Príslovkové určenie je rozvíjací vetný člen, ktorý vyjadruje, za akých okolností sa uskutočňuje dej prísudku.
Rozlišujeme tieto druhy príslovkového určenia:
-
príslovkové určenie miesta: Cestujem domov.
-
príslovkové určenie času: Cestujem zajtra.
-
príslovkové určenie spôsobu : Cestujem nadšene.
-
príslovkové určenie príčiny: Cestujem pre radosť.
Príslovkové určenie miesta
Príslovkové určenie miesta je vetný člen, ktorý vyjadruje rôzne miestne okolnosti deja. Príslovkové určenie miesta pomenúva miesto alebo smer deja. Na príslovkové určenie miesta sa pýtame otázkami kde? kam? kadiaľ? odkiaľ? pokiaľ?.
Príklady:
V záhrade máme veľa ovocných stromov.
Zajtra pôjdem do Bratislavy.
Vojdi dnu, tam je teplo. Prečo si nešiel tadiaľto? Kôň pricválal zdola.
Príslovkové určenie miesta môže byť vyjadrené:
-
príslovkou: cestuje domov, buchot išiel zhora, zaboč vľavo, idem dolu,
-
predložkou a podstatným menom: vošiel do domu, vrátila sa z dovolenky,
-
zámenom: zájdi tam, príde odtiaľ, tu sú peniaze, položte to sem.
Cvičenie:
Zakry si pravý stĺpec a urč, či je príslovkové určenie miesta vyjadrené príslovkou, zámenom alebo predložkou a podstatným menom:
|
Musíš ísť nahor. |
príslovkou |
|
Stretli sme sa doma. |
príslovkou |
|
Neúmyselne som tam vrazil. |
zámenom |
|
Dieťa pribehlo do parku. |
predložkou a podstatným menom |
|
Na oslave sme tancovali. |
predložkou a podstatným menom |
|
Huby rastú aj tu. |
zámenom |
|
Hore si vybalím batožinu. |
príslovkou |
|
Na jazere rastie lekno. |
predložkou a podstatným menom |
Písanie členov viacnásobného príslovkového určenia miesta Ak je vo vete viac členov príslovkového určenia miesta, pripájajú sa čiarkou.
Príklady:
Živočíchy žijú v mori, v pôde, v riekach.
Vyliezali zdola, zhora, zľava.
Posledný člen viacnásobného príslovkového určenia sa môže pripájať spojkou a, pred ktorom nepíšeme čiarku.
Príklady: Počas cesty sme sa zastavili v Jaslovských Bohuniciach, v Piešťanoch a v Hlohovci.
Kvety som zasadila doma, v záhrade a v sade.
Príslovkové určenie času
Príslovkové určenie času je vetný člen, ktorý vyjadruje rôzne časové okolnosti deja.
Na príslovkové určenie času sa pýtame otázkami kedy? odkedy? dokedy? ako dlho?
Príklady:
Na jar sme zasadili veľa ovocných stromov.
Zajtra pôjdem do Bratislavy.
Vojdi o chvíľu. Prečo si neprišiel včera? Kôň pricválal až nadránom.
Príslovkové určenie času môže byť vyjadrené:
-
príslovkou: cestuje onedlho, buchot bolo počuť aj dnes, zaboč včas, idem hneď,
-
podstatným menom: vydržal týždeň, bola tam mesiac, záručná doba je rok,
-
zámenom: odvtedy neprišiel, dovtedy na neukazuj,
-
viacerými slovami – podstatným menom, predložkou, určitou alebo neurčitou číslovkou: prestávka je do 13. hodiny, zájdeme k vám v utorok o siedmej.
Cvičenie:
Zakry si pravý stĺpec a urč, či je príslovkové určenie času vyjadrené príslovkou, zámenom, podstatným menom alebo viacerými slovami:
|
Dlho sme čakali na vlak. |
príslovkou |
|
O chvíľu prídem. |
predložkou a podstatným menom |
|
Vtedy sa otočila. |
zámenom |
|
Najchladnejšie je zrána. |
príslovkou |
|
Čakám už od dvanástej. |
predložkou a číslovkou |
|
Vtom zaútočil. |
zámenom |
|
Budeme tam do 20. júla. |
viacerými slovami – predložkou, číslovkou, podstatným menom |
|
Trvalo to chvíľu. |
podstatným menom |
Zopakujte si:
1. Čo vyjadruje príslovkové určenie?2. Čo vyjadruje príslovkové určenie miesta?
3. Čo vyjadruje príslovkové určenie času?
4. Ktorými slovnými druhmi môže byť vyjadrené príslovkové určenie miesta?
5. Ktorými slovnými druhmi môže byť vyjadrené príslovkové určenie času?
Použitá literatúra:
Krajčovičová - Keselová: Slovenský jazyk pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. SPN – Mladé letá, s. r. o., Bratislava, 2011, s.91 - 95.Ripka, I. a kol.: Príručka slovenského pravopisu pre školy a prax. Ottovo nakladateľstvo, Bratislava, 2005. 670 s.