Medzinárodný Červený kríž alebo Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca (názov platný od roku 1986, Červený polmesiac je obdoba ČK pre moslimské krajiny) je humanitárne hnutie v podobe medzinárodnej neziskovej organizácie. Zaoberá sa poskytovaním humanitárnej pomoci a lekárskej starostlivosti v oblastiach, kde je to potrebné (vojnové konflikty, prírodné katastrofy a pod.). Jeho mottom je „The power of humanity“ – sila ľudskosti. Hnutie tvorí 185 národných spoločností, 200 miliónov dobrovoľníkov a 275 tisíc zamestnancov a hlavné sídlo má vo švajčiarskej Ženeve. Okrem národných spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca tvorí Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca aj Medzinárodný výbor Červeného kríža a Medzinárodná federácia Červeného kríža a Červeného polmesiaca.


Zdroj: http://flagspot.net/flags/int-ifrc.html

 

Znak Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca



 

Medzinárodné hnutie Červeného kríža a Červeného polmesiaca sa riadi siedmimi princípmi, ktoré boli prijaté na XX. Medzinárodnej konferencii Červeného kríža v októbri 1965 vo Viedni. Sú to:


  1. ľudskosť (humanity) – ČK sa usiluje v medzinárodnom a národnom meradle zmierňovať utrpenie a predchádzať mu, kdekoľvek sa vyskytne. Cieľom hnutia je chrániť zdravie, život a vysoko si vážiť človeka;

  2. neutralita (neutrality) – ČK sa nezúčastňuje na nepriateľských akciách, ani na politických, náboženských, rasových a svetonázorových rozporoch;

  3. nestrannosť (impartiality) – ČK nerobí rozdiel medzi štátnou príslušnosťou, rasou, náboženským vyznaním, sociálnym postavením a politickou príslušnosťou;

  4. nezávislosť (independence) – ČK je nezávislý a národné spoločnosti si musia zachovať svoju samostatnosť, aby mohli konať podľa zásad ČK;

  5. dobrovoľnosť (voluntary service) – ČK má dobrovoľný charakter, upriamuje sa na poskytovanie pomoci a nie je motivovaný snahou po zisku;

  6. jednota (unity) – v každej krajine môže byť len jedna národná spoločnosť ČK, ktorá musí byť otvorená všetkým a vykonáva humanitnú činnosť na celom území svojej krajiny;

  7. univerzálnosť – svetovosť (universality) – ČK je svetová inštitúcia, v ktorej majú všetky národné spoločnosti rovnaké práva, zodpovednosť a povinnosť navzájom si pomáhať.



Červený kríž sa zrodil dňa 24.júna 1859 na základe myšlienky švajčiarskeho obchodníka Henryho Dunanta, ktorého silne ovplyvnil zážitok z bitky pri talianskom Solferine, ktorá bola jednou z najkrvavejších bitiek storočia. V bitke pri Solferine v severnom Taliansku sa stretli vojská Rakúska a Francúzska. Po boji zostalo na bojisku ležať 40 000 mŕtvych a tisíce ranených, ktorých si nikto nevšímal, nakoľko bol nedostatok vojenských lekárov. Henry Dunant bol očitým svedkom tejto situácie a bol ňou úplne šokovaný. Namiesto naplánovanej schôdzky s Napoleonom III., ktorá sa týkala kúpy pozemkov v Alžírsku, zhromaždil obyvateľov z blízkych dedín a zorganizoval starostlivosť a pomoc pre ranených. Jeho slová „Siamo tutti fratelli“ (všetci sme bratia) pomohli otvoriť srdcia dobrovoľníkov, ktorí pomáhali raneným bez ohľadu na to, kto bol priateľ a kto nepriateľ.


Zdroj. http://www.childrenswebmagazine.com/geneva%20convention.html

 

Henri Dunant

(1828 – 1910)


 

Dunant sa vrátil do Švajčiarska a napísal knihu Spomienka na Solferino, ktorú vydal v roku 1862 na vlastné náklady. Knihu rozposlal vládnucim rodom Európy, politikom, verejne angažovaným osobnostiam a priateľom. Spomienka na Solferino mala veľký vplyv a návrhy, ktoré obsahovala, sa premietli do konkrétnej podoby – Červeného kríža. V Ženeve 17.februára 1863 vznikol Medzinárodný výbor pre pomoc raneným, tzv. „výbor piatich“, ktorý spoločne s ním založili Guillaume-Henri Dufour, Dr. Louis Appia, Dr. Théodore Maunior a Gustave Moynier. V októbri 1863 sa uskutočnila medzinárodná konferencia v Ženeve, ktorej sa zúčastnili odborníci zo 16 krajín. Na tejto konferencii bol prijatý rozoznávací znak – červený kríž na bielom poli (obrátená švajčiarska vlajka). Jeho účelom bolo označiť a ochrániť tých, ktorí sa starajú o zranených vojakov. V závere konferencie došlo k zriaďovaniu národných dobrovoľníckych spoločností. V roku 1876 sa z neho stáva Medzinárodný výbor červeného kríža.


Organizácia Červený kríž sa rýchlo stala známou po celom svete. V roku 1867 mala svoj pavilón aj na Svetovej výstave v Paríži. V pavilóne boli vystavené sadrové figuríny, ktoré znázorňovali zdravotníkov ošetrujúcich vojakov. Na čestnom mieste stála busta Henryho Dunanta s pozláteným vavrínovým vencom. Ako prejav rozhorčenia, že oproti pavilónu Červeného kríža sa nachádza pavilón zbrojárskej firmy F. Kruppa, strhol Dunant veniec zo svojej busty a vyjadril sa, že na výstave, kde vystavujú kanóny, neprijme avizovanú medailu.


Henry Dunant bol v roku 1901 za svoju činnosť ocenený prvou Nobelovou cenou mieru. Deň narodenia Henryho Dunanta (8.máj 1828) je od roku 1948 Dňom Červeného kríža. Taktiež Medzinárodný výbor Červeného kríža bol trikrát ocenený Nobelovou cenou za mier – v rokoch 1917, 1944 a 1963.


Počas 1.svetovej vojny sa ukázala potreba spolupráce medzi jednotlivými spoločnosťami Červeného kríža. Henry P. Davison (prezident vojenského výboru Amerického Červeného kríža) navrhol na medzinárodnej zdravotníckej konferencii, ktorá sa konala v apríli 1919 v Cannes vo Francúzsku, aby sa spoločnosti ČK zjednotili do jednej organizácie, ktorá by koordinovala aktivity. Vznikla Liga spoločností Červeného kríža, ktorá bola ustanovená národnými spoločnosťami Veľkej Británie, Talianska, Francúzska, Japonska a USA. Jej úlohou bolo zlepšiť zdravotný stav ľudí, ktorí žili na územiach postihnutých štvorročnou vojnou. Tiež mala zjednotiť existujúce spoločnosti Červeného kríža a podporovať vznik nových. Medzi hlavné aktivity patrila aj organizácia a koordinácia pomoci obetiam prírodných katastrof a epidémií. Sídlo Ligy bolo v roku 1939 premiestnené do Ženevy.


Na Slovensku existoval už v roku 1881 Uhorský Červený kríž. Jedným z najstarších a najaktívnejších spolkov bol Spolok Červeného kríža v Banskej Štiavnici. Československý Červený kríž (ČSČK) ako národná spoločnosť vznikol 6.februára 1919 a jeho prvou predsedníčkou sa stala dcéra T. G. Masaryka – Dr. Alice Masaryková. Koncom roku 1919 sa ČSČK stal členom Ligy spoločností Červeného kríža. Slovenský Červený kríž vznikol v máji roku 1993 na I.ustanovujúcom zjazde SČK v Prešove.  



Zopakujte si:
1. Čo je Medzinárodný červený kríž?
2. Aké sú princípy Medzinárodného červeného kríža?
3. Kto bol zakladateľom Červeného kríža?
4. Kedy vznikla Liga spoločností Červeného kríža?
5. Odkedy existuje Červený kríž na Slovensku?

Použitá literatúra:
1. kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
2. www.redcross.sk

Zdroje obrazkov:
http://www.childrenswebmagazine.com/geneva%20convention.html
http://flagspot.net/flags/int-ifrc.html