Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

 

Členenie literatúry na lyriku, epiku a drámu zaviedol v 4. storočí pred n. l. starogrécky filozof ARISTOTELES, ktorý urobil uvedené členenie na základe poznania antickej gréckej literatúry. Uvedené členenie uviedol prvýkrát v diele POETIKA.

 

Aristoteles (384 pred Kr. – 322 pred Kr.) bol starogrécky filozof, encyklopedický vedec, zakladateľ logiky a iných vedných disciplín - psychológia, zoológia, meteorológia,...

 

Literárny druh - sústava vlastností, ktoré sú podstatné a spoločné pre istú skupinu literárnych diel.

 

V rámci literatúry rozlišuje tri literárne druhy: LYRIKA, EPIKA a DRÁMA

 

 

ZNAKY DRÁMY:

 

objektívnosť - nestrannosť, vecnosť, nezaujatosť

sujetovosť - dejovosť

dialogickosť – základom je dialóg (prehovor dvoch a viacerých postáv)

dynamickosť

dynamické motívy

prítomný čas

hovorovosť

obraznosť

dianie (akčnosť)


 

Dráma je literárny druh, ktorý má (rovnako ako epika) dej. Dráma je určená pre javiskové spracovanie (existujú isté výnimky – knižné drámy). Dráma okrem textu využíva aj zvukové prostriedky, pohybovú zložku a iné prostriedky (dekorácia, rekvizity, svetlo, zvuk, hudba).

 

Žánre drámy: tragédia, komédia, veselohra, činohra, fraška, opera, opereta, melodráma, muzikál,...

 

 

 

Dramatické diela vyžadujú:

 

  • Javisko (priestor divadelnej scény) – osobitne upravený priestor – na ňom sa odohrávajú jednotlivé udalosti deja. Predvádzanie diela na javisku sa nazýva divadelné predstavenie.

  • Hercov - na divadelnej scéne hrajú divadelné predstavenie, konajú, vedú dialóg,...

  • Scénické poznámky - poznámky v zátvorkách, v ktorých autor upozorňuje na dôležité momenty v správaní a v konaní postáv, resp. do nich vloží  rámcový popis scény.

  • Rekvizity – jednotlivé predmety na javisku, ktoré herci v hre používajú.

  • Kulisy – všetky predmety na javisku, ktoré vytvárajú prostredie hry.

 

 

 

Na tvorbe divadelného predstavenia sa zúčastňujú:

 

  • Dramatik – autor divadelnej hry, spisovateľ.

  • Dramaturg – vyberá dramatické diela a vytvára tzv. dramaturgický plán divadla.

  • Režisér – vytvára celkovú koncepciu divadelného predstavenia. Vychádza predovšetkým zo scénických poznámok autora, ale využíva aj svoj pohľad na dielo, skúsenosti s hercami, ich osobitosťami,...

  • Scénický výtvarník – pripravuje scénu pre jednotlivé dejstvá. Vychádza zo scénických poznámok, ale aj s požiadaviek režiséra.

  • Skladateľ scénickej hudby– pripravuje hudbu pre jednotlivé dejstvá.

  • Navrhovatelia a realizátori kostýmov – pripravujú vhodné oblečenie pre hercov, ktoré musí zodpovedať predovšetkým dobovému charakteru dramatického diela.

  • Osvetľovači – pripravujú vhodné osvetlenie. Osvetlenie musí zodpovedať scéne, ale malo by podporovať a vytvárať rôzne efekty, predvádzané výjavy.

  • Vizážisti , maskéri – dokončujú úpravu hercov, dotvárajú výzor jednotlivých postáv.

  • Herci – stvárňujú na javisku postavy dramatického diela. 

 

 

 

Uvedenie divadelnej hry:

 

  • Generálka – hlavná skúška pred premiérou.

  • Premiéra - prvé predstavenie divadelnej hry. Väčšinou sa jedná o veľmi slávnostnú udalosť.

  • Repríza - opakované predstavenie divadelnej hry.

  • Derniéra – posledné uvedenie divadelnej hry.

 

 

 

Vonkajšie členenie divadelnej hry:

 

  • Dejstvá – menšie úseky divadelnej hry, medzi ktorými sú prestávky. Dejstvá naznačujú zmenu prostredia, času,... Ide o časti oddelené dvíhaním opony.

  • Jednoaktovky – diela , ktoré sa skladajú len z jedného dejstva.

  • Obrazy – zmena všetkých osôb na javisku.

  • Výstup – úsek dejstva, v ktorom sa na javisku nezmení počet postáv. Nový počet postáv na javisku znamená nový výstup. Počet výstupov v jednotlivých dejstvách v rôznych divadelných hrách je tiež rôzny.

 

 

 

Vnútorné členenie divadelnej hry:;

 

  • Expozícia – úvodná časť. Divák sa v nej zoznamuje s prostredím, v ktorom sa príbeh odohráva, s časom a dobou, kedy sa príbeh odohráva a s postavami.

  • Zápletka – kolízia. Ide o zauzľovanie deja. V deji nastáva prvý vážny a rozhodujúci konflikt, ktorý výrazne skomplikuje vzťahy na scéne.

  • Kríza – vyvrcholenie konfliktov. Prichádza najdôležitejší konflikt medzi hlavnými postavami, vyvrcholenie.

  • Peripetia – nečakaný dejový zvrat, ktorý odvádza pozornosť od očakávaného konca alebo zdrží prudké stúpanie deja.

  • Rozuzlenie – katastrofa. Riešenie konfliktu, väčšinou katastrofickým spôsobom.

 

 

 

Preromantická a romantická literatúra

 

  • Rozvíjala sa v polovici 19.storočia.

 

 

 

Johann Wolfgang Goethe


Zdroj: http://www.listal.com/viewimage/771957

 

Predstaviteľ nemeckej romantickej literatúry.

 

 

Základné životopisné údaje:


  • 1749 – 1832.

  • Narodil sa vo Frankfurte nad Mohanom.

  • Bol synom cisárskeho radcu.

  • Študoval právo v Lipsku a Štrasburgu.

  • Po skončení štúdií pôsobil ako právnik, cisársky radca a minister Weimarského opátstva.

  • Veľa a rád cestoval, často navštevoval napr. Taliansko a Čechy.

  • Nevenoval sa len literatúre, ale svoje sily venoval aj politickej aktivite v programe literárneho hnutia Sturm und Drang (Búrka a vzdor).

  • Dlhé roky riadil aj dvorné divadlo vo Weimare.

  • Vo Weimare a jeho  okolí dnes je možné nájsť okrem ulíc a záhrad, ktoré nesú jeho meno, i rôzne malé tabuľky na domoch, plotoch s nápismi: „V tomto dome pil Goethe šálku čaju“ či dokonca nápis na jednej jaskyni: „Tu strávil Goethe noc so slečnou XY.“ Nakoľko sú tieto tabuľky pravdivé, nevedno, no jedného človeka to už nahnevalo a na svoju bránu do domu si nalepil tabuľku: „Tu nikdy nebol Goethe“.

  • Na pamiatku veľkého priateľstva J. W. Goetheho a F. Schillera stojí dodnes vo Weimare bronzová socha týchto dvoch významných básnikov. Táto socha stojí na námestí pred Nemeckým národným divadlom. Goethe (postava z nášho pohľadu vľavo) ľavou rukou drží za rameno F. Schillera, zatiaľ čo v pravej drží vavrínový veniec. F. Schiller drží v ľavej ruke zvitok a pravou „nepriateľsky siaha po korune“.


 

Literárna tvorba:

Za najvýznamnejšie diela uvedeného autora sú považované diela:

Utrpenie mladého Werthera – dvojdielny ľúbostný román

Faust – dvojdielna dramatická báseň


 

Ďalej napísal:


  • Eposy: Líška Reineke, Herman a Dorota

  • Prírodnú, spoločenskú a ľúbostnú lyriku: Rímske légie, Benátske epigramy, Západovýchodný diván

  • Romány: Učňovské roky Wilhelma Meistera, Výberové príbuznosti

  • Úvahový cestopis: Talianska cesta

  • Autobiografické dielo: Z môjho života, Báseň a pravda

  • Dramatické diela: Clavijo, Egmont, Ifigenia v Tauride, Torquato Tasso

Známe sú aj jeho balady: Kráľ tmy, Rybár


 

Faust

 

  • Veršovaná dráma.

  • Vychádza zo stredovekej povesti o učencovi Faustovi, ktorý túži po pravom poznaní, a preto uzavrie pakt s diablom Mefistofelom.

 

 

Krátky príbeh:

 

Dialóg Mefistofela a Hospodina v Prológu hry naznačuje charakter Fausta a potvrdzuje ich pakt o riadení jeho osudu. V prvej časti sa dozvieme o veľkej túžbe Fausta po poznaní a o uzatvorení zmluvy s Mefistofelom, v ktorej svoju dušu upíše diablovi za prísľub poznania. Faust sa zamiluje do Margaréty, ktorá porodí dieťa, ale zabije ho. Faust si uvedomuje svoj podiel viny, snaží sa zachrániť Margarétu z väzenia, ale nakoniec ju púšťa. Tá sa odovzdá Božiemu súdu, ktorý zachráni jej dušu.

 

Druhý diel je alegorický: Faust sa ocitá na cisárskom dvore, Mefistofeles ho zoberie do gréckej minulosti, ožení sa so spartskou kráľovnou Helenou, ako starý sa usiluje o zúrodnenie prímorskej krajiny. Napokon umiera, ale Mefistofeles stráca jeho dušu a tá nachádza nebeskú slávu.

 

 

Krátka ukážka:

 

Močiar sa tiahne pozdĺž hôr

a zamoruje, čo sme vydobyli;

vysušme bahno, ktoré šíri mor,

potom sme dielo dovŕšili.

Dám nové žitie miliónom v zhode,

nie bezpečné, no voľné, činorodé.

Grúň plodný, zelený; a človek, a zver i

najnovšej zemi pokojne sa zverí,

hneď usídli sa blízko u výšin,

čo vztýči ľudu smelý, pilný čin.

Tu vnútri bude krajina jak raj,

nech vonku príboj zúri po sám kraj

a maškrtný súc násilne sem vtrhne,

obec sa družne otvor zapchať vrhne.

Hej, tomu zmyslu oddaný sa cítim,

múdrosti záver toto je:

Zaslúži ten len slobodu si s žitím,

kto denne o ne bojuje.

 

 

 

Friedrich Schiller

 

Zdro: http://sk.wikipedia.org/wiki/Friedrich_Schiller

 

Nemecký dramatik, lyrik, prozaik a historik.

 

 

Základné životopisné údaje:

 

  • 10. november 1759, Marbach – 9. máj 1805, Weimar

  • Jeho otec bol nižší dôstojník a lekár.

  • Friedrich bol jediným synom, mal 5 sestier.

  • Študoval právo na vojenskej akadémii Karlsschule blízko Stuttgartu.

  • V škole vládla veľmi prísna disciplína, čo mladý Friedrich Schiller niesol len veľmi ťažko.

  • Svojich rodičov mohol vidieť len na krátky čas počas návštevy, ale aj návštevy sa konali len raz za čas.

  • Aj to bol dôvod, prečo veľmi túžil po slobode.

  • Friedrich Schiller veľmi túžil študovať medicínu, čo sa mu neskôr podarilo.

  • Zo štúdií v Stuttgarte utiekol a začal sa venovať len literárnej tvorbe a novinárčine, neskôr sa stal profesorom dejín na univerzite v Jene. Bol veľmi blízkym priateľom J. W. Goetheho, ktorý mu veľmi pomáhal.

  • Koniec svojho života prežil vo Weimare.

 

 

Prehľad tvorby:

 

Dramatická tvorba

 

  • Mária Stuartova

  • Panna Orleánska

  • Úklady a láska

  • Zbojníci

  • William Tell

  • Don Carlos,...

 

 

Lyrika

 

  • Pieseň na radosť – óda, ktorú Ludwig van Beethoven zhudobnil a od roku 1955 je hymnou Európskej únie.

  • Odstúpenie

  • Bohovia Grécka

  • Hektorove Zbohom

  • Potápač

  • Ibykuské žeriavy

  • Rukavice

  • Rozdelenie krajiny

  • Polykratesov prsteň

 

 

Zbojníci

 

  • Dráma, ktorej motívom je vyjadrenie protestu proti vláde tyranie nad ľudom a aj proti osobnému bezpráviu.

  • Hlavnými postavami sú dvaja bratia – Karol Moor (starší) a Franc Moor (mladší). Karol má temperamentnejšiu povahu, je to rebel, burič, ktorý chce pomstiť bezprávie. Je prezentovaný ako kladný hrdina.

  • Naproti nemu je stojí Franc, ktorý je bezohľadný, necitlivý sebec a je prezentovaný ako záporná postava.

 

 

Krátky dej:

 

Franc očierni pred otcom Karola a získa si aj Karolovu snúbenicu Amáliu. Otec všetko Francovi uverí a Karola vydedí. Karol pociťuje veľkú nespravodlivosť, preto sa stane vodcom zbojníkov. Tí ale nebojujú za spravodlivosť a slobodu, ale sú to bezohľadní zločinci. Preto sa sklamaný Karol vracia domov. Doma zistí, aký je Franc krutý. Kým bol Karol zbojníkom, pripravil Franc otca o vládu a zatvoril ho do väzenia. Otec neznesie krutú pravdu a zomiera. Karol zastrelí Amáliu, aby ju nemusel vydať zbojníkom. Franc zo strachu spácha samovraždu. Karol sa na záver vydá súdu a odsúdia ho na smrť za vraždu Amálie. Zomiera pre svoju lásku k slobode a spravodlivosti.

 

 

William Tell

 

  • Je to veršovaná dráma.

  • Je to dráma historická.

  • Dielo bolo napísané ako výzva pre nemecký ľud, aby bojoval proti Napoleonovi, za občianske slobody a za práva biednych a utláčaných.

  • Námetom pre dielo bol boj švajčiarskeho ľudu proti Habsburgovcom.

  • Dej sa odohráva v 14. storočí.

  • Hlavnými postavami sú William Tell, jeho syn Walter a miestodržiteľ Gessler.

  • Autor sa uvedenou hrou usiloval podporiť národnooslobodzovací boj európskych národov.

  • Autor sa v nej postavil voči tyranii mocných.

 

 

Krátky dej:

 

V hre autor zobrazil boj Švajčiarov proti rakúskym okupantom, ktorých predstavuje zemský správca Gessler. Nestačila im zem iného národa, chceli zničiť hrdosť Švajčiarov, a preto si brali ich ženy, domy, majetky, ohrozovali deti. Pokorovali ich tým, že dedinčania sa museli klaňať vystavenému klobúku, akoby to bol predstaviteľ rakúskej moci. William Tell bol veľmi odvážny a nevzdal úctu vystavenému klobúku, ktorý symbolizoval nadvládu Nemcov. Preto ho Gessler donútil, aby zostrelil jablko z hlavy vlastného syna. To sa mu podarilo, syna nezranil, ale namiesto slobody ho aj tak uvrhli do väzenia. Dozvedeli sa, že slávny strelec mal ešte pripravený ďalší šíp pre Gesslera v prípade, že by zabil syna. William Tell z neho ušiel, zabil tyrana Gesslera a ľud pod jeho vedením v národnom povstaní vyhnal tyranov a vydobyl si tak slobodu.

 

 

 

Realizmus

 

Anton Pavlovič Čechov

 

Zdroj: http://sk.wikipedia.org/wiki/Anton_Pavlovi%C4%8D_%C4%8Cechov

 

Ruský dramatik

 

 

Základné životopisné údaje:

 

  • 29. január 1860, Taganrog, Rusko – 15. júl 1904, Badenweiler, Nemecko

  • Narodil sako prostredné zo šiestich detí v rodine obchodníka s potravinami.

  • Už od základnej školy mal veľmi rád divadlo, sám chodil medzi ochotníkov v rodnom meste.

  • Už ako študent sa venoval písaniu anekdot a frašiek.

  • Po skončení gymnázia študoval medicínu v Moskve.

  • Ako lekár veľmi často liečil zadarmo a z platu ešte živil aj rodičov a súrodencov.

  • Celý život ho trápila tuberkulóza, ktorou sa nakazil od jedného svojho pacienta.

  • Literatúra bola pre neho najmä počas celého jeho života najväčšou záľubou.

  • Zomrel v kúpeľnom meste v Nemecku, ako 44-ročný, pri pohári šampanského, vysloviac slová: „Zomriem.“

  • Pochovaný je v Moskve.

 

 

Prehľad tvorby:

 

Aktovky a scény

 

  • Medveď - žart v jednom dejstve

  • Pytačky - žart v jednom dejstve

  • Tragikom proti svojej vôli (Zo života letných hostí) - žart v jednom dejstve

  • Svadba - scéna v jednom dejstve

  • Jubileum - žart v jednom dejstve

  • O škodlivosti tabaku - dramatický monológ v jednom dejstve

 

 

Hry

 

  • Ivanov - dráma v štyroch dejstvách

  • Čajka - komédia v štyroch dejstvách

  • Ujo Váňa - obrazy z vidieckeho života v štyroch dejstvách

  • Tri sestry - dráma v štyroch dejstvách

  • Višňový sad - komédia v štyroch dejstvách

 

 

Prózy

 

  • Izba číslo 6

  • Step

 

 

Višňový sad

 

  • Psychologická dráma v štyroch dejstvách.

  • Posledná hra autora.

  • Autor hru napísal pre Moskovské umelecké divadlo (MCHT). V tomto divadle pôsobila aj manželka Čechova – Oľga Leonardovna Knipperová – Čechovová.

  • Hra mala premiéru v roku 1904.

  • Autor v nej zachytil rozpad starého patriarchálneho Ruska.

  • Šľachtici a statkári sa nezaujímali o rozvoj, neinvestovali, nepracovali v žiadnom povolaní, nevyužívali získané vzdelanie, peniaze nemíňali v Rusku, ale v cudzine.

  • Hra nie je postavená na deji, ale na psychológii postáv.

  • Konflikt hry je vo vnútri postavy.

  • V hre vystupujú postavy, ktoré sú symbolický význam. Napr. Ranevská je symbolom minulosti.

 

 

Krátky príbeh:

 

  1. dejstvo:

 

Domáci čakajú na príchod Ľjubov Ranevskej, ktorá spolu s dcérou Aňou, komorníkom a dcérinou vychovávateľkou Šarlotou prichádza z Paríža. Ľjubov je exaltovaná, sentimentálna, dojíma ju višňový sad, ktorý ich rodina vlastní celé roky. Práve ona míňaním rodinného majetku a životom na vysokej nohe z neho mnoho ukrojila. Rodina má veľa sluhov – Ľjubov bola v cudzine s vychovávateľkou, lokajom, aj keď ich nepotrebovala. Po tragickej smrti syna a po smrti manžela odišla do cudziny s mužom, ktorý ju obral o peniaze. Vrátila sa úplne bez prostriedkov. Syn ich bývalého nevoľníka Lopachin panej oznámi, že sad kvôli dlžobám musia predať. Lopachin navrhuje sad vyrúbať a pozemok porozdeľovať na parcely pre chaty letných hostí. V rodine to vyvolá zdesenie.

 

 

  1. dejstvo:

 

Ľjubov si priznala, že vždy utrácala peniaze. Dostala telegram od muža, s ktorým žila v Paríži, volá ju naspäť. Lopachin má záujem o Variu – dcéru Ľjubov, ale ako človek s ľudu sa neodváži popýtať ju o ruku. Varia bola jediný pracovitý člen rodiny. Viedla domácnosť, organizovala prácu na statku. Ľjubov vie, že jej dcéra by súhlasila, sama ako matka dcéry ho k ženbe vyzýva. Brat Ganev Ľjubov oznámi, že mu ponúkajú prácu v banke. Trofimov – večný študent – vraví, že v Rusku takmer nikto z inteligencie nepracuje. Volajú sa inteligenciou, ale so sluhom zaobchádzajú ako s dobytkom.

 

 

  1. dejstvo:

 

V dome je ako vždy veselá spoločnosť, nastal deň dražby višňového sadu. Ganev sa vracia s Lopachinom – novým majiteľom majetku. Lopachin sa vznáša, patrí mu majetok, na ktorom jeho otca nepustili ani do kuchyne.

 

 

  1. dejstvo:

 

Panstvo sa zbalilo, odchádzajú. Lopachin do poslednej chvíle nepožiada Variu o ruku, a tak musí ísť viesť domácnosť do inej rodiny. Ľjubov odchádza do Paríža a jej brat bude pracovať v meste. Počuť údery sekerou. Sad začali rúbať. Starý sluha Firs sa ráno cíti zle, všetci si myslia, že ho nechali u lekára, ale on je doma. Zamknú ho a on umiera sám v opustenom dome ako starý svet ruských salónov a letných sídiel

 

 

 

Zopakujte si:

 

1.Charakterizujte drámu ako literárny druh.

2. Vymenujte významných predstaviteľov drámy v období romantizmu.

3.Charakterizujte dielo Višňový sad.

 

 

 

Použitá literatúra:

 

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

ENCYKLOPÉDIA SVETOVÝCH AUTOROV. 1. vyd. 1987. OBZOR Bratislava. ISBN 65-004-87

IHNÁTKOVÁ, N. a kol.: Čítanka pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vyd. 1994. Litera Bratislava. ISBN 80-85452-35-9

IHNÁTKOVÁ, N. a kol.: Čítanka pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vyd. 1995. Litera Bratislava. ISBN 80-85452-36-7

PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava. ISBN 67-388-87

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-01037-8

ŠPAČKOVÁ, Z.: Slovenčina na dlani. 1. vyd. 2001. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-00362-2

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4

http://sk.wikipedia.org/wiki/Friedrich_Schiller

 

 

 

Zdroje obrázkov: 

 

http://www.listal.com/viewimage/771957

http://sk.wikipedia.org/wiki/Friedrich_Schiller

http://sk.wikipedia.org/wiki/Anton_Pavlovi%C4%8D_%C4%8Cechov