Vypracovala: Ing. Anna Mattová



Začiatky teórie manažmentu siahajú do polovice 19. storočia. Toto obdobie je charakteristické nástupom priemyselnej revolúciea rýchleho rozvoja priemyselnej výroby. Je to obdobie prechodu domácej kusovej výroby k továrenskej veľkovýrobe. Nástup priemyselnej výroby a rýchly rozvoj veľkovýroby si vyžiadali zmeniť prístupy k riadeniu vznikajúcich a rozvíjajúcich sa podnikov. Zmenilo sa postavenie a pôsobenie človeka vo výrobnom procese. Teória manažmentu sa snažila o posilnenie a zvýraznenie postavenia a úlohy človeka vo výrobnom procese.


Začiatky vývoja teórie manažmentu boli podporené dvomi školami a to

 

  • klasickou

  • neoklasickou.


 

Klasická škola – obdobie klasického manažmentu

 

Obdobím klasického manažmentu je označované obdobie po priemyselnej revolúcii. Je charakteristické mechanickým pohľadom na človeka. Úloha človeka sa chápala na úrovni úlohy stroja, materiálov, či výrobkov. Obdobie klasického manažmentu je spojené s osobnosťami ako F.W. Taylor, H. Fayol, M. Weber a H. Ford.



Frederic Winslow Taylor (1856 – 1915)


Začiatky klasického manažmentu sú spojené s F. W. Taylorom, ktorý sa pokladá za zakladateľa vedeckého riadenia. Vedecké riadenie je založené na využívaní vedeckých metód za účelom pripraviť najlepší spôsob ako vykonávať obslužné a výrobné práce na najnižšej úrovni riadenia – dielne.

Taylor vychádzal z podmienok strojárskej výroby na prelome 19. a 20. storočia v kusovej a malosériovej výrobe. Robotníci používali pri rovnakej práci odlišné postupy. Práca robotníkom bola prideľovaná bez ohľadu na ich schopnosti. Produktivita práce robotníkov bola nízka. Taylor presadzoval zavedenie vedeckých postupov do výrobných a obslužných prác robotníkov. Na základe nich sa potom vytvorili jednotné pracovné postupy a návody pre robotníkov, ako dané práce vykonávať. Jeho cieľom bolo zdokonaliť organizáciu práce robotníkov a zvýšiť ich produktivitu.


Taylorov vedecký prístup bol založený na štyroch základných princípoch:

 

  1. vytvoriť vedecky podložený postup pre každú prácu,

  2. odborne vybrať a vyškoliť robotníkov pre danú prácu,

  3. zabezpečiť spoluprácu medzi vedúcimi a robotníkmi,

  4. rozdeliť zodpovednosť medzi vedúcich a robotníkov.


 

Tým, že Taylor rozložil výrobný proces na operácie a úkony a hodnotil priebeh každého výkonu, hľadal možnosti skracovania výrobného procesu a rastu produktivity práce robotníkov. Jeho prístup sa postupne rozšíril do mnohých podnikov. Vďaka jeho prístupu sa zvýšila produktivita práce a znížili náklady podnikov. Pre pracovníkov to ale znamenalo monotónnu prácu a neustály a vyčerpávajúci boj o výšku individuálnej odmeny (kvôli neustálemu spevňovaniu noriem). Vedecké riadenie v svojich počiatkoch znamenalo veľké ekonomické efekty pre podniky ale malo výrazne nepriaznivé dopady pre robotníkov.


 

Henry Fayol (1841-1925)

 

Nový pohľad do klasickej školy manažmentu vniesol francúz Henry Fayol. Skúmal, aký vplyv má organizácia a riadenie na dosahované výkony a zisk. Kým Taylor sa venoval problémom riadenia na úrovni dielne, Fayol sa zaoberal riadením celého podniku. Rozpracoval teóriu administratívneho riadenia založenú na deľbe práce, autorite a zodpovednosti, centralizácií, poriadku a disciplíne, koordinácií a kontrole. Jej základ tvoria tietohlavné zásady:

 

  • deľba práce,

  • autorita a zodpovednosť,

  • disciplína,

  • jednotné riadenia a prikazovanie,

  • podriadenosť čiastkových záujmov celku,

  • centralizácia,

  • poriadok a disciplína.


Činnosti v podniku rozdelil do týchto skupín:

 

  • technické činnosti (napr. výroba, obsluha),

  • obchodné činnosti (napr. nákup, predaj),

  • finančné činnosti (napr. získavanie úverov, získavanie a využívanie kapitálu, platby),

  • ochranné činnosti (napr. ochrana majetku, ochrana pracovníkov),

  • účtovné činnosti (napr. evidencia majetku, účtovanie nákladov, výnosov, inventarizácia),

  • správne činnosti (administratíva, vedenie ľudí, kontrola úloh).


V tejto súvislosti vymedzil päť základných funkcií riadenia:

 

  • predvídanie – stanovenie cieľov a postupov, ako tieto dosiahnuť,

  • organizovanie – zabezpečenie hmotných a ľudských zdrojov, vytváranie podmienok pre vykonávanie plánovaných činností,

  • prikazovanie – prideľovanie úloh a inštrukcií podriadeným pracovníkom,

  • koordinovanie – zosúlaďovanie činností pracovníkov,

  • kontrola – overovanie plánu so skutočnými výsledkami a návrhy opatrení v prípade zistených rozdielov.



Max Weber (1864-1920)

 

Nemecký sociológ Max Weber patrí medzi hlavných predstaviteľov klasickej teórie manažmentu. Je tvorcom byrokratického modelu riadenia. Je to model založený na prísne vymedzených právach a povinnostiach pracovníkov, normách, pravidlách a pokynoch.

 

Weber stanovil tieto princípy byrokratického riadenia:

 

  • Deľba práce je základom organizácie.

  • Je potrebné presne definovať práva a povinnosti každého pracovníka.

  • V každej organizácií musí pôsobiť sústava pravidiel ako sú normy, opisy činnosti a inštrukcie ako pracovať.

  • Práca je služba, pri ktorej treba dodržiavať presne vymedzené pravidlá.

  • Vedúci pracovník je povinný vytvárať podmienky disciplíny, stability a fungovania byrokratickej organizácie a zabezpečiť jej efektívnosť.


Koncepcia Webera vyzdvihuje význam a úlohu formálnych vzťahov v organizácií.

 

Pod formálnymi vzťahmi rozumieme vzťahy vyplývajúce z pracovno-právneho pomeru, teda vzťah medzi nadriadeným (manažér) a podriadeným (pracovník). K neformálnym vzťahom patria vzťahy medzi pracovníkmi mimo pracoviska. Akúkoľvek odchýlku od formálnych vzťahov Weber hodnotí ako znižovanie efektívnosti organizácie. Neskoršie výkony a prax však potvrdili, že neformálne vzťahy v manažmente podniku zohrávajú veľmi dôležitú úlohu umožňujú zvyšovať pružnosť manažérov a kvalitu manažérskych rozhodnutí.



Henry Ford (1863-1947)


S úspechom uplatnenia teórie manažmentu v praxi je spojené meno Henryho Forda. Po získaní skúsenosti si založil vlastnú spoločnosť na výrobu automobilov – Ford Motor Company. Úspech získal výrobou jednoduchého, univerzálneho a cenovo dostupného auta – dnes legendárneho modelu T.

Fordové závody vyrábali dlho iba jediný výrobok – automobil typu T. Prvý bol vyrobený v roku 1908, posledný s poradovým číslom 15 miliónov v roku 1927. Sústredenie výroby len na jeden typ automobilu, normalizovanie jeho jednotlivých častí, ako aj výroba veľkého množstva kusov si vyžiadali špeciálny nový typ organizácie výroby, ktorou bola hromadná výroba. Zavedenie hromadnej výroby umožnilo rozčleniť pracovnú operáciu na jednoduchšie úkony a tým aj špecializáciu strojov a robotníkov na niekoľko úkonov. To umožnilo maximálne využiť stroje ale aj nekvalifikovaných robotníkov. Tí sa naučili vykonávať len niektoré operácie a tie stále opakovali.

Pozornosť venoval tiež doprave materiálu z jedného pracovného miesta k druhému. Uplatňoval zásadu, že materiál musí prichádzať k robotníkovi a nie naopak. Cieľom bolo zabezpečiť plynulosť materiálového toku a znížiť stratové časy u výrobných robotníkov.

Pri výrobe svojich výrobkov presadzoval hromadnú výrobu na základe normalizácie, typizácie, špecializácie a deľby práce. A toto mu prinieslo výrazné zníženie nákladov a rast produktivity práce. Tým vytvoril podmienky pre znižovanie cien áut a rast miezd svojich zamestnancov. Tienistou stránkou však bola monotónnosť práce spôsobená zavedením prúdovej výroby.

Klasická teória manažmentu dominovala v teórii a praxi prvé tri desaťročia. Pre klasickú teóriu manažmentu je typický prevažne mechanický pohľad na človeka, pri ktorom sa podceňuje zvláštna úloha človeka.


 

 

Neoklasická škola

 

Neskôr vznikla neoklasická škola manažmentu, ktorá sa označuje ako teória ľudských vzťahov. Sústreďuje sa viac na ľudský faktor a na psychologicko-sociologickú stránku riadenia. Zaoberá sa takými problémami ako sú psychologické motívy správania sa ľudí v pracovnom procese, vzťahy v pracovných skupinách, problémy konfliktu a spolupráce, komunikácia v kolektíve, osobné a skupinové záujmy pracovníkov, vplyv podmienok pracovného a sociálneho prostredia, štýly vedenia ľudí a podobne.

 K hlavným predstaviteľom teórie medziľudských vzťahov patrí Elton Mayo (1880-1949)– profesor z Harvard Bussines School. Svoju teóriu spracoval v knihe Ľudské problémy priemyselnej civilizácie“v roku 1933. Dokazuje v nej, že na výsledky práce okrem technických podmienok a fyzických potrieb ľudí majú vplyv aj sociálne a psychologické faktory. Manažérom odporúča, aby venovali väčšiu pozornosť sociálnym faktorom, zlepšovaniu medziľudských vzťahov na pracovisku a vzťahov v pracovných skupinách.


 

 

Použitá literatúra:

  1. J. Papula, E. Papulová: Manažment pre OA, SPN Bratislava, 6. vydanie 2008, ISBN 978-80-10-01479-8

  2. J. Papula, E. Papulová: Manažment pre OA, SPN Bratislava, 6. vydanie 2008, ISBN 978-80-10-01479-8

  3. D. Orbánová, Ľ. Velichová: Maturujem z ekonomiky, SPN Bratislava, 2. vydanie 2005, ISBN 80-10-00658-0