Oceány a moria zaberajú takmer tri štvrtiny z celkovej rozlohy povrchu našej Zeme. Oceány a moria sú navzájom pospájané, a tak tvoria súvislý vodný obal Zeme – svetový oceán.
K svetovému oceánu patria štyri oceány. Sú uvedené v poradí od oceána s najväčšou rozlohou po oceán s najmenšou rozlohou:
-
Tichý oceán,
-
Atlantický oceán,
-
Indický oceán,
-
Severný ľadový oceán.
Rozloha a poloha Indického oceána:
Indický oceán je rozlohou tretí najväčší oceán na Zemi (75 mil. km2).
Obmýva:
-
pobrežie Afriky,
-
pobrežie Ázie,
-
pobrežie Austrálie,
-
Antarktídu.
Rozprestiera sa prevažne na južnej pologuli. Na juhu sa spája s Atlantickým a Tichým oceánom.
Pobrežie Indického oceána:
Pobrežie má členité najviac v severnej a severovýchodnej časti.
Reliéf dna Indického oceána:
Dno Indického oceána je rozdelené oceánskymi chrbtami na niekoľko oceánskych panví. Oceánske chrbty vyčnievajú nad hladinu oceána ako ostrovy a súostrovia. Mnohé z nich sú samostatné ostrovné štáty. Jedným z nich je ostrov Madagaskar. Je to najväčší ostrov v celom Indickom oceáne.
Dno Indického oceána tvorí aj niekoľko hlboko-oceánskych priekop. Najhlbšia z nich je Jávska (Sundská) priekopa s hĺbkou 7 450 metrov.
Podnebie
Veľká časť Indického oceána leží v tropickom pásme, preto je najteplejším a najslanším oceánom na našej Zemi. Do značnej miery ovplyvňuje podnebie svetadielov, ktoré obmýva.
Najväčšia výmena vzdušných prúdov je medzi Indickým oceánom a Áziou.
Letný monzún
V letnom období sa ázijská pevnina zohrieva rýchlejšie a má vyššiu teplotu ako oceán. Preto sa nad pevninou udržuje teplý vzduch s nižším tlakom. Nad oceánom v oblasti vyššieho tlaku vzduchu je chladnejší a vlhký vzduch, ktorý prúdi nad pevninu. Nazývame ho letný monzún, ktorý so sebou prináša výdatné zrážky na polostrovy Predná India, Zadná India a južné svahy vysokých ázijských pohorí.
Zimný monzún
V zimnom období je ázijská pevnina chladnejšia ako oceán a tvorí sa nad ňou oblasť vysokého tlaku vzduchu. Z vnútrozemia ázijskej pevniny prúdi tento chladný a suchý vzduch smerom k oceánu. Nazývame ho zimný monzún.
Oceánske prúdy:
Stále vetry spôsobujú vznik oceánskych prúdov – teplých i studených. Voda sa aj v Indickom oceáne vplyvom oceánskych prúdov neprestajne premiestňuje.
Smery pohybov oceánskych prúdov v severnej časti Indického oceána sa odlišujú od prúdenia v Atlantickom a Tichom oceáne. Oceánske prúdy sa prispôsobujú smeru vetrov letného a zimného monzúna.
Využitie Indického oceána:
-
Ťažba ropy – najbohatšie ložiská ropy sú na dne Perzského zálivu.
-
Nákladná a osobná doprava – cez Indický oceán vedú dôležité námorné cesty, najmä cez Červené more a Suezský prieplav.
-
Rybolov – nemá vo svete dôležité postavenie.
Znečisťovanie vôd Indického oceána:
Čerpanie ropy a najmä jej preprava loďami – tankermi spôsobuje obrovské ekologické havárie, pri ktorých dochádza k znečisťovaniu vôd oceánov a k ničeniu života v nich. Ropa, ktorá unikne z tankera, vytvorí na hladine oceána obrovskú „ropnú škvrnu“. Takéto znečistenie zapríčiňuje úhyn miliónov rýb a morských vtákov.
Zopakujte si:
1. Na ktorom mieste v poradí je Indický oceán svojou rozlohou?2. Ktoré svetadiely obmýva?
3. Ako sa volá najhlbšia priekopa na dne Indického oceána?
4. Čo pokrýva väčšiu časť dna Indického oceána?
5. Ako sa nazýva najväčší ostrov v Indickom oceáne?
6. V ktorom podnebnom pásme leží veľká časť Indického oceána?
7. Čím sa líšia oceánske prúdy v Indickom oceáne od ostatných?
8. Čo najviac ohrozuje život v oceáne?
Správne odpovede: 1. na treťom, 2. Afriku, Áziu, Austráliu, Antarktídu, 3. Jávska priekopa, 4. oceánske chrbty a panvy, 5. Madagaskar, 6. na dopravu, ťažbu ropy, rybolov, 7. prispôsobujú sa smeru vetrov letných a zimných monzúnov, 8. ťažba ropy a jej preprava.