Sudán

Vypracoval: L. Petrovič

Sudánska republika (Džumhúríjat-t as-Súdán, جمهورية السودان)

štátny znak

štátna vlajka

Poloha

Sudán je štát v subsaharskej Afrike. Hraničí s Egyptom na severe, s Líbyou, Čadom a Stredoafrickou republikou na západe, Južným Sudánom na juhu a s Etiópiou a Eritreou na východe.

Prírodné pomery

Geografia a geológia

Značnú časť povrchu krajiny zaberá rozsiahla rovina, ktorá je dnom veľkej panvy Nílu. Na západe, východe a juhu je obklopená náhornými plošinami s priemernou nadmorskou výškou 500 až 1 000 m. Na východe štátu sa rozkladá piesčito kamenitá Núbijská púšť, ktorá leží v nadmorskej výške 1 000 až 1 500 m. Na juhovýchode a východe zasahujú na územie Sudánu výbežky Etiópskej vysočiny. Na severozápade sa rozkladá piesčitá Líbyjská púšť, ktorá smerom k juhu prechádza do vysočiny Dárfúr.

Vodstvo

Všetky stále rieky v krajine prislúchajú k povodiu Nílu, ktorý preteká Sudánom stredným a horným tokom. Níl vzniká sútokom Bieleho a Modrého Nílu pri Chartúme. Nižšie na svojom toku prijíma rieku Atbaru. Biely Níl sa rozlieva v období dažďov a vytvára plytké jazero.

Podnebie

Sever krajiny má tropické púštne podnebie, kde sa júlové teploty pohybujú okolo 35 °C s maximami okolo 50 °C. Januárové teploty sa tu pohybujú okolo 24 °C. V južnej časti krajiny sa prejavuje rovníkové monzúnové podnebie, má vlhké letné a suché zimné obdobie. Priemerný ročný úhrn zrážok sa zvyšuje od severu, kde sú do 250 mm, k juhu, kde sú od 500 do 1 500 mm.

Rastlinstvo

Rastlinstvo sa v krajine mení podobne, ako podnebie, od severu k juhu. Na juhu sa rozkladajú hlavne listnaté lesy, monzúnové pralesy, kde rastú často liany. Na púštnych náhorných plošinách rastú vo veľkom kaktusy, sukulenty a veľké sykomory (Ficus sykomorus). V teplých oblastiach je možné nájsť „nepravý banán“ známy ako inset.

Živočíšstvo

V národných parkoch i mimo nich nájdeme typickú africkú faunu ako sú byvolce stepné (Alcelaphus buselaphus), vodnárky (Kobus kob), byvoly kaferské (Syncerus caffer), slony (Loxodonta africana), žirafy (Giraffa camelopardalis) a levy (Panthera leo). V lesoch žijú antilopy bongo (Tragelaphus eurycerus), obrovské lesné svine (Hylochoerus meinertzhageni), lesné slony, šimpanzy (Pan troglodites), množstvo druhov opíc a ďalšie. Typickým pre Níl sú krokodíl nílsky (Crocodylus niloticus) a hroch obojživelný (Hippopotamus amphibius).

Ochrana prírody

Veľkým problémom v krajine je rozširovanie púští – desertifikácia. Problémy spôsobuje aj erózia pôdy. Rozširovanie poľnohospodárstva nie je späté s ochranou prírody a deje sa viac – menej nadivoko. K erózii a poklesu hladiny podzemných vôd prispieva aj intenzívne odlesňovanie. Divo žijúce druhy ohrozuje aj lov a pytliactvo. V krajine bolo zriadených 12 národných parkov, z ktorých najvýznamnejšie sú: NP Badinglo, NP Boma , NP Dinder , NP Berg-Hassania , NP Lantoto , NP Nimule , NP Radom , NP Shambe , NP Southern, NP Suakin Archipelago.

Socio-ekonomické pomery

História

V staroveku bývala severná časť Sudánu súčasťou Egypta. V 3. storočí sa v krajine objavilo kresťanstvo, väčšieho rozšírenia však dosiahol v 7. storočí islam. V roku 1898 Veľká Británia a Egypt ustanovili na území Sudánu koloniálne kondomínium, ktoré trvalo až do roku 1956. V päťdesiatich rokoch už bolo jasné, že koloniálna moc sa dlho neudrží. Na severe sa vyvíjali politické aktivity veľmi rýchlym tempom. Spojené kráľovstvo reagovalo tzv. „sudanizáciou“ – uvoľnením 800 administratívnych miest, ktoré obsadili Sudánci. Problémom však bolo, že takmer všetky boli obsadené Sudáncami zo severu. To bolo jednou z príčin občianskych vojen v Sudáne. V roku 2011 po referende sa zo Sudánu odčlenil ako samostatný štát Južný Sudán.

Obyvateľstvo

Pred odtrhnutím juhu tvorilo negroidné obyvateľstvo 52% obyvateľstva a vládnuci Arabi 39%, Berbery 6% a zvyšok cudzinci. Arabi vyznávajúci islam žili prevažne na severe. Islam je základom zákonodarstva a štátnym náboženstvom, na juhu však prevláda animizmus a kresťanstvo.

Územné členenie

Sudán sa člení na 16 federatívnych republík a tie ďalej na 133 krajov.

1. Sever

2. Rieka Níl

3. Červené more

4. Severný Dárfúr

5. Severný Chordofán

6. Chartúm

7. Kasala

8. Biely Níl

9. Al Džazíra

10. Al Qadarif

11. Západný Dárfúr

12. Západný Chordofán

13. Šennar

14. Južný Dárfúr

15. Južný Chordofán

16. Modrý Níl

Hospodárstvo

Sudán je menej rozvinutá poľnohospodárska krajina, patrí k najchudobnejším štátom sveta. Má však ohromné množstvo nerastného bohatstva, z ktorého najdôležitejším artiklom je ropa. Vďaka nej sa dá očakávať postupný nárast životnej úrovne. Okrem toho sa ťaží chróm, zlato a soľ. Na výrobe energie sa podieľajú prevažne vodné elektrárne. Poľnohospodárstvo zamestnáva 80% obyvateľstva. Pestuje sa cukrová trstina, čirok, bavlna, pšenica, proso, podzemnica olejná, sezam, ryža, ovocie, ďatle a zelenina. Pre živočíšnu výrobu sú dôležité hovädzí dobytok, ovce, kozy, ťavy, osly, hydina a rybolov. Významná je ťažba dreva, ktorá však zaťažuje životné prostredie, a pestovanie arabskej gumy.

Použitá literatúra:

Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.

Kol.; 1987: Země světa 2; Nakladatelství Svoboda

Zdroj obrázkov:

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_arms_of_Sudan.gif

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_Sudan.svg

http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Sudan_Topography.png&filetimestamp=20070629210644