Pod ontogenézou psychiky rozumieme vývin psychiky. Ontogenéza psychiky je náuka zaoberajúca sa popisom, rozborom, triedením a porovnávaním zmien správania v organizme vyrovnávajúcom sa s prostredím od počatia po smrť.


S hotovou nemennou psychikou sa nikto nenarodí, počas života sa psychika mení a vyvíja. Ľudská ontogenéza má biologické základy, ale je vytváraná sociálnym, hlavne kultúrnym a výchovným prostredím.



Ontogenéza psychiky má dve štádiá:


  1. socializácia – človek prichádza na svet ako biologická bytosť, jeho prežívanie a správanie je podriadené základným biologickým potrebám – potrebe jedla, spánku, tepla a pod. Postupne sa jednotlivec zaraďuje do spoločnosti, do sociálnych skupín, kde platia isté normy, zvyky, obyčaje, názory. Súhrn týchto aspektov tvorí kultúrny rámec. Jednotlivec si postupne osvojuje a zvnútorňuje kultúrny rámec, berie na seba spoločenské roly (rola syna, priateľa, žiaka...). V sociálnej role sa očakáva adekvátne správanie, jednotlivec sa v priebehu socializácie zaraďuje do spoločnosti.

  2. individualizácia – je hľadaním samého seba, sebapochopením, vytváraním vlastnej osobnosti. Psychika detí sa veľmi nelíši (plačú pre to isté, poteší ich to isté...). Medzi dospelými však nenájdeme dvoch ľudí s identickou psychikou, každý jednotlivec prijíma vonkajšie podnety inak – niektoré pravidlá a názory prijíma, iné odmieta. Vytvára si vlastné postoje, názory, sám si určuje priority, má svoje motívy konania. V priebehu vývinu sa menia vlastnosti jednotlivca, niektoré úplne zanikajú, iné sa stávajú dominantnými, objavujú sa nové vlastnosti – všetko to vedie k svojráznosti v psychike. S pribúdajúcim vekom sa postupne zo správania vytráca emocionálne riešenie situácií, začína prevažovať racionálne správanie, rozširuje sa slovná zásoba, zväčšuje sa rozsah pamäti. Samozrejme, iná situácia nastáva v starobe.



Ľudský život delíme na určité vývinové obdobia:


  1. detstvo

     

  • dojčenský vek (0 – 1 rok) – počas prvého roka dieťa koordinuje motoriku základných svalov trupu, hlavy a končatín, rozlišuje zvuky z neutrálneho prostredia, vníma zrakom, rozlišuje chute. V tomto období dozrievajú hlavné mozgové funkcie veľmi rýchlo, všetky receptory sú plne rozvinuté. Prvý rok života je dobou najintenzívnejšieho rastu a duševného pokroku z celého života;

  • predškolský vek mladší – batoľa (1 – 3 roky) – jasnejšie sa ukazuje typ nervovej sústavy, v treťom roku prebieha ohromný vývoj mozgu, vyvíja sa analytická a syntetická funkcia mozgovej kôry. Dieťa reaguje živšie na zmeny v prostredí. Rozvíja sa pamäť, reč, dieťa má veľkú predstavivosť. Prejavuje sa detský temperament, jasnejšie než u dospelých, ktorí kontrolujú svoje správanie účinkom dlhej výchovy;

  • predškolský vek starší (3 – 6 rokov) – je to obdobie vývoja pomerne kľudného, v ktorom sa to obecne ľudské vypracováva a zdokonaľuje. Pokrok sa javí ako nepretržitý, dieťa sa spoločensky formuje. Je dôležité, aby sa dieťa v tomto veku včleňovalo do skupiny detí, práve spoločenskou skúsenosťou sa stáva charakterom.

  • školský vek mladší (6 – 11 rokov) – šiestym rokom sa končí obdobie pre ontogenézu psychiky zvlášť významne – dieťa už vyvinulo všetky schopnosti a začlenilo sa do úzkej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje, aj keď jej vzťahy ešte nechápe. Má už niektoré názory a začína prejavovať záujem o hlbšie otázky života a vesmíru. Deti nastupujú do školy. Dieťa v 11 rokoch má rozhľad v priestore a čase, má určitú orientáciu v minulosti. Memoruje ľahko a rýchlo, fakty, ktoré si pamätá, sú ale často bez vyššej syntézy. Intelektuálne aj spoločensky prestáva takmer toto dieťa byť dieťaťom. Túži po širšom vzťahu, po širšom uplatnení. Osobné city sú ešte neurovnané, pomerne plytké a krátkodobé.

  • školský vek stredný – puberta (12 – 14/15 rokov) – nastáva premena z dieťaťa na dospievajúceho, dochádza tu k nevyrovnanosti v sebe aj v prispôsobení spoločenským normám, k nepokoju, k tvorivej aktivite a k bojovej neusporiadanosti. V tomto období ide o vývojový plynulý pochod, ktorý sa skladá z nekonečného počtu drobných zmien, ktorých hromadenie vytvára nové kvality. Hlboké mentálne zmeny sú spôsobené predovšetkým prenikavejšou analýzou skutočnosti, ktorá podmieňuje syntetický pohľad na všetko dianie, prejavujúce sa vo väčšom a primeranejšom chápaní životných, spoločenských aj kultúrnych súvislostí. Kvalitatívne sa menia aj úsudkové pochody. Intelektuálny rozvoj je prudký a všestranný a ku koncu 15.roku speje ku svojej plnej zrelosti. Jednotlivec si rozširuje spoločenský okruh a sústreďuje sa hlavne na spoločnosť vrstovníkov.

  • školský vek starší – adolescencia (15 – 20/22 rokov)



 

    1. dospelosť

       

      • mladší dospelý vek (22 – 30 rokov)

      • stredný dospelý vek (31 – 45 rokov)

      • starší dospelý vek (46 – 60 rokov)



 

    1. staroba – od 65 rokov



 

Ontogenéza psychiky má svoje činitele:


  1. biologické

     

    a) nervová sústava – vykonáva najväčšiu syntézu regulácie správania a prispôsobuje organizmus prostrediu a podmienkam života;

    b) dedičnosť – mechanizmus, ktorým sa prenášajú gény (dispozície, vlohy) z rodičov na potomstvo (nededia sa hotové vlastnosti). Dedičná informácia sa odovzdáva prostredníctvom génov v momente oplodnenia. Na dedičnosť v psychológii sú dve vyhranené stanoviská:

  • dedičnosť jediná ovplyvňuje vývin psychiky, činitele prostredia sú zanedbateľné

  • dedičnosť je pre vývin psychiky nepodstatná, pri vývine psychiky je dôležitá výchova a prostredie;



  1. činitele prostredia – pomáhajú človeku získavať skúsenosti s prírodou a so sociálnymi javmi, s kultúrnymi návykmi, ktoré pôsobia na psychiku človeka. Osobitný význam má vplyv rodičov, ich osobný príklad, výchova. Hlavne v senzitívnom období (období maximálnej a optimálnej citlivosti voči podnetom z okolia) sa dá najviac dosiahnuť a aj najviac pokaziť v pôsobení na dieťa. V najútlejšom veku je nesmierne dôležitá citová stránka, prejavenie lásky, starostlivosti, ktoré súvisia s pocitom bezpečia a ochrany. Dôležitá je aj škola, nakoľko učenie je jeden z faktorov prostredia vplývajúcich na vývin človeka. Ide o aktívny a tvorivý proces, ktorý rozširuje vrodené vlohy a znásobuje možnosti jednotlivca. Medzi druhy učenia patrí habituácia (prispôsobenie sa podnetu), asociačné učenie (vytváranie súvislostí medzi naučeným a aktuálne pôsobiacim, medzi udalosťami), intelektuálne učenie (osvojovanie vedomostí), motorické učenie (zamerané na zručnosti, motoriku), sociálne učenie (osvojovanie si spôsobov spoločenského správania), mimovoľné učenie (väčšinou spojené s pragmatickými skúsenosťami) a imitačné učenie (napodobňovanie). Medzi činiteľmi prostredia je aj vlastná aktivita prepojená s vôľou, vedomostnou úrovňou a sebavedomím, čo napomáha človeku aby vynikol ako individualita.   



Zopakujte si:
1. Čo je ontogenéza psychiky?
2. Aké štádiá má ontogenéza psychiky?
3. Na aké vývinové obdobia delíme ľudský život?
4. Čo patrí medzi činitele ontogenézy psychiky?

Použitá literatúra:
1. Martinská Vavrová, A., Príprava na maturitu Náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009
2. Příhoda, V., Ontogeneze lidské psychiky I., SPN, Praha, 1963