Agresivita je sklon k útočnému jednaniu voči veciam, zvieratám a ľuďom.“ Ako odpoveď na podnety neexistuje dobrá či zlá, určitá miera agresie v rámci pravidiel je potrebná pre úspech napr. v športe i pre normálne fungovanie človeka. Podstatné je, či sú rešpektované alebo prekračované medze morálky v športe fair – play. Agresivita väčšinou súvisí s vnútornou nepohodou a rozpormi medzi prežívaním a jednaním.
Agresivita alebo agresívnosť môže byť: útočnosť, výbojnosť, dobyvačnosť
Agresivita:
– sa chápe ako epizodická, situačná či aktuálna forma prejavu. Agresivitou rozumieme črtu osobnosti získanú sociálnym učením.
Matejíček vo vzťahu ku škole hovorí o troch zdrojoch agresivity:
a) nadbytočná energia – presadzovanie okamžitých cieľov
b) úzkosť a napätie, stres a neistota – nevedia udržať priateľské vzťahy
c) citová deprivácia dieťaťa – tendencia k náhradnému neadekvátnemu uspokojovaniu
Vývoj a stupeň agresivity dieťaťa môže byť podmienený:
a) vrodenými alebo získanými dispozíciami
b) výchovnými vplyvmi v rodine, alebo vo výchovnom zariadení
c) sociálnymi kontaktmi mimo rodiny a školy
d) vplyvom masmédií a elektroniky
e) získanou závislosťou na drogách, hrách, automatoch
f) prístupmi pedagógov k žiakom, školským prostredím, obsahom výučby a metódami
Druhy agresivity:
a) verbálna – hádky, nadávky, vyhrážanie, irónia, strach, výsmech
b) fyzická – násilie, bitka, poškodzovanie iných, krutosť
c) deštruktívna – ničenie, poškodzovanie predmetov, rozbíjanie oblokov
Autoagresia – zámerná proti vlastnej osobe – rozdieranie rán, vytrhávanie vlasov
Kolář (2001) rozdelil metódy agresie do piatich skupín:
-
fyzická agresia – bitie, škrtenie, bodanie špendlíkmi, v horšom prípade nožom, dusenie, kopanie, strihanie či opaľovanie vlasov
-
slovná agresia – vyhrážanie, zastrašovanie, nadávanie, vysmievanie, urážanie
-
krádeže, ničenie a manipulácia s vecami – krádeže peňazí, trhanie oblečenia, ničenie vecí obete, schovávanie vecí
-
násilné a manipulatívne príkazy – čistenie topánok agresorom, posluhovanie agresorom, nútenie obete k ponižujúcim činnostiam, nosenie ponižujúcej cedule
-
zraňovanie izoláciou, okľukou a „umeleckými výtvormi“ – ohováranie, posmešné básničky, neodpovedanie na otázky, vylúčenie z kolektívu
Kombináciou jednotlivých rozmerov získame osem druhov šikany:
-
priama fyzická aktívna – bitie, trasenie, škrtenie
-
priama fyzická pasívna – bránenie obeti v dosiahnutiu cieľa, agresor nedovolí obeti sadnúť si do lavice
-
priama verbálna aktívna – urážky, nadávky
-
priama verbálna pasívna – odmietanie odpovede na otázky
-
nepriama fyzická aktívna – ničenie majetku obete
-
nepriama fyzická pasívna – agresor odmieta plniť požiadavky obete, napr. ju nechce pustiť von z triedy
-
nepriama verbálna aktívna – rozširovanie klebiet
-
nepriama verbálna pasívna – nezastať sa niekoho
Učitelia mnohých škôl, ba dokonca i materských škôl postrehli väčší nárast nekľudu a agresie u detí. Ich vnútorný nekľud sa navonok prejavuje stereotypnými tikmi a inými úkonmi, v čase keď dotyčný cíti úzkosť a nespokojnosť. Nekľud je sprevádzaný výraznými gestami, pohybmi a zníženou kontrolou emócií. Násiliu zväčša predchádza symbolická - slovná agresivita, vo forme nadávok, vyhrážok a ukážok svojej odvahy.
Deti a mládež sa chovajú agresívne často aj preto, lebo majú narušené vnímanie telesnosti a nie sú schopné prijímať „pozitívne“ telesné kontakty.
V dnešnej dobe sa agresivita chápe len ako niečo čo je negatívne; násilie, zločin; ale popravde je agresivita aj potrebná pre náš život, pretože život bez konfliktov by nás čoskoro omrzel. „Kto chce s druhým vychádzať musí sa naučiť hádať“. Trvalá harmónia by spravila svet nudným a neznesiteľným.
Rozdielne názory a záujmy ho robia zaujímavým; musia byť však vyslovené a konflikty zvládnuté a prebojované – bez zranení a poškodenia
Príčiny agresivity
Príčin agresivity existuje mnoho, no najčastejšie sa uvádza frustrácia (frustrujúca situácia). Frustrujúce situácie patria do skupiny situácií psychickej záťaže. Za najčastejšie dôsledky a reakcie na záťažové situácie možno považovať telesné a fyziologické zmeny v organizme človeka, zvýšená citová a emocionálna aktivita vyúsťujúca do afektov, stiesnenosť, úzkosť, beznádej ap. Frustrujúce situácie treba riešiť a to buď zvýšením úsilia na dosiahnutie cieľa presadením svojich schopností, či obídením prekážok stojacich v ceste. Človek často podľahne frustrujúcim situáciám, uniká im alebo jednoducho prijme stratu.
Zopakujte si:
1. Bol si už svedkom šikany?2. Má niektorý z tvojich priateľov sklony ku agresivite?
3. Ako zareaguješ na šikanu svojho priateľa?
Použitá literatúra:
Kolář, M. (2001). Bolest šikanování: cesta k zastavení epidemie šikanování ve školách. Praha: Portál.HARINEKOVÁ MILADA,ŠTAMPELOVÁ JUDITA :Poruchy psychického vývinu u detí a dospievajúcich, Trnava 2003, Katedra psychológie, Katedra humanistiky TU, 100 s. ISBN 80-89074-74-X –