Vypracovala: Mgr. Zuzana Szőcsová
Zákon stálych zlučovacích pomerov
Zákon stálych zlučovacích pomerov bol objavený v roku 1799 - francúzsky chemik J. L. Proust.
Zákon stálych zlučovacích pomerov hovorí:
|
Zloženie chemickej zlúčeniny je vždy rovnaké a nezávisí od spôsobu prípravy danej zlúčeniny.
|
K tomuto záveru J. L. Proust dospel na základe syntéz a analýz množstva chemických zlúčenín. Nezávisle od J. L. Prousta ho v roku 1803 sformuloval a vysvetlil aj Angličan J. Dalton.
Zákon násobných zlučovacích pomerov V roku 1803 J. Dalton vyjadril takzvaný zákon násobných zlučovacích pomerov:
|
Ak dva prvky tvoria navzájom niekoľko zlúčenín, hmotnosti jedného prvku, pripadajúce v nich na jednu a tú istú hmotnosť druhého prvku, sú v pomere malých celých čísiel.
|
Zistil, že prvky sa môžu zlučovať v jednom, dvoch alebo viacerých pomeroch svojich hmotností.
Príklad: oxidy dusíka N2O – oxid dusný NO – oxid dusnatý N2O3 – oxid dusitý
Na jednotkovú hmotnosť dusíka N v jednotlivých oxidoch pripadá určitý počet jednotiek hmotnosti kyslíka O.
Oxid dusný a oxid dusnatý N2O – oxid dusný
-
Na jednotkovú hmotnosť dusíka v danej zlúčenine pripadá 0,571 jednotiek hmotnosti kyslíka, teda pomer hmotností dusíka a kyslíka je 1 : 0,571
NO – oxid dusnatý
-
Na jednotkovú hmotnosť dusíka v danej zlúčenine pripadá 1,142 jednotiek hmotnosti kyslíka, teda pomer hmotností dusíka a kyslíka je 1 : 1,142
Z príkladu je vidieť, že pomer hmotností kyslíka, ktoré v uvedených oxidoch pripadajú na jednotkovú hmotnosť dusíka je 0,571 : 1,142, čo je rovné pomeru 1 : 2.
Oxid dusný a oxid dusitý N2O – oxid dusný
-
Na jednotkovú hmotnosť dusíka v danej zlúčenine pripadá 0,571 jednotiek hmotnosti kyslíka, teda pomer hmotností dusíka a kyslíka je 1 : 0,571
N2O3 – oxid dusitý
-
Na jednotkovú hmotnosť dusíka v danej zlúčenine pripadá 1,713 jednotiek hmotnosti kyslíka, teda pomer hmotností dusíka a kyslíka je 1 : 1,713
Pomer hmotností kyslíka, ktoré v uvedených oxidoch pripadajú na jednotkovú hmotnosť dusíka je 0,571 : 1,713, čo je rovné pomeru 1 : 3.
Zákon stálych objemových pomerov y-Lussac spoločne s A. Humboldtom sa zaoberali skúmaním objemových pomerov pri reakciách plynov. V roku 1808 Gay-Lussac zovšeobecnil výsledky svojich pozorovaní a sformuloval zákon stálych objemových pomerov
|
Objemy plynov vstupujúcich do chemickej reakcie sú pri rovnakej teplote a pri rovnakom tlaku navzájom k sebe i k objemu vzniknutých plynných produktov v pomere malých celých čísiel.
|
|
|
To znamená, že napríklad jeden objem vodíka sa zlučuje s jedným objemom fluóru za vzniku dvoch objemov fluorovodíka a podobne. Vzhľadom k atómovej teórii, ktorá bola v tom čase preferovaná, nebol tento zákon dostatočne pochopiteľný. Atómová teória v tom čase predpokladala, že zlučujúce sa častice dvoch plynov sú atómy a nebol jasný vznik napríklad dvoch objemov fluorovodíka z jedného objemu fluóru a jedného objemu vodíka, pretože na základe logiky by mal vznikať len jeden objem fluorovodíka.
Avogadrov zákon Avogadrov zákon sformuloval taliansky fyzik A. Avogadro v roku 1811 ako správne vysvetlenie zákona objemových pomerov. Avogadro zaviedol predstavu o molekule ako najmenšej častici plynu. To znamená, že molekula plynu môže byť zložená z viacerých atómov toho istého prvku. Avogadrov zákon:
|
Rovnaké objemy ľubovoľných plynov obsahujú pri tej istej teplote a tom istom tlaku rovnaký počet molekúl.
|
Teda napríklad:
Vznik fluorovodíka HF. Molekula vodíka H2 vytvára s molekulou fluóru F2 vždy dve molekuly HF, z toho dôvodu objem HF je vždy dvakrát väčší ako je objem každého z plynov vstupujúcich do reakcie.
H2 + F2 → 2 HF
Použitá literatúra:
J. Gažo a kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, 3. Vydanie, ALFA – Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, Bratislava, 1981