Spoločensko – politické podmienky:

 

  • USA patrili medzi krajiny so silným vplyvom na svetovú politiku.

  • Svet sa po 2. svetovej vojne rozdelil na dva tábory – západný a východný, teda demokratický a totalitný.

  • Po 2. svetovej vojne nastalo vyše štyridsaťročné súperenie dvoch vedúcich svetových mocností čias – USA – ZSSR – éra „železnej opony“ (termín „železná opona“ prvýkrát použil vtedajší britský premiér Winston Churchill v roku 1946 v tzv. fultonovskom prejave) - éra tzv. studenej vojny.

  • Éru rozdeleného sveta charakterizovali lokálne vojny (Kórea, Vietnam, Blízky východ), zavŕšenie rozpadu koloniálneho systému, presun veľmocenského ťažiska z Európy do USA, budovanie komunistických režimov v tzv. sovietskom bloku,...

 

 

Literárne znaky americkej literatúry:

 

  • Americká literatúra sa zaraďuje do tzv. západnej literatúry – charakterizuje ju demokracia a experimentovanie.

  • Po roku 1945 v nej vznikali nové umelecké smery a prúdy – Beat Generation, Postmoderna,...

  • Americkú literatúru rozdeľujeme na:

  1. Národnájej základ tvoril predovšetkým obraz 2. svetovej vojny a reakcia na vojnové udalosti a kritika stalinizmu a ZSSR

  2. Menšinová južanská literatúra, černošská, indiánska, židovská, chicagská,...

  3. Menšinové prúdyvietnamská, čínska, kórejská,...

  4. Objektívna

  5. Subjektívna

 

 

JOSEPH HELLER

 

Zdroj:http://www.autogram.estranky.cz/fotoalbum/ukazky-sbirek/ostatni/joseph-heller

 

Predstaviteľ tzv. kritického prúdu v americkej literatúre.

 

Životopisné údaje:

 

  • 1. máj 1923, New York, USA – 12. december 1999, East Hampton, USA

  • Pochádzal zo starej ruskej židovskej rodiny, ktorá sa prisťahovala do USA.

  • Od detstva túžil stať sa spisovateľom.

  • Bol priamym účastníkom 2. svetovej vojny, kam odišiel krátko po maturite a prežil na fronte 10 mesiacov ako pilot bombardéra u letectva.

  • Po skončení vojny pôsobil ako učiteľ angličtiny, predtým ale študoval na viacerých vysokých školách (Oxford, Columbia University).

  • Neskôr pôsobil aj v inzertných novinách, prednášal napr. v Yale,...

  • V roku 1981 sa u neho prejavili príznaky ťažkého ochorenia Guillanov – Barreho syndróm a ochrnul. Jeho ochorenie zasiahlo aj jeho rodinu, manželka sa s ním rozviedla.

  • Neskôr sa J. Heller znovu oženil – zobral si za manželku bývalú ošetrovateľku z nemocnice.

  • Napokon zomrel na srdcový infarkt.

 

 

Literárna tvorba:

 

Romány

 

  • 1953/1961 - Hlava XXII

  • 1974 - Niečo sa stalo

  • 1979 - Gold nad zlato

  • 1984 - Boh vie

  • 1988 - Namaľujte si to

  • 1995 - Záverečná! - voľné pokračovania Hlavy XXII

  • 2000 - Portrét starého umelca

 

 

Autobiografie

 

  • 1986 - Nebolo mi do smiechu

  • 1998 - Teraz a vtedy

 

 

Divadelná hra

 

  • 1967 - Bombardovali sme New Haven

 

 

 

HLAVA XXII – román

  • Satirické a protivojnové dielo.

  • Uvádza ho motto: „Hlave XXII neprešiel nikto cez rozum.“

  • Základným výstavbovým prvkom románu je humor, satira, irónia, nonsens, čierny humor a absurdita.

  • Autor sa v ňom snažil čo najvernejšie zobraziť zážitky z 2. svetovej  vojny.

  • Bol priamym účastníkom vojny a vychádzal z vlastných zážitkov.

  • Zameral sa najmä na zobrazenie absurdity konania ľudí počas vojny.

  • Dej diela sa odohráva tesne pred koncom 2. svetovej vojny.

  • Dej diela sa odohráva na malom ostrove – Pianosa blízko Elby (13 km). Ostrov sa nachádza v Stredozemnom mori a na ňom bola americká základňa 256. leteckej eskadry americkej armády. Americké lietadlá, ktoré odtiaľto zlietali, bombardovali nemecké pozície v severnom Taliansku.

  • Autor v románe zobrazil dva fronty: jeden je americko-taliansky (front, na ktorom prebiehajú boje) a druhý je americko-americký (boj medzi americkými vojakmi a veliteľmi).

  • Román má jednu ústrednú postavu – Yossariana, ktorý vojnu nenávidí a búri sa proti nezmyselnostiam vojenskej byrokracie.

  • Yossarian jasne chápe, že vo vojne sa nikdy neprihliada na človeka, ale iba na plnenie príkazov, že človek vo vojne neznamená vôbec nič.

  • Román má 42 kapitol a v každej z nich sa postava Yossariana spája s nejakou ďalšou postavou, podľa ktorej je daná kapitola aj pomenovaná. Autor uvedené postavy predstavuje počas bojov, ale aj vo chvíľach oddychu, oboznamuje nás s ich minulosťou.

  • Postavy v uvedenom diele vôbec nie sú hrdinovia, ale neraz bezradné indivíduá, ktorých hlavným nepriateľom vôbec nie je skutočný nepriateľ, ale vlastná armáda, v ktorej jednotlivec neznamená nič, stráca všetky ideály a snaží sa zachrániť vlastnú kožu.

  • Stelesnením vojenskej byrokracie je tzv. hlava XXII – súbor absurdných nariadení a predpisov, ktorý proti sebe stavia vojaka a armádu ako inštitúciu.

  • Podľa tzv. hlavy XXII môže byť vojak prepustený z armády napr. vtedy, keď je blázon. Ak ale vie, že je blázon, tak je vlastne normálny, preto nemôže byť prepustený z armády.


 

Dejová línia:

Na ostrove Pianosa v americkej armáde bojuje aj Yossarian. Je bombometčíkom a absolvuje stále viac a viac náletov. Najprv má za úlohu nalietať 30 náletov, po nalietaní ktorých by mal možnosť odísť z ostrova, ale potom jeho veliteľ plukovník Catcarth zvýši počet náletov na 80. Počty náletov veliteľ zvyšuje neustále a z mnohých náletov sa posádky nevrátia, čím narastá počet zbytočných úmrtí vojakov. Yossarian sa veľmi bojí o svoj život, má až existenciálny strach zo smrti. Nezvláda pohľad na umieranie, utrpenie ľudí, smrť svojich priateľov a spolubojovníkov. Všetci vojaci sú ovládaní tzv. hlavou XXII, ktorá vlastne neumožňuje vojakovi odísť z aktívnej vojenskej služby.

Autor vychádzal z vlastných skúseností a poukázal na mnohé chyby, s ktorými sa v armáde stretol. Napr. ukázal na mnohé administratívne chyby (jedného človeka vymenujú omylom za majora a potom ho vedú ako majora, aby sa na to neprišlo), na nedostatočnú kontrolu veliteľského štábu (letci sa obávali stále vyhlasovaného a odvolávaného náletu na Bolognu. Sám Yossarian zo strachu pred náletom preložil na veliteľskej mapke značku tak, akoby toto mesto už bolo bombardované – nikto na to neprišiel). Zobrazil kupčenie na čiernom trhu, napr. kupčenie medzi veliteľmi a dôstojníkmi, ktorí sa na čiernom trhu obohacovali, využívajúc americké bojové lietadlá (najznámejším dôstojníkom na čiernom trhu bol dôstojník Milo, ktorý každému zohnal, čo chcel, kupčil ako veľkoobchodník s drevom, kožou, plechmi,...). Autor neobišiel ani problém zločinov, ktorých sa dopúšťali vojaci (Arfy znásilnil talianske dievča a vyhodil ho von oknom, aby sa na to neprišlo. Zločin napokon ani nevyšetrili). Mnohí vojaci konali svojvoľne, mnohokrát riskovali (napr. pilot McWatt lietal tak nízko, že v jeden deň napoly presekol Kida Sampsona.)

Yossarian mal jeden veľký sen – chcel dezertovať do Švédska, chcel odísť preč od vojnových udalostí. Lákala ho vidina kultúrneho sveta a bol pyšný sám na seba, že sa pre také rozhodnutie rozhodol. Velitelia mu odchod samozrejme nechceli dovoliť, preto im robil Yossarian veľké problémy (napr. vyliezol na strom, dal sa pri vyznamenávaní dekorovať úplne nahý,...). Velitelia napokon sami chceli, aby odišiel. Major Danby mu sám dal ponaučenie, ako treba ujsť.

 

 

Krátka ukážka:

Zadúšajúc sa od zúrivosti, Clevinger vymenoval všetky Yossarianove symptómy: utkvelá predstava, že všetci okrem neho sú blázni, vražedné nutkanie postrieľať guľometom celkom neznámych ľudí, retrospektívna falzifikácia a neodôvodnené presvedčenie, že všetci ho nenávidia a kujú pikle, aby ho zabili. Yossarian však vedel, že má pravdu, pretože, ako vysvetľoval Clevingerovi, nepamätá, kedy by sa bol pomýlil. Kam sa človek pozrie, všade je nejaký šialenec a rozumný mladý gentleman, ako je on, má čo robiť, aby z tejto záplavy Šialenstva vyviazol so zdravou kožou. Je teda nevyhnutné, aby sa mal na pozore, lebo vie, že jeho život je vážne ohrozený.

 

 



Zopakujte si:
1. Charakterizujte americkú literatúru po roku 1945, uveďte jej najdôležitejšie literárne znaky.
2. Uveďte najvýznamnejšie fakty zo života J. Hellera.
3. Charakterizujte dielo Hlava XXII a jeho hlavnú postavu.

Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7
ENCYKLOPÉDIA SVETOVÝCH AUTOROV. 1. vyd. 1987. OBZOR Bratislava. ISBN 65-004-87
PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava. ISBN 67-388-87
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0
SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-01037-8
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4

Zdroje obrazkov:
http://www.autogram.estranky.cz/fotoalbum/ukazky-sbirek/ostatni/joseph-heller