Vypracoval: L. Petrovič
Sudánska republika (Džumhúríjat-t as-Súdán, جمهورية السودان)
|
rozloha
|
počet obyvateľov
|
hustota zaľudnenia
|
hlavné mesto
|
úradný jazyk
|
|
1 886 068 km² |
30 894 000 |
16,4 ob./km2 |
Chartúm
|
Arabčina
|
štátny znak
štátna vlajka
Poloha
Sudán je štát v subsaharskej Afrike. Hraničí s Egyptom na severe, s Líbyou, Čadom a Stredoafrickou republikou na západe, Južným Sudánom na juhu a s Etiópiou a Eritreou na východe.
Prírodné pomery
Geografia a geológia
Značnú časť povrchu krajiny zaberá rozsiahla rovina, ktorá je dnom veľkej panvy Nílu. Na západe, východe a juhu je obklopená náhornými plošinami s priemernou nadmorskou výškou 500 až 1 000 m. Na východe štátu sa rozkladá piesčito kamenitá Núbijská púšť, ktorá leží v nadmorskej výške 1 000 až 1 500 m. Na juhovýchode a východe zasahujú na územie Sudánu výbežky Etiópskej vysočiny. Na severozápade sa rozkladá piesčitá Líbyjská púšť, ktorá smerom k juhu prechádza do vysočiny Dárfúr.
Vodstvo
Všetky stále rieky v krajine prislúchajú k povodiu Nílu, ktorý preteká Sudánom stredným a horným tokom. Níl vzniká sútokom Bieleho a Modrého Nílu pri Chartúme. Nižšie na svojom toku prijíma rieku Atbaru. Biely Níl sa rozlieva v období dažďov a vytvára plytké jazero.
Podnebie
Sever krajiny má tropické púštne podnebie, kde sa júlové teploty pohybujú okolo 35 °C s maximami okolo 50 °C. Januárové teploty sa tu pohybujú okolo 24 °C. V južnej časti krajiny sa prejavuje rovníkové monzúnové podnebie, má vlhké letné a suché zimné obdobie. Priemerný ročný úhrn zrážok sa zvyšuje od severu, kde sú do 250 mm, k juhu, kde sú od 500 do 1 500 mm.
Rastlinstvo
Rastlinstvo sa v krajine mení podobne, ako podnebie, od severu k juhu. Na juhu sa rozkladajú hlavne listnaté lesy, monzúnové pralesy, kde rastú často liany. Na púštnych náhorných plošinách rastú vo veľkom kaktusy, sukulenty a veľké sykomory (Ficus sykomorus). V teplých oblastiach je možné nájsť „nepravý banán“ známy ako inset.
Živočíšstvo
V národných parkoch i mimo nich nájdeme typickú africkú faunu ako sú byvolce stepné (Alcelaphus buselaphus), vodnárky (Kobus kob), byvoly kaferské (Syncerus caffer), slony (Loxodonta africana), žirafy (Giraffa camelopardalis) a levy (Panthera leo). V lesoch žijú antilopy bongo (Tragelaphus eurycerus), obrovské lesné svine (Hylochoerus meinertzhageni), lesné slony, šimpanzy (Pan troglodites), množstvo druhov opíc a ďalšie. Typickým pre Níl sú krokodíl nílsky (Crocodylus niloticus) a hroch obojživelný (Hippopotamus amphibius).
Ochrana prírody
Veľkým problémom v krajine je rozširovanie púští – desertifikácia. Problémy spôsobuje aj erózia pôdy. Rozširovanie poľnohospodárstva nie je späté s ochranou prírody a deje sa viac – menej nadivoko. K erózii a poklesu hladiny podzemných vôd prispieva aj intenzívne odlesňovanie. Divo žijúce druhy ohrozuje aj lov a pytliactvo. V krajine bolo zriadených 12 národných parkov, z ktorých najvýznamnejšie sú: NP Badinglo, NP Boma , NP Dinder , NP Berg-Hassania , NP Lantoto , NP Nimule , NP Radom , NP Shambe , NP Southern, NP Suakin Archipelago.
Socio-ekonomické pomery
História
V staroveku bývala severná časť Sudánu súčasťou Egypta. V 3. storočí sa v krajine objavilo kresťanstvo, väčšieho rozšírenia však dosiahol v 7. storočí islam. V roku 1898 Veľká Británia a Egypt ustanovili na území Sudánu koloniálne kondomínium, ktoré trvalo až do roku 1956. V päťdesiatich rokoch už bolo jasné, že koloniálna moc sa dlho neudrží. Na severe sa vyvíjali politické aktivity veľmi rýchlym tempom. Spojené kráľovstvo reagovalo tzv. „sudanizáciou“ – uvoľnením 800 administratívnych miest, ktoré obsadili Sudánci. Problémom však bolo, že takmer všetky boli obsadené Sudáncami zo severu. To bolo jednou z príčin občianskych vojen v Sudáne. V roku 2011 po referende sa zo Sudánu odčlenil ako samostatný štát Južný Sudán.
Obyvateľstvo
Pred odtrhnutím juhu tvorilo negroidné obyvateľstvo 52% obyvateľstva a vládnuci Arabi 39%, Berbery 6% a zvyšok cudzinci. Arabi vyznávajúci islam žili prevažne na severe. Islam je základom zákonodarstva a štátnym náboženstvom, na juhu však prevláda animizmus a kresťanstvo.
Územné členenie
Sudán sa člení na 16 federatívnych republík a tie ďalej na 133 krajov.
-
Sever
-
Rieka Níl
-
Červené more
-
Severný Dárfúr
-
Severný Chordofán
-
Chartúm
-
Kasala
-
Biely Níl
-
Al Džazíra
-
Al Qadarif
-
Západný Dárfúr
-
Západný Chordofán
-
Šennar
-
Južný Dárfúr
-
Južný Chordofán
-
Modrý Níl
Hospodárstvo
Sudán je menej rozvinutá poľnohospodárska krajina, patrí k najchudobnejším štátom sveta. Má však ohromné množstvo nerastného bohatstva, z ktorého najdôležitejším artiklom je ropa. Vďaka nej sa dá očakávať postupný nárast životnej úrovne. Okrem toho sa ťaží chróm, zlato a soľ. Na výrobe energie sa podieľajú prevažne vodné elektrárne. Poľnohospodárstvo zamestnáva 80% obyvateľstva. Pestuje sa cukrová trstina, čirok, bavlna, pšenica, proso, podzemnica olejná, sezam, ryža, ovocie, ďatle a zelenina. Pre živočíšnu výrobu sú dôležité hovädzí dobytok, ovce, kozy, ťavy, osly, hydina a rybolov. Významná je ťažba dreva, ktorá však zaťažuje životné prostredie, a pestovanie arabskej gumy.
Použitá literatúra:
Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.
Kol.; 1987: Země světa 2; Nakladatelství Svoboda Kol.; 1970: Soubor map „Poznáváme svět – Afrika“; Kartografické nakladatelství
Zdroj obrázkov:
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_arms_of_Sudan.gif
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_Sudan.svg http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Sudan_(orthographic_projection)_highlighted.svg&filetimestamp=20110717124713
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Sudan_Topography.png&filetimestamp=20070629210644



