SPOJENÉ ARABSKÉ EMIRÁTY
Spojené arabské emiráty (Dawla al-Imárát al-Arabíja al-Muttahida, دولة الإمارات العربية المتحدة)
|
rozloha |
počet obyvateľov |
hustota zaľudnenia |
hlavné mesto |
úradný jazyk |
|
83 600 km² |
6 000 000 |
71 ob./km² |
Abú Zabí |
arabčina |
štátny znak
štátna vlajka
Poloha
Spojené arabské emiráty je štát na strednom východe, rozkladajúci sa v juhozápadnej Ázii pri pobreží Perzského zálivu. Susedí s Ománom a Saudskou Arábiou.
Prírodné pomery
Geografia a geológia
Väčšinu územia krajiny tvorí plochá nížina, ktorá je z väčšej časti pokrytá pokračovaním Saudskej púšte. V nej sa nachádzajú dve významnejšie oázy: Liwa a al-Buraimi. Vo východnej časti pobrežia sa tiahne nízky výbežok pohoria Al Hadžar, ktorého najvyšší bod Jabal Yibir meria 1 527 m. Pobrežie je lemované ostrovmi.
Vodstvo
S. A. E. ležia na pobreží Perzského zálivu. Z pobrežia sa hlboko do vnútrozemia tiahnu slané mokrade. V Perzskom zálive sa nachádza množstvo malých ostrovov. Ostrovy, koralové útesy a vplyvom morských prúdov vytvorené pohyblivé útesy značne sťažujú lodnú dopravu. Stále vodné toky sa tu nenachádzajú, len niekoľko prechodných vodných tokov – vádí, v ktorých prúdi voda len po letných lejakoch.
Podnebie
Podnebie v krajine je tropické a suché. Priemerné zrážky dosahujú asi 100 mm ročne. Veľmi časté sú silné piesočné búrky. Od mája po september sa pohybujú teploty okolo 40 °C, chladnejšie je len na východnom pobreží a v kopcoch. P zvyšok roka sa pohybujú teploty okolo 25 °C.
Rastlinstvo
V oázach rastú hlavne palmy datľové (Phoenix dactylifera), akácie (Acacia sp.) a eukalypty (Eucalyptus sp.) dovezené z Austrálie. V púšti je vegetácia veľmi riedka a pozostáva hlavne z tráv a tŕnia.
Živočíšstvo
Pôvodnú faunu takmer vyhubil intenzívny lov. Patrí medzi ne napríklad priamorožec arabský (Oryx leucoryx), leopard (Panthera pardus). V Perzskom zálive žije množstvo rýb na koralových útesoch, tiež žraloky a veľryby.
Ochrana prírody
V krajine vzniklo po získaní nezávislosti niekoľko rezervácií. Takto sa pokúšajú emiráty zachrániť arabskú bejzu a leoparda.
Socio-ekonomické pomery
História
V staroveku bolo územie pod nadvládou Perzie. V 8. storočí sa sem dostáva islam a vznikajú samostatné emiráty. Od 13. storočia súperia o toto územie Perzia, Portugalsko, Omán a Turecko. Nakoniec tu Briti vybudovali vojenskú základňu, aby tu britské ozbrojené sily bojovali s pirátstvom. Briti začlenili v roku 1892 územie do protektorátu Zmluvný Omán. Po nájdení ropy všetky jednotlivé emiráty zbohatli a začali spolupracovať. Spojené arabské emiráty vznikli v roku 1971.
Obyvateľstvo
Občania SAE tvoria len asi 20% obyvateľstva (z toho 70% Arabi). Z nich vyznáva islam 96%, z čoho 80% sú sunniti a 16% šiíti. Zvyšok, teda asi 80% obyvateľstva tvoria prisťahovalci prevažne z Indie, Pakistanu, Bangladéšu a Iránu. Títo vyznávajú hlavne islam a hinduizmus.
Územné členenie
Krajina sa skladá zo siedmich autonómnych emirátov. Všetky emiráty sú absolutistické monarchie a ich vládcovia (emirovia) sú členmi Najvyššej rady, volia si prezidenta a viceprezidenta federácie a menujú štvorčlenný poradný orgán.
Hospodárstvo
Do polovice 19. storočia tu bolo hlavným zdrojom obživy pirátstvo, lov perál, rýb a obchod s korením. V roku 1962 sa našla ropa a SAE sa stalo jednou z najbohatších krajín sveta. Okrem toho sa tu vyrába cement a hliník a ťaží sa mramor. Poľnohospodárstvo je zanedbateľné (palma datľová).
KUVAJT
Kuvajtský štát (Dawlat al-Kuwayt)
|
rozloha |
počet obyvateľov |
hustota zaľudnenia |
hlavné mesto |
úradný jazyk |
|
17 820 km² |
2 335 648 |
131 ob./km² |
Kuvajt |
arabčina |
štátny znak
štátna vlajka
Poloha
Kuvajt je malá monarchia v juhozápadnej Ázii pri Perzskom zálive. Susedí s Irakom a Saudskou Arábiou. Ku Kuvajtu patrí tiež niekoľko ostrovov v Perzskom zálive.
Prírodné pomery
Geografia a geológia
V Kuvajte nie sú veľké výškové rozdiely. Jeho najvyšší bod sa nachádza len 306 m n. m. K štátu patrí deväť ostrovov a okrem jedného sú všetky neobývané. Najväčším je ostrov Bubiyan (860 km2).
Vodstvo
Stále vodné toky v krajine neexistujú, na ostrovoch pri severovýchodnom pobreží sa rozprestierajú slané močiare.
Podnebie
Počas horúcich mesiacov (máj až september) dosahujú priemerné teploty okolo 30 °C. Veľké výkyvy teplôt sú medzi dňom a nocou. Priemerný ročný úhrn zrážok je 220 mm. Zrážky padajú prevažne v zime, kedy sa priemerné teploty pohybujú okolo 13 °C.
Rastlinstvo
Kuvajt je prevažne púšť, riedke porasty suchomilných tráv a krov nájdeme len na pobreží.
Živočíšstvo
Živočíšstvo sa tiež tiahne prevažne na pobrežie, ale aj na púšti nájdeme odolné druhy prevažne hmyzu a plazov. Ostrovy sú významným útočiskom sťahovavých vtákov.
Ochrana prírody
Ropné vrty podpálené v roku 1991 počas vojny v zálive narobili na prírodnom bohatstve krajiny značné škody. Popolček, kvapky ropy a mláky zamorili obrovské územia. Tie zmiešané s pieskom vytvorili obrovské plochy asfaltovitej hmoty na juhu a juhovýchode krajiny. Olej sa dostal aj do zálivu, kde spôsobil značné škody na ekosystémoch.
Jedným zo zaujímavých národných parkov je NP Jal al-Zor, ležiaci na polostrove so zaujímavou vtáčou faunou.
Socio-ekonomické pomery
História
Územie bolo osídlené už tisícky rokov p. n. l. V 18. storočí začínajú prichádzať osadníci z Arabského polostrova a vlády sa ujíma rodina Sabahovcov. Koncom 19. storočia budovali Sabahovia úzke vzťahy s Britmi, od čoho si sľubovali nezávislosť od Otomanskej ríše. V roku 1899 sa stal Kuvajt britským protektorátom. V roku 1930 tu bola objavená ropa a vtedy nastali zmeny v spoločnosti. Po vyhlásení nezávislosti v roku 1961 si Kuvajt nárokoval Irak, ale pod tlakom sa svojich nárokov vzdal.
Obyvateľstvo
Viac ako 80% obyvateľov predstavujú etnický Arabi, z toho však len necelú polovicu tvoria samotný Kuvajťania, zvyšok tvoria prisťahovalci hlavne z Egypta. Ďalšiu skupinu prisťahovalcov tvoria Indovia, Pakistánci, Iránci, Sírčania a Filipínci. Prevládajúcim náboženstvom je islam a potom náboženstvá prisťahovalcov.
Územné členenie
Kuvajt sa člení na päť provincií: al-Ahmadi, al-Farvánijja, al-Ásima (hlavné mesto), al-Džahra, Havalli.
Hospodárstvo
V 70. a 80. rokoch 20. storočia bol Kuvajt centrom obchodu, prekládky a distribúcie tovaru do krajín Perzského zálivu. Až do irackej okupácie bol najbohatšou krajinou oblasti. Kuvajtská ekonomika však i po oslobodení trpí následkami brutálneho prepadnutia a aj súčasnou situáciou.
Zopakujte si:
1. Charakterizujte prírodné podmienky oboch krajín, v čom sú podobné a v čom sa líšia?.2. Aké je štátne zriadenie SAE a Kuvajtu?
3. Na čom je založené hospodárstvo krajín?
Použitá literatúra:
Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.H.; Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE
www.wikipedia.com
Zdroje obrazkov:
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_arms_of_the_United_Arab_Emirates.svghttp://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_the_United_Arab_Emirates.svg
http://en.wikipedia.org/wiki/File:LocationUnitedArabEmirates.svg
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:United_Arab_Emirates_Topography.png&filetimestamp=20070708124330
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:UAE_en-map.png&filetimestamp=20070105204130
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_Arms_of_Kuwait-2.svg
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_Kuwait.svg
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Map_of_Kuwait.svg
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Kuwait_Topography.png
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Kuwait_governorates_english.png