Rozmnožovanie je proces, ktorý zabezpečuje vznik nových jedincov a zachovanie druhu.

 

Rozmnožovanie je základný životný prejav všetkých živých organizmov.

 

Rozmnožovanie je proces, v ktorom každý živý organizmus môže vytvoriť nového jedinca svojho druhu.



 

Poznáme rozmnožovanie

 

  1. nepohlavné,

  2. pohlavné.


 

 

  1. Nepohlavné rozmnožovanie – pozri učivo Baktérie, huby a rastliny. Nepohlavné rozmnožovanie


 

  1. Pohlavné rozmnožovanie

 

Pohlavné rozmnožovanie je forma rozmnožovania, pri ktorom dochádza k splynutiu samčej pohlavnej bunky so samičou pohlavnou bunkou.

 

Pohlavné rozmnožovanie je rozmnožovanie semenami.

 

Rastliny, ktoré sa rozmnožujú pohlavným rozmnožovaním vytvárajú samčie a samičie pohlavné bunky.

 

Samčie pohlavné bunky rastlín sú peľové zrnká.

 

Samičie pohlavné bunky rastlín sa nazývajú vajíčka.

 

Spojením samčích a samičích pohlavných buniek vznikajú nové rastliny rovnakého druhu.

 

Splynutím samčej pohlavnej bunky so samičou pohlavnou bunkou dochádza k oplodneniu a k vzniku základu nového jedinca.



 

Oplodnenie


Oplodnenie nastáva, keď sa spojí samčia pohlavná bunka – peľ so samičou pohlavnou bunkou – vajíčkom.


Kvety rastlín obsahujú tyčinky – samčie pohlavné časti a jeden alebo viac piestikov – samičie pohlavné časti. Z tyčiniek sa uvoľňujú zrnká peľu. Piestik obsahuje bliznu, ktorá má lepkavý povrch. Uvoľnené zrnká peľu z tyčiniek sa zachytávajú na lepkavú bliznu. Preneseniu a zachyteniu peľu na blizne hovoríme opelenie. Zrnká peľu sa dostávajú až k samičím pohlavným bunkám – k vajíčkam a dochádza k oplodneniu.

 

Začína vznikať základ novej rastliny.


Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Kvet

 

Kvet: 1-kvetná stopka, 2 - kvetné lôžko, 3 - kvetný obal, 4 - tyčinky, 5 – piestik



 

K opeleniu dochádza prenášaním peľu z rastliny na rastlinu:

 

  • vzduchom,

  • vodou,

  • pomocou živočíchov.


 

 

Rastliny sa podľa uloženia rozmnožovacích orgánov a semien delia na:

 

  1. nahosemenné,

  2. krytosemenné.


 

 

Nahosemenné rastliny

 

Nahosemenné rastliny majú:

 

  • samičie pohlavné bunky – vajíčka nekryté,  

  • semená, ktoré sa vyvíjajú z oplodnených vajíčok, nemajú žiadne obaly – sú nahé.


 

Nahosemenné rastliny majú samčie pohlavné bunky - peľové zrnká uložené v šištičke samčieho kvetu a samičie pohlavné bunky - vajíčka majú uložené na šupine samičieho kvetu.

 

Samičia šiška teda vytvára vajíčka a samčia šiška vytvára peľ.

 

Po opelení a oplodnení sa z vajíčka vyvíja semeno. Semeno dozrieva niekoľko rokov. Každé semeno obsahuje novú vyvíjajúcu sa rastlinku a živiny.

 

Zdroj: http://cs.wikipedia.org/wiki/%C5%A0i%C5%A1ka

 

Samičia šiška smreku, ktorá produkuje semená



Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/Conifer_cone

 

Neporušená a rozpadnutá šiška jedle



 

Medzi nahosemenné rastliny patrí napríklad:

 

  • borovica lesná,

  • smrek opadavý,

  • jedľa biela,

  • borievka obyčajná,

  • tis obyčajný.


Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/Juniperus_communis

 

Borievka obyčajná


 

Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/Conifer_cone

 

Samčia (oranžová) šiška a samičia (zelená) šiška borovice




Zopakujte si:
1. Aký je rozdiel medzi pohlavným a nepohlavným rozmnožovaním?
2. Ako sa nazývajú samičie pohlavné bunky rastlín?
3. Ako sa nazývajú samčie pohlavné bunky rastlín?
4. Ktoré rastliny patria medzi nahosemenné?
5. Kde majú uložené nahosemenné rastliny samčie a samičie pohlavné bunky?

Použitá literatúra:
Hantabálová, I. a kol.: Prírodopis pre 9. ročník základných škôl. EXPOL pedagogika, spol. s r.o., Bratislava, 2005. s. 10 - 12.
Rogers, K. a kol.: Školská encyklopédia. Čo by som mal vedieť o svete okolo nás. Viktoria Print, spol. s r.o., Košice, 2005. 448 s.

Zdroje obrazkov:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Kvet
http://cs.wikipedia.org/wiki/%C5%A0i%C5%A1ka
http://en.wikipedia.org/wiki/Conifer_cone
http://en.wikipedia.org/wiki/Juniperus_communis