Vypracovala: Ing. Anna Mattová



Vznik profesie manažéra

 

Vznik profesie manažéra súvisí so vznikom a vývojom teórie a praxe manažmentu. V začiatkoch vývoja bol vlastník zároveň aj výkonným pracovníkom a manažérom (napríklad H. Ford, T. Baťa). S vývojom teórie a praxe manažmentu a s vývojom spoločnosti sa postupne oddeľujú záujmy vlastníkov a podnikateľov (vlastníci finančného kapitálu zverujú svoj kapitál podnikateľom), oddeľujú sa záujmy podnikateľov a manažérov (podnikatelia poverujú výkonom manažérskych funkcií profesionálnych manažérov), a medzi manažérmi nastáva deľba práce a špecializácia.

Oddelenie vlastníkov, podnikateľov, manažérov a zamestnancov nie je len formálnym procesom, ale prejavuje sa aj v záujmoch a cieľoch týchto subjektov. Vlastníci majú záujem na zhodnocovaní investičného kapitálu, vyplácaní dividend a raste hodnoty kapitálu. Cieľom manažérov je rast veľkosti podniku, prestížne postavenie a spoločenské uznanie a tiež možnosť realizovať svoje zámery a predstavy. Zamestnanci zas majú záujem na raste platov a miezd, stabilitu v zamestnaní, na sociálnych istotách a podobne.


Pôvodné chápanie manažéra ako vedúcej osobnosti v podniku (vrcholového manažéra) môžeme nazvať „užším chápaním manažéra“.

 V „širšom chápaní“ je manažér pracovník organizácie, ktorý spĺňa nasledujúce charakteristiky:

 

  • riadi prácu iných a preberá zodpovednosť za prácu iných,

  • jeho funkciou je vykonávanie základných funkcií manažmentu.

 

 

V súčasnosti v podniku rozlišujeme 3 úrovne manažérov:


  1. Vrcholoví manažéri (top-manažment) sú manažéri na najvyššej úrovni manažmentu podniku. Ich úlohou je usmerňovať a riadiť činnosť podniku ako celku. Výkonom týchto manažérskych funkcií sú poverení spravidla vlastníkmi podniku. Vrcholoví manažéri usmerňujú činnosť manažérov nižších úrovní a koordinujú ich činnosť.


  1. Manažéri strednej línie (stredný manažment) – manažéri, ktorí sú na čele vnútropodnikových jednotiek a útvarov (napr. marketing, financie a pod.). Výkonom svojich funkcií sú poverení vrcholovým manažmentom. Ich podriadenými sú manažéri nižších hierarchických úrovní.


  1. Manažéri prvej línie (majstri, vedúci dielní, vedúci oddelení...). Ich podriadenými sú výkonní pracovníci, ktorí sú na pracoviskách podniku (robotníci, referenti a pod.)


 

Manažéri sa odlišujú od ostatných pracovníkov svojimi špecifickými znalosťami a schopnosťami vykonávať manažérske funkcie. Každý manažér okrem vedomostí, znalostí musí mať i určité vlastnosti a schopnosti (vrodené alebo nadobudnuté).

 

 

Osobnosť manažéra:

 

Manažér pre výkon manažérskych funkcií by mal byť vybavený vlastnosťami, ktoré vytvárajú predpoklady na dosiahnutie kvalitnej práce. Medzi pozitívne vlastnosti manažéra zaraďujeme:

 

  • iniciatívnosť – vynaliezavo a tvorivo vytyčovať ciele a hľadať cesty na ich dosahovanie, v opačnom prípade možno hovoriť o pasivite a ľahostajnosti,

  • samostatnosť – rozhodovať a konať v určitej situácií na základe vlastných úvah, opakom je nesamostatnosť,

  • rozvážnosť – schopnosť rozhodovať sa a konať až po dôkladnom zhodnotení dôsledkov konania, opakom je unáhlenosť,

  • rozhodnosť – schopnosť rozhodovať sa i v konfliktných situáciách, v opačnom prípade hovoríme o nerozhodnosti,

  • cieľavedomosť – schopnosť cieľavedome, organizovane a koordinovane pracovať, opakom je chaotickosť,

  • zodpovednosť – schopnosť realizovať plánované úlohy, uvedomovať si ich zmysel a dôležitosť a uvedomiť si seba ako dôležitého činiteľa, ktorý ovplyvňuje plnenie úloh. V opačnom prípade hovoríme o nezodpovednosti,

  • zásadovosť – schopnosť presadzovať spoločensky uznávaný systém hodnôt a noriem aj keď sú v rozpore s osobnými výhodami. V opačnom prípade hovoríme o bezzásadovosti,

  • disciplinovanosť – schopnosť ovládať sa a regulovať svoje správanie, v opačnom prípade hovoríme o nedisciplinovanosti,

  • vytrvalosť – húževnatosť pri prekonávaní prekážok až do dosiahnutia cieľa, opakom je vrtkavosť,

  • optimizmus – zmysel orientovať sa na pozitívne veci a ciele, opakom je pesimizmus,

  • fantázia – schopnosť vytvárať si predstavy, vízie, opakom je stereotyp,

  • emocionálna a citová vyváženosť – schopnosť nepodliehať negatívnym emóciám ako sú hnev, závisť, žiarlivosť, opakom je nevyrovnanosť.


 

Manažér pre výkon manažérskej práce by mal spĺňať určité predpoklady, a to:

 

  • vrodené predpoklady – tu patria vlastnosti a sociálne charakteristiky ako temperament, inteligencia. Tieto významne ovplyvňujú prácu manažéra a celkový štýl jeho práce. Patrí tu napríklad aj schopnosť klásť otázky, objavovať a riešiť problémy, predstavivosť, zdravý úsudok, schopnosť účinne komunikovať a pod.


  • predpoklady nadobudnuté výchovou, výcvikom a vzdelávaním – ide najmä o vedomosti, skúsenosti a zručnosti.


 

Manažéri potrebujú na výkon svojej funkcie schopnosti, ktoré nazývame manažérskymi zručnosťami. Ide o:

 

  • technické zručnosti - predstavujú schopnosť manažéra uplatňovať vo svojej práci špecifické metódy a postupy. 

  • interpersonálne zručnosti – sú chápané ako schopnosť pracovať s ľuďmi vo vnútri aj mimo organizácie. Medzi týmito zručnosťami dominuje schopnosť manažéra viesť ľudí, motivovať ich, komunikovať s nimi, schopnosť riešiť konflikty, podpora tímovej práce. Interpersonálne zručnosti sú dôležitým predpokladom úspešnej práce na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach.

  • koncepčné zručnosti – schopnosti manažéra chápať organizáciu ako celok s ohľadom na jej vzťahy s vonkajším prostredím. Ide o schopnosť manažéra rozlišovať priority, chápať veci vo vzájomných súvislostiach a podobne.

  • projekčné zručnosti – znamenajú schopnosť manažéra nachádzať praktické riešenia, schopnosť v danej situácií ich realizovať.


 

U manažéra je na výkon jeho funkcie dôležitá autorita. Autorita je schopnosť ovplyvňovať správanie sa iných. Rozlišujeme:

 

  • formálnu autoritu – vyplýva z jeho postavenia v organizačnej štruktúre /vzťah nadriadený – podriadený/,

  • prirodzená autorita manažéra – vyplýva z jeho osobných vlastností a schopností. Sú manažéri, ktorí majú v rámci hierarchickej úrovne riadenia nižšie postavenie, ale napriek tomu ich názory a stanoviská rešpektujú manažéri na vyšších hierarchických úrovniach. Títo manažéri majú prirodzenú čiže neformálnu autoritu.


 

 

Použitá literatúra:

  1. J. Papula, E. Papulová: Manažment pre OA, SPN Bratislava, 6. vydanie 2008, ISBN 978-80-10-01479-8

  2. J. Papula, E. Papulová: Manažérstvo pre OA, SPN Bratislava, 2. vydanie 1994, ISBN 80-08-02335-X

  3. D. Orbánová, Ľ. Velichová: Maturujem z ekonomiky, SPN Bratislava, 2. vydanie 2005, ISBN 80-10-00658-0