Slovenčina má oveľa voľnejší slovosled ako francúzština.

 

 

Postavenie podmetu a prísudku

 

podmet + prísudok

 

Suzanne + cherche.  Zuzana hľadá.

 

 

  • Podmet (le sujet)

     

    Je základný vetný člen, ktorý vyjadruje pôvodcu (nositeľa) deja, vlastnosti alebo stavu. Podmet je vo francúzštine v oznamovacej vete vždy vyjadrený buď podstatným menom alebo nesamostatným osobným zámenom.

 


 

  • Prísudok (le verbe)

 

Je základný vetný člen, ktorý vyjadruje činnosť, dej, stav alebo vlastnosť podmetu. Tak ako aj v slovenčine je prísudok vo francúzskej vete vyjadrený slovesom. V jednoduchej oznamovacej vete stojí za podmetom a zhoduje sa s ním v osobe i čísle a v zložených časoch aj v gramatickom rode.


 

Vo francúzštine býva väčšinou vyjadrený najprv podmet a potom prísudok. Ale ani táto zásada nie je bez výnimiek. Niekedy nastane zámena podmetu s priamym predmetom, slovosled sa aj vo francúzštine uvoľňuje.

 

 

 

Najčastejšie prípady, kedy môže dôjsť k zámene podmetu s priamym predmetom:

 

  • Ak sa priamy predmet vo vete vôbec nenachádza (u tzv. bezpredmetových slovies):

 

Finalement arrivent les invités.

Konečne prichádzajú hostia.


Suivent les signateurs.

Nasledujú podpisy.

 

 

  • Ak sa vo vete nachádza slovo, ktoré svojím tvarom rozlišuje podmet od priameho predmetu, ako napr. vzťažné zámeno (qui – vyjadruje podmet, que priamy predmet):

 

Lʼauteur qui critique le public.

Autor, ktorý kritizuje verejnosť.


Lʼauteur que critique le public.

Autor, ktorého kritizuje verejnosť.

 

 

  • Ak je nepriamy predmet na začiatku vety (v našom ponímaní v inom ako 4. páde), podmet môže nasledovať až po prísudkovom slovese:

 

Contre le projet ont voté les députés de lʼoposition.

Proti návrhu hlasovali poslanci opozície.

 

 

 

Postavenie predmetu


  • Predmet (lʼobjet)

     

    Je vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja sloveso. V slovenčine je vzťah medzi predmetom a slovesom (prísudkom) vyjadrený pomocou pádových prípon. Vo francúzštine je tento vzťah vyjadrený predložkovou alebo bezpredložkovou väzbou.

 


  • Priamy predmet (le complément d´objet direct)


Nasleduje za slovesom a je s ním spojený tzv. bezpredložkovou väzbou, to znamená, že pred podstatným menom (predmetom) nie je žiadna predložka.


 

 

podmet + prísudok + priamy predmet


Suzanne + cherche + Monique. Zuzana hľadá Moniku.


 

  • Nepriamy predmet (le complément d´objet direct)


Stojí za slovesom a je s ním spojený pomocou predložky à.


 

podmet + prísudok + nepriamy predmet


Je + téléphone + à +Suzanne.



Predmety vyjadrené podstatnými menami sa umiestňujú zvyčajne za prísudkové sloveso, a to buď v poradí priamy predmet + nepriamy predmet alebo naopak, ak je priamy predmet rozvitý.

 

La direction a envoyé les matériax aux interessés.

Vedenie zaslalo materiály záujemcom.


La direction a envoyé aux intéressés les matériaux qui étaient encore disponibles.

Vedenie zaslalo záujemcom materiály, ktoré boli ešte použiteľné.

 



Zopakujte si:
1. Charakterizujte vzťah podmetu a prísudku a ich postavenie vo vete.
2. Uveďte aké druhy predmetu poznáme, ako ich vo francúzštine od seba odlíšime a aké je ich postavenie vo vete.
3. Popíšte postavenie príslovkového určenia vo francúzskej vete.
4. Uveďte spôsoby tvorenia nezhodného prívlastku.

Použitá literatúra:
Miroslav Pravda, Marie Pravdová: Francúzština pre samoukov
Josef Hendrich, Otomar Radina, Jaromír Tláskal: Francouzská mluvnice