Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 


  • Jej vývoj začal približne v polovici dvadsiateho storočia.

  • Počiatky má vo francúzskej a americkej literatúre.

  • Postupne sa rozšírila do mnohých krajín po celom svete.

  • Autori sa snažia čo najvýraznejšie zobraziť pocit absurdity – nezmyselnosti sveta.

  • Človek má pocit, že žije v nepriateľskom svete, v ktorom prestáva byť osobnosťou, nedokáže komunikovať s ľuďmi, má pocit, že nič nemá zmysel, že je všetko akoby bezhlavé a bez zmyslu.

  • V hrách chýba dej.

  • Nemajú rozuzlenie, teda jasný záver.

  • Postava nie je pomenovaná, nie je charakterizovaná, vieme o nej len veľmi málo.

  • Nevieme o postave kam ide, čo je jej cieľom.

  • Postavy sa cítia osamelo, bez možnosti a snahy svoju situáciu zmeniť.

  • Majú pocit, že svet okolo nich je len jeden veľký chaos.

  • Aj jazyk v hrách je veľmi chaotický, často jedna replika nenadväzuje na druhú, textu akoby nerozumieme.

  • Dialógy sú dlhé a naznačujú neschopnosť postáv komunikovať a dospieť napr. k nejakému riešeniu.

  • Dialóg je ináč živý, postavy si skáču do reči, ale nedáva zmysel.

  • Výpovede sa často opakujú, sú úplne rovnaké, čím sa u divákov zvyšuje pocit beznádeje a chodenia v kruhu.

  • Scény sú bez kulís, dej bez akcie – to naznačuje monotónnosť života.

 

 

Václav Havel

 

V. Havel zostane ikonou boja za slobodu a demokraciu. Bývalá ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová o V. Havlovi prehlásila:

„Prezident Havel urobil český národ hrdým, i ja som vďaka nemu hrdá na to, že som sa ako Češka narodila. Myslím si, že bude veľmi chýbať na medzinárodnej scéne. Pre mnoho ľudí na celom svete znamená slovo „Havel“ a „Čech“ jedno a to isté. V. Havel položil Prahu a celú Českú republiku na mapu doby po studenej vojne.“


 

Zdroj?http://cs.electionsmeter.com/hlasov%C3%A1n%C3%AD/vaclav-havel

 

 

Česká literatúra

 

Základné životopisné údaje:

 

  • Český dramatik, esejista a publicista.

  • 5. október 1936, Praha, Česká republika – 18. december 2011, Hrádeček, Česká republika

  • Hovorca Charty 77.

  • Veľká osobnosť politických zmien v novembri 1989.

  • Bývalý prezident Československej socialistickej republiky, Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, posledný prezident Česko - Slovenska a prvý prezident samostatnej Českej republiky.

  • Narodil sa v známej podnikateľsko-intelektuálskej rodine úzko spätej s českým kultúrnym a politickým dianím 20. až 40. tych rokov.

  • Otec V. Havla bol architekt a staviteľ.

  • Starý otec V. Havla postavil napr. Palác Lucerna, jeho strýko založil Filmové štúdio Barrandov.

  • Veľké problémy rodina Havlovcov začala prežívať po nástupe komunistov k moci v roku 1948.

  • V. Havel nemohol napr. študovať, preto sa vyučil len za chemického laboranta. Večerne vyštudoval gymnázium. Z kádrových dôvodov nebol prijatý na žiadnu vysokú školu humanitného smeru. Dva roky študoval na ekonomickej fakulte Českého vysokého učení technického.

  • Po skončení základnej vojenskej služby pracoval ako javiskový technik a diaľkovo študoval dramaturgiu na divadelnej fakulte Akademie muzických umění (DAMU).

  • Už ako 20-ročný prispieval svojou tvorbou do rôznych časopisov.

  • V roku 1964 sa oženil s Oľgou Šplíchalovou.

  • Ťažké obdobie v jeho živote nastalo aj v období normalizácie.

  • Po potlačení „Pražskej jari“ V. Havel pokračoval v tvrdej kritike režimu. V tejto dobe nesmel vykonávať svoje povolanie a pracoval ako robotník v trutnovskom pivovare, súčasne písal do samizdatových „Lidových novin“.

  • Uvedené aktivity mu priniesli 5 rokov vo väzení.

  • V druhej polovici 80. rokov bol V. Havel ešte dvakrát uväznený, naposledy v roku 1989.

  • V novembri 1989 sa stal V. Havel vedúcim predstaviteľom „Nežnej revolúcie“.

  • 29. decembra 1989 ešte komunistickým Federálnym zhromaždením bol V. Havel zvolený po 40 rokoch za prvého československého nekomunistického prezidenta.

  • Druhýkrát bol zvolený za prezidenta po slobodných voľbách - 5. júla 1990.

  • Dňa 26. januára 1993 zvolila Poslanecká snemovňa V. Havla za prvého prezidenta Českej republiky.

  • Jeho žena Olga sa po boku hlavy štátu venovala predovšetkým charitatívnej činnosti. Založila v roku 1990 „Výbor dobré vůle“, ktorého činnosť sa zamerala na pomoc telesne a mentálne postihnutým. V roku 1996 však po dlhej chorobe zomrela a V. Havel sám úspešne bojoval s ťažkým nádorovým ochorením.

  • V roku 1997 sa V. Havel oženil s herečkou Dagmar Veškrnovou.

  • V roku 1998 bol znovuzvolený do funkcie prezidenta. Posledné roky jeho vlády citeľne poznamenali zdravotné problémy. Prezidentský mandát vypršal. V. Havlovi 2. februára 2003. Jeho nástupcom sa stal bývalý premiér Václav Klaus.

 

 

Dielo:

 

Dramatická tvorba

 

  • 1963 Zahradní slavnost

  • 1965 Vyrozumění

  • 1968 Ztížená možnost soustředění

  • 1968 Anděl strážný

  • 1968 Motýl na anténě

  • 1971 Spiklenci

  • 1972 Žebrácká opera

  • 1975 Audience

  • 1975 Vernisáž

  • 1976 Horský hotel

  • 1978 Protest

  • 1980 Membrána

  • 1983 Chyba

  • 1984 Largo desolato

  • 1985 Pokoušení

  • 1987 Asanace

  • 1988 Zítra to spustíme

 

 

Zásadné politické eseje

 

  • 1975 Dopis Gustávu Husákovi

  • 1978 Moc bezmocných

  • 1984 Politika a svědomí

  • 1985 Anatomie jedné zdrženlivosti

  • 1986 Děkovná řeč za Erasmovu cenu

  • 1986 O smyslu Charty 77

  • 1987 Příběh a totalita

  • 1989 Slovo o slovu,...

 

 

Zahradní slavnost – prvá autorova samostatná celovečerná hra. Autor ju napísal počas pôsobenia v pražskom Divadle na Zábradlí.

Hlavnou postavou hry je Hugo Pludek, predstaviteľ strednej vrstvy. Hra je o budovaní kariéry, o využívaní všemožných spôsobov na ceste za vytýčeným cieľom, o dokonalom prispôsobovaní sa, ktoré vedie až k rozpadu vlastnej osobnosti.

Hugo v jeden deň ide na záhradnú slávnosť Likvidačného úradu, aby sa stretol s vplyvným Kalabisom. V priebehu rozhovoru s tajomníkmi Likvidačného úradu a s predstaviteľom Zahajovačskej služby Ferdom Plzákom sa naučí používať frázovitú reč i úradnícky spôsob myslenia vo svoj prospech. Postupne sa mu darí likvidovať nielen Likvidačný úrad, ale i Zahajovačskú službu. Práve Hugo je poverený, aby z trosiek týchto úradov vybudoval Ústrednú komisiu na zahajovanie a likvidovanie, ale vtedy už Hugo úplne stráca svoju identitu, nepoznávajú ho ani vlastní rodičia a na otázku kto je, odpovedá:

„Já? Kdo jsem já? No tak podívejte, já nemám rád jednostranně stavěné otázky, vážne ne! Copak se lze takto zjednodušujícím způsobem tázat?“

Na začiatku hry sa nachádza motív šachovej partie: Hugo Pludek hrá šach sám proti sebe, teda na oboch stranách šachovnice. Aj počas záhradnej slávnosti „hrá na oboch stranách šachovnice“, je dokonale prispôsobivý, dokáže sa stotožniť s akýmkoľvek názorom, pokiaľ to vyhovuje jeho stratégii.

Hru venoval V. Havel Jánovi Grossmanovi, významnému divadelnému režisérovi, ktorý v rokoch 1962 – 1968 pôsobil ako vedúci činohry Divadla na Zábradlí.

 

Vernisáž - hra je ovplyvnená absurdným divadlom a do určitej miery nesie aj autobiografické prvky.

Odráža spoločenskú situáciu v Československu sedemdesiatych rokov.

Občania nemohli voľne cestovať a pre mnohých bola symbolom či už skutočnej kvality, západnej slobody, alebo materiálnej hodnoty hocijaká zbytočnosť prevezená - prepašovaná zo západu, alebo kúpená v Tuzexe - obchode, kde sa dal za špeciálne poukážky, bony, kúpiť obmedzene tovar zo západu.

V tomto období a prostredí vznikajú noví malomeštiaci a snobi, ktorí žijú a potvrdzujú si svoju existenciu cez vlastnenie vecí.

Dej je postavený na opakovaní situácií, opakovaní útržkovitých replík a rovnakých monológov i dialógov.

Hra Vernisáž je jednoaktovka, odohráva sa v byte prepchanom rôznymi exponátmi. Dej je jednotvárny s opakovaním celých scén.

V hre vystupujú tri postavy: manželský pár Věra a Michal a ich hosť Bedřich.

Manželia a hosť sú v kontraste: tichý hosť, ktorý je zdvorilý oproti aktívnym, dynamickým a uvraveným manželom.

Věra a Michal postupne Bedřichovi ukazujú všetky nové prírastky do zbierky, spomínajú Bedřichovu manželku, odporúčajú mu, aby aj on s manželkou dal ich bytu ,,ksicht“, chvália sa so svojím synom.

Viackrát spomínajú návštevu Švajčiarska a opäť prichádzajú rovnaké témy: čo majú nové v byte, že obdobne by sa mali o svoj byt postarať Bedřich a jeho žena.

Bedřich po niekoľkých zopakovaniach situácie vstáva a chce sa rozlúčiť, čo vyvoláva zdesenie manželov, ktorí ho zdržiavajú - Viera až hystericky.

Keď Bedřich povolí a ešte na chvíľu zostáva, Eva je hneď v poriadku a celý kolotoč rovnakých tém a odporúčaní začína opäť.

Celá atmosféra je depresívna, hra je vlastne slučkou v samej sebe, odráža bezperspektívnosť a zmrazenie spoločenského života v Československu po sovietskej invázii v roku 1968.

Postavy hry sa snažia dať svojmu bytu ,,ksicht“, teda osobitý vzhľad. Čo znamená, že ho zapĺňajú kadečím od moderných vecí až po starožitnosti.

Uvedené zhŕňanie však musí mať zmysel a ten dostane len vtedy, keď to ocenia hostia, ktorým všetko poukazujú. Tak si vlastne potvrdia svoju existenciu.

V absurdnej dráme je skutočnosť deformovaná, ale v Havlovej hre je absurdnou skutočnosť sama, s určitým zveličením možno povedať, že hra je vlastne realistická.

 

 

Krátka ukážka:

Vernisáž

Viera: Sme veľmi radi, že si prišiel.

Michal: Báli sme sa, že neprídeš.

Viera: Veľmi sme sa už na teba tešili.

Michal: Čo budeš piť? Whisky?

Bedřich: Môžem. Tu sa to nejako zmenilo.

Viera: Veď sa s tým Michal poriadne nadrel. Veď ho poznáš, keď sa do niečoho dá...

Michal: Dorobil som to predvčerom, nikto tu ešte nebol, takže dnes máme vlastne malú

vernisáž. S ľadom?

Bedřich: Dobre.

Michal: Máme tu spovednicu.

Bedřich: Kde si to vzal?

Michal: Ale, predstav si, také šťastie. Dozvedel som sa, že budú likvidovať jeden

zrušený kostol. No a toto je výsledok: podarilo sa mi ju získať od kostolníka

za tri stovky.

Bedřich: Iba?

Michal: To ide, nie? Čisté baroko, človeče!

Bedřich: Čo s tým budete robiť?

Michal: Ako to, čo s tým budeme robiť? Tebe sa to nepáči?

Bedřich: Ale áno.

Michal: Je to predsa fantastický objekt, máme z toho veľkú radosť, však, Viera?

Viera: Je to skutočne nádherná práca, myslím, že sa to Michalovi podarilo.

 

 

 

Zopakujte si:

  1. Vysvetlite termín absurdná dráma a uveďte jej základné znaky.

  2. Vymenujte najvýznamnejších predstaviteľov absurdnej drámy.

  3. Priblížte činnosť a tvorbu V. Havla.

 

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7

ENCYKLOPÉDIA SVETOVÝCH AUTOROV. 1. vyd. 1987. OBZOR Bratislava. ISBN 65-004-87

IHNÁTKOVÁ, N. a kol.: Čítanka pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vyd. 1994. Litera Bratislava. ISBN 80-85452-35-9

IHNÁTKOVÁ, N. a kol.: Čítanka pre 2. ročník gymnázií a stredných škôl. 1. vyd. 1995. Litera Bratislava. ISBN 80-85452-36-7

PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava. ISBN 67-388-87

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-01037-8

ŠPAČKOVÁ, Z.: Slovenčina na dlani. 1. vyd. 2001. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-00362-2

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4

http://cs.electionsmeter.com/hlasov%C3%A1n%C3%AD/vaclav-havel

 http://www.metoo.cz/content/view/11988