Dobré svedomie je lepšie ako tisíc svedkov.
Titus Maccius Plautus
Svedomie - systém morálnych noriem a hodnôt, ktoré si subjekt v procese individuálneho vývoja osvojil, zvnútornil a premenil na nevyhnutné subjektívne podmienky svojej praktickej činnosti.
Štruktúra svedomia - podľa hierarchie hodnôt:
Prvá úroveň - všeobecné hodnoty a normy dobra a zla
Druhá úroveň - úroveň svedomia - hodnoty podmienené svetonázorom človeka (náboženské, filozofické hodnoty a pod.) Individuálna konkretizácia najvyšších hodnôt – dobra a zla
Tretia úroveň - hodnoty podmienené špecifickými znalosťami, profesionálnou zameranosťou človeka (lekár, učiteľ, právnik a pod.) Svedomie pred činom má úlohu z hľadiska morálnej kvality konania.
Základným prvkom mravného správania je mravný čin, v ňom sa odráža mravná hodnotová štruktúra človeka. Je to individuálny akt jedinca, v ktorom je vyjadrené mravné poznanie, presvedčenie, mravné city. Významnú úlohu v mravnom konaní má svedomie.
Psychologické vymedzenie svedomia: Svedomie je spontánne vznikajúci vnútorný proces, ktorí odzrkadľuje konflikt medzi zvnútornenými mravnými zásadami človeka a jeho aktuálnym správaním a konaním. Svedomie je zvnútornený systém zákazov a príkazov spoločnosti, v ktorej človek žije.
Svedomie vymedzuje človeku hranice medzi tým, čo možno a treba robiť a tým, čo sa nemôže, nemá alebo nesmie robiť.
“ Vedecká literatúra definuje funkcie svedomia v širšom podaní: „Sebaregulačné vlastnosti osobnosti sú tie vlastnosti, ktorými človek riadi svoje vlastné prežívanie a správanie.“ „Stáva sa tak prostredníctvom mechanizmov sebaregulácie. Patria k nim sebauvedomovanie, sebapoznanie, svedomie, sebakritika a vôľa.“ Svedomie sa spája s pocitom povinnosti a zodpovednosti.
Ide o:
- reagovanie na konkrétne, jedinečné situácie v konfliktových situáciách.
- rozumové uvedomenie si činov
- vnútorný postoj - niečo osobné, individuálne - je nástroj, ktorý má funkciu eticko-morálneho rozhodovania v zmysle povinnosti za to, čo považujeme za mravné, dobré.
- je autonómne (samostatné) , je to vnútorné morálne riadenie, s ktorým subjekt (osobnosť) koriguje svoje motívy a správanie.
Správanie je výsledkom vzájomného vývoja intelektu, emócií, vôle. Prebieha v rámci praktickej činnosti osobnosti, rozširovaním okruhu činnosti a zvyšovaním zodpovednosti.
- pomáha človeku dospieť k morálnemu rozhodnutiu (človek musí vedieť prečo koná tak či onak)
- vzťahuje sa na vlastné činy, je vnútornou inštanciou (riadiacou pákou), ktorá určuje čo je morálne a čo nie, v smere vlastného, prvotného, autentického konania.
Formovanie svedomia:
Svedomie sa formuje postupne vo vývinových štádiách a prejavuje sa typickými zvláštnosťami:
1. Prvá vrstva svedomia
Formuje sa v prvých rokoch života počas detstva. Dieťa sa prispôsobuje želaniam otca, matky. Osvojené normy mu umožňujú spolužitie s rodičmi. Dieťa sa im podriaďuje, je od nich závislé, rešpektuje ich vôľu. Ich osvojením sa dieťa pripravuje na sociálne začlenenie.
2. Druhá vrstva svedomia
Spočíva v napodobňovaní. Dieťa preberie hotové formy správania sa. Napodobňovaním sa dieťa stáva podobným ostatným osobám, s ktorými sa stotožňuje. Dospelí na jeho svedomie vyvíjajú vonkajší vzťah vo vzťahu k normám.
3. Tretia vrstva svedomia
Jedinec sa vo vzťahoch s dospelými a vrstovníkmi učí dodržiavať a správať sa podľa pravidiel. Uvedomuje si, že pravidlá sú dôležité, záväzné, a usmerňujú správanie jednotlivca i skupiny. Pravidlá sú mravnou povinnosťou a prostriedkom začlenenia do spoločnosti. Pri ich porušení si uvedomuje aj sankcie za ich nedodržiavanie.
4. Štvrtá vrstva svedomia
Jedinec hľadá vlastnú autonómnu morálku, skúma odôvodnenosť noriem, vytvára si vlastné úsudky, dopĺňa a pretvára to, čo bolo predtým prijaté. Vytvára si vlastný postoj, rozhoduje sa. Svedomie začína fungovať ako vnútorný hlas, rozhodca pri konaní.
5. Piata vrstva svedomia
Patrí sem rešpektovanie noriem, pre ktoré sa jedinec rozhodol. Svedomie funguje ako autoregulačná činnosť , vzťahuje sa na vlastné činy a na základe svedomia sa rozhoduje, koná a hodnotí vykonané. Zdôrazňuje fakt, že jedinec za svoj čin nesie zodpovednosť. Stupeň rozvoja svedomia závisí od stupňa mravnej výchovy a sebavýchovy človeka. Vrstvy svedomia: pod vonkajším tlakom (prostredie) pod vnútorným tlakom (emocionálnosť, presvedčenie).
Výchova svedomia
Medzi úlohy mravného rozvoja osobnosti vo výchovnom procese patrí aj výchova svedomia. Škola nesie zodpovednosť za rozvoj právneho svedomia žiakov. Formovanie svedomia vo výchovnom procese je treba rozvíjať a usmerňovať spolu s formovaním úsudkov, citov, mravných postojov, konania, vrátane sankcií (trestu). Všetky aktivity podporujú svedomie a stávajú sa prostriedkami prehlbovania mravnej identity človeka.
Svedomie, to je ten tichý hlások, ktorý nám šepce že sa niekto díva.
Julian Tuwim
Porozmýšľaj nad sebou, napíš a povedz o sebe zopár viet , ako vidíš sám seba.
-
Vieš prejaviť to, čo cítiš ?
-
Si so sebou spokojný alebo by si chcel niečo zmeniť ?
-
Poznajú ostatní tvoje radosti a starosti, alebo si veľa vecí nechávaš len pre seba?
-
Stane sa ti, že spravíš niečo čo od seba neočakávaš?
-
Prekvapíš niekedy samého seba? Alebo vieš presne ako zareaguješ na vonkajšie podnety?
-
Si obľúbený?