Rozloha a členitosť svetového oceánu
Oceány a moria zaberajú takmer tri štvrtiny z celkovej rozlohy povrchu našej Zeme. Oceány a moria sú navzájom pospájané, a tak tvoria súvislý vodný obal Zeme – svetový oceán.
Rozloha oceánov na severnej a južnej pologuli je rôzna.
Na južnej pologuli je rozloha oceánov väčšia ako na severnej.
Každý z oceánov má rôznu rozlohu. Sú uvedené v poradí od oceánu s najväčšou rozlohou po oceán s najmenšou rozlohou:
-
Tichý oceán,
-
Atlantický oceán,
-
Indický oceán,
-
Severný ľadový oceán.
Najväčšiu rozlohu má Tichý oceán – zaberá viac ako tretinu zemského povrchu a približne polovicu rozlohy svetového oceánu.
Pobrežná čiara je hranica, na ktorej sa oceány a moria dotýkajú pevnín. Niekde zasahujú do pevnín veľmi hlboko.
Dno oceánov a morí je členité podobne ako povrch pevnín. Avšak sú tu vyššie pohoria, hlbšie priekopy, dlhšie horské chrbty, väčšie roviny a panvy.
Život vo svetovom oceáne je v celom jeho priestore. Najviac organizmov žije vo vrstvách, do ktorých preniká svetlo.
Najviac rýb, veľrýb, mrožov a tuleňov je v chladnejších a studených vodách. Živočíchy tam majú viac kyslíka a potravy – planktónu.
POHYBY VÔD SVETOVÉHO OCEÁNA A JEHO VÝZNAM
Voda oceánov a morí je v neustálom pohybe. Spôsobuje to:
-
vietor,
-
gravitačná sila Mesiaca,
-
oceánske prúdy.
Vietor vytvára na hladine oceánov a morí vlnenie. Silný vietor spôsobuje narážanie veľkých vĺn na pobrežie, a tak vzniká morský príboj.
Gravitačná sila Mesiaca pôsobí na vody oceánov a morí tak, že pravidelne stúpa a klesá ich hladina. Toto pravidelné stúpanie a klesanie hladiny oceánov a morí sa nazýva príliv a odliv.
Oceánske prúdy spôsobujú neustále premiestňovanie vody aj na veľké vzdialenosti. Príčinami vzniku oceánskych prúdov je:
-
najmä stále vejúci vietor,
-
nerovnaká teplota a slanosť vody.
Oceánske prúdy veľmi vplývajú na podnebie priľahlých pevnín.
Teplé oceánske prúdy otepľujú pevninu a spôsobujú bohatšie zrážky.
Studené oceánske prúdy ochladzujú pevninu a spôsobujú, že na studenej pevnine je málo zrážok.
Oceánske prúdy v každom oceáne vytvárajú samostatné uzavreté okruhy.
Význam svetového oceánu
Význam svetového oceánu pre život na Zemi je mimoriadne veľký:
-
väčšia časť zrážok, ktoré spadnú na pevninu pochádza z oceánov a morí (vyparovanie),
-
sú zásobárňou tepla – zmierňujú podnebie na Zemi a najmä v prímorských oblastiach,
-
sú bohatým zdrojom potravy (napríklad rybolov),
-
sú zásobárňou nerastných surovín (najmä ropa, zemný plyn),
-
sú zásobárňou kuchynskej soli a pitnej vody (získanej odparovaním),
-
umožňuje námornú dopravu,
-
slúži na rekreácie.
Ťažba ropy, jej preprava a množstvo odpadov z pevniny veľmi znečisťujú moria a oceány, a tým je život v nich o h r o z en ý.
Preskúšaj si svoje vedomosti z učiva o svetovom oceáne:
-
Ktorý oceán má najväčšiu rozlohu?
-
Ktoré oceány tvoria svetový oceán?
-
Ako sa nazýva hranica, na ktorej sa oceány a moria dotýkajú pevniny?
-
Ako sa nazýva pravidelné stúpanie a klesanie hladiny oceánov a morí?
-
Ako vplývajú teplé oceánske prúdy na priľahlú pevninu?
Správne odpovede:
1. Tichý, 2. Tichý, Atlantický, Indický, Severný ľadový, 3. pobrežná čiara, 4.príliv a odliv, 5. otepľujú pevninu a spôsobujú bohatšie zrážky.
Zaujímavosť:
CUNAMI – prístavná vlna, nepatrí medzi prílivové vlny. Je spôsobená výbuchom sopky alebo podzemným zemetrasením. Vlny dosahujú rýchlosť viac ako 700 km za hodinu. V čase dosiahnutia pevniny vytvárajú „vodnú stenu“ až 30 metrov vysokú.