºC,vysoký výpar - vlhkosť vzduchu, oblačnosť - výdatné zrážky rovnomerne rozložené počas roka, ročný úhrn 1 000 – 3 000 mm.

  • Subekvatoriálne pásmo - pásmo rovníkových monzúnov, charakterizuje ho sezónne striedanie ekvatoriálnej a tropickej hmoty, striedanie obdobia sucha a tepla, ročný úhrn zrážok 1 500- 3 000 mm.

  • Tropické pásmo - pásmo tropického vzduchu, teplotné maximá – Azizija (Líbya), 56°C, ročný úhrn zrážok je 250 mm. Typ podnebia západných pobreží - vplyv studených morských prúdov, vznik púští Atacama, Namib.

  • Subtropické pásmo - v lete tropická vzdušná hmota - suché teplé letá, v zime vzdušná hmota z miernych pásiem - vlhká, mierna zima, kontinentálne subtropické podnebie - 30°C teplota, zrážky 500 mm. Typ subtropickej klímy východných pobreží pevnín - monzúnový ráz, najviac zrážok v lete pri prúdení vetra od oceánu.

  • Mierne pásmo - prevláda polárna vzdušná hmota, striedanie cyklonálnych a anticyklonálnych činností - premenlivosť počasia, kontinentálny typ - teplá, mierne vlhké letá a studené zimy s trvalou snehovou pokrývkou, oceánsky typ - teplá a vlhká zima bez trvalej snehovej pokrývky, a chladné vlhké leto. Východné oblasti kontinentov – vplyv monzúnov - chladné daždivé leto suchá mrazivá zima.

  • Subarktické pásmo - prevládanie arktického vzduchu v zime, v lete vzduch z miernych šírok.

  • Arktické (Antarktické) pásmo - prevláda v ňom arktický (antarktický) vzduch po celý rok, priemerná teplota najteplejšieho mesiaca nedosahuje 0°C, ročný úhrn zrážok 100 – 200 mm.

 

Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/Geographical_zone

 

Iné rozdelenie klimatických pásiem



 

Použitá literatúra:

 

Kol., 2009: The Encyklopedia of Earth, Weldon Owen Pty Ltd.

N. Polčák 2001: Vybrané kapitoly z klimatológie, UMB FPV KKE


 

 

Zdroje obrázkov:

 

http://www.herber.webz.cz/www_slovakia/klima.html

http://ga.water.usgs.gov/edu/watercycleczech.html

http://en.wikipedia.org/wiki/Geographical_zone