Občianske súdne konanie je spôsob riešenia sporov medzi dvoma osobami, príp. viacerými osobami. Jedná sa o právom stanovený postup v súkromno-právnej oblasti, ktorý sa riadi Občianskym súdnym poriadkom v platnom znení. V Občianskom súdnom poriadku je upravený postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Taktiež má byť zabezpečená aj výchova k zachovávaniu zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

 

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne a dbajú na to, aby nedošlo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov osôb (fyzických aj právnických), a tiež aby sa práva nezneužili na úkor týchto osôb. Občianske súdne konanie má upevňovať a rozvíjať zákonnosť a je jednou z jej záruk.

Občianske súdne konanie sa začína na základe žaloby, teda na návrh toho jednotlivca, ktorý sa domáha rozhodnutia – navrhovateľa (žalobcu), pričom každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Ďalším účastníkom konania je odporca (žalovaný), od ktorého navrhovateľ požaduje plnenie povinnosti. Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie, pričom súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Taktiež majú právo konať pred súdom vo svojom materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Ak je navrhovateľov alebo odporcov viac, každý z nich koná sám za seba, pokiaľ nejde o spoločné práva a povinnosti, kde sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov vystupujúcich na jednej strane.

 

Návrh na začatie konania musí obsahovať (okrem všeobecných náležitostí): meno, priezvisko, bydlisko, príp. dátum narodenia a telefonický kontakt účastníkov alebo ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, objasnenie rozhodujúcich skutočností, návrhy dôkazov a formuláciu toho, čo požaduje žalobca. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a IČO, ak je pridelené. Podanie je možné urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami (musí byť doplnené písomne alebo ústne najneskôr do troch dní, ak nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom) alebo telefaxom. Návrh na začatie konania možno uplatniť, ak sa má rozhodnúť o:

 

  1. osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení rodičovstva, o vyhlásení za mŕtveho, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony);

  2. splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, právneho vzťahu alebo porušenia práva;

  3. určení existencie právneho vzťahu alebo práva.

 

Aj bez návrhu môže súd konať vo veciach starostlivosti o maloletých, pri spôsobilosti na právne úkony, opatrovníckom konaní, konaní o dedičstve a pod.


Občianske súdne konanie má svoje základné zásady, kam patria napr.:

 

  • dispozičná zásada – ústredným pojmom pri tejto zásade je žaloba ako prostriedok k uplatneniu akéhokoľvek práva súkromnoprávnej povahy. Súd nezasahuje do podania a rozhoduje o návrhu tak, ako ho žalobca uplatnil;

  • dôkazná povinnosť – účastníci sú povinní označiť dôkazy svojich tvrdení, pričom súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy aj k všetkým dôkazom;

  • náklady konania nesú účastníci konania – každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne a trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

 

Súd v samotnom konaní rozhoduje rozsudkom alebo uznesením (zákon určuje, kedy sa jedná o rozhodnutie uznesením). Rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci, ale môže sa rozhodnúť aj len o jej časti alebo základe. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Uznesením sa rozhoduje hlavne o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmieri, o trovách konania a pod.

 

Proti rozsudku sa dajú použiť nasledujúce opravné prostriedky:

 

  • odvolanie - účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa pomocou odvolania, ak to zákon nevylučuje (§ 202 Občianskeho súdneho poriadku). Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak je podané odvolanie včas, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, kým o odvolaní nerozhodne odvolací súd;

  • obnova konania – návrh na obnovu sa podáva v lehote troch mesiacov od toho času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy konania alebo od toho času, keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Účastník môže napadnúť právoplatný rozsudok obnovou konania, ak existujú skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré nemohol použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, ak je rozsudok v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev;

  • dovolanie – podáva sa do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia. Je prípustné proti rozhodnutiu súdu, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak niektorý z účastníkov nemal spôsobilosť byť účastníkom konania alebo nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak rozhodoval vylúčený sudca a pod.


 



Zopakujte si:
1. Čo je občianske súdne konanie?
2. Čím sa riadi občianske súdne konanie?
3. Čo má obsahovať návrh na začatie občianskeho súdneho konania?
4. Aké zásady má občianske súdne konanie?
5. Aké opravné prostriedky sa dajú použiť proti rozsudku?

Použitá literatúra:
kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx?CatID=39&aid=691
http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/obciansky-sudny-poriadok/