Človek sa s vodou stretáva od svojho narodenia až do posledného dňa svojho života. Voda nás teda sprevádza počas celého života, hoci si to ani neuvedomujeme. Považujeme ju za samozrejmosť a spravidla jej nevenujeme veľkú pozornosť. Bez pochýb je voda najdôležitejšou zlúčeninou na zemskom povrchu. Pokrýva 70 % povrchu, dávajúc planéte nádhernú modrú farbu, ktorú vídame na fotografiách z vesmíru.
Voda je najbežnejšia kvapalina. Je doslovne všade, aj v našom tele. Skutočne, voda je absolútne nepostrádateľnou pre všetky formy života, aké sa kedy vyvinuli na Zemi. Dokonca v našich výletoch vo fantázii science-fiction je problematické predstaviť si život bez nejakého "druhu vody". V mnohých smeroch voda riadi náš život. Podmieňuje, kde môžeme žiť. Od nej závisí, či môžeme siať a produkovať dostatok potravy. Ovplyvňuje počasie, ktoré máme. Všetko živé potrebuje vodu - ľudia, zvieratá i rastliny. Asi 2/3 nášho tela tvorí voda. Každý deň jej potrebujeme viac ako 2 litre. Táto voda má byť súčasťou potravy. Nahrádza vodu, ktorú stratíme vylučovaním, potom a dýchaním. Voda je dôležitejšia ako jedlo - väčšina ľudí môže prežiť 50 - 60 dní bez jedla, ale len 5 - 10 dní bez vody. Viete, že
...22. marec je Svetový deň vody
Štvrtina obyvateľov našej Zeme má nedostatok pitnej vody. 80 % všetkých chorôb na svete súvisí s kvalitou vody alebo s jej nedostatkom. Keďže sa stále zvyšuje jej spotreba, zásoby podzemnej vody sa míňajú. Každý deň v domácnosti spláchneme či vylejeme až 150- 500 litrov vody. Pre bežnú domácnosť by stačilo 100 litrov pitnej vody, ostatná by nemusela byť dokonale čistá.
Znečisťovanie vody
Niektorí ľudia veria, že teplo je taktiež vážnym "znečisťovateľom vody". Je to sčasti problém blízky chladeniu vody mimo veľkých atómových elektrární, kde teploty vody môžu byť o 10°C vyššie ako je normál. Vyššie teploty vody zvyšujú koróziu oceľových štruktúr vo vode, a tak znižujú množstvo kyslíka rozpusteného vo vode. Znížený obsah kyslíka môže byť škodlivý pre niektoré ryby, ako losos a pstruh, hoci iným druhom rýb sa darí v teplejšej vode.
Ropa
Životné prostredie ohrozuje nielen ťažba a preprava ropy, ale aj využívanie produktov z ropy. Produkty ropy môžu počas prepravy znečistiť a ohroziť rieky, moria aj podzemnú vodu.
Používanie obrovských lodí - tankerov - je spojené s veľkým nebezpečenstvom ekologických havárií (nehody, netesnosti). Trhliny v ropovodoch, pukliny v motoroch, ale aj vylievanie opotrebovaného automobilového oleja mimo vyhradených zberných nádob, môžu zapríčiniť presakovanie benzínu a oleja do pôdy.
Ropa, ktorá pri havárii unikne z tankera, ostane plávať na morskej hladine, pretože je ľahšia (má menšiu hustotu) ako morská voda. Príliv potom vyplaví množstvo ropy na breh. Znečistené pobrežie treba dôkladne vyčistiť.
Ohrozenie odpadovou vodou
Nedostatočné (alebo chýbajúce) čistenie odpadových vôd ohrozuje život v riekach, jazerách a moriach. Kyslík sa do vody dostáva zo vzduchu a z vodných rastlín. Časť odpadu priamo reaguje s kyslíkom a vznikajú neškodné látky. Kyslík podporuje aj život mikroorganizmov, ktoré rozkladajú časť odpadu na neškodný zvyšok. Biologický odpad a zvyšky pracích prostriedkov pôsobia ako hnojivo a zapríčiňujú zvýšený rast vodných rastlín. Kyslík pomáha rozkladať odumreté rastliny. Pri veľkom množstve vodných rastlín a nadmernom prívode odpadových vôd nestačí kyslík, rozpustený vo vode, na rozklad odumretých rastlín a odpadu. Najprv zahynú ryby, potom vyhynie všetko živé.
Do vody sa s odpadom môžu dostať aj látky, napr. ortuť a zlúčeniny ortuti, ktoré sa zneškodňujú veľmi pomaly, alebo sa nedajú zneškodniť vôbec. Naše veľmi znečistené rieky a vodné nádrže možno zachrániť iba finančne veľmi náročným čistením všetkých odpadových vôd. Znižovanie množstva škodlivín v odpadovej vode je veľmi dôležité.
Kyslé dažde
V oblastiach, v ktorých je sústredený priemysel, je prirodzené zloženie vzduchu nepriaznivo ovplyvnené prachom a plynmi. Asi štvrtina plynného odpadu pozostáva z oxidu síričitého. Oxid síričitý, prítomný vo vzduchu, tvorí so vzdušnou vlhkosťou kyselinu síričitú. So vzdušnou vlhkosťou reagujú aj oxidy dusíka (zmes oxidu dusnatého NO a oxidu dusičitého NO2, často sa označuje NOx), ktoré sa nachádzajú v plynných odpadoch a vzniká kyselina dusičná. Kyseliny dopadajú spolu so zrážkami na zem ako kyslý dážď a dostávajú sa do pôdy. Kyseliny, ktoré vznikajú počas reakcie so vzdušnou vlhkosťou, môžu byť veľmi jemne rozptýlené. Zmes vzduchu a malých kvapôčiek kvapaliny sa nazýva aerosól. Kyslé aerosóly pôsobia na predmety z kovov a kameňa a poškodzujú ich. Poškodenia, ktoré zapríčiňujú poveternostné vplyvy, nazývame korózia. Známy proces korózie je hrdzavenie železa. Železo hrdzavie pôsobením vlhkého vzduchu. Hrdzavenie výrazne urýchľujú kyseliny, ktoré sa nachádzajú v dažďovej vode. Škody, ktoré spôsobuje korózia sa ročne vyčísľujú na miliardy korún. Korózia neohrozuje iba kovy, ale aj napr. pieskovce. Kyslé dažde vymývajú vápenaté spojivo a kamene sa pomaly drobia. Škody na starých stavebných pamiatkach dosiahli v posledných desaťročiach hrozivé rozmery. S kyslými dažďami súvisí aj poškodenie lesov. Ak sa v dohľadnej dobe nepodarí odstrániť príčiny hynutia lesov, nebudú v blízkej budúcnosti zvláštnosťou veľké plochy odumretých lesov. Možno predpokladať, že chýbajúce lesné plochy spôsobia pokles hladiny podzemných vôd. Následne nastane vo veľkom rozsahu erózia pôdy a premena na step.
Je ľahké osvojiť si jednoduchý pohľad na znečistenie a povedať, že znečisťovanie je zlé. Ale keď to urobíme a príjmeme zákony na ochranu našich riek a jazier, potom by priemysel míňal viac peňazí na predchádzanie znečisteniu a odstraňovanie odpadu iným spôsobom. Tieto ďalšie výdavky by prešli na zákazníkov a tovar z našich podnikov by bol drahší. Ako spoločnosť sa musíme rozhodnúť medzi väčšou kontrolou znečisťovania a vyššími cenami alebo menšou kontrolou a nižšími cenami. Pamätajme, že každý je zodpovedný za znečisťovanie. My všetci sme členmi spoločnosti, ktorá konzumuje tovar a látky, ale požaduje aj naftu, hnojivá, pesticídy a čistiace prostriedky!
AKTIVITA
Prezri si pozorne kolobeh vody na obrázku. Napíš zdroje znečistenia pitnej vody .
Zopakujte si:
1. Prečo sa míňajú zásoby podzemnej vody?2. Ako súvisia choroby s kvalitou vody?
3. Kde by sme v domácnosti nemuseli používať pitnú vodu?
4. Aká je odporúčaná denná dávka tekutín?
5. Čo je pre ľudí najdôležitejší predpoklad prežitia ?
Použitá literatúra:
T.Pivovarčiová, D.Gogoľová: Etická výchova pre 5. Ročník, Orbis Pictus Istropolitana, s.r.o. Miletičova 7, Bratislava 82108, r.2009www.infovek.sk/predmety/chemia/externe/majka/voda.htm
http://trilobit.fai.utb.cz/rizikove-faktory-znecistovania-ovzdusia-a-ich-dopad-na-ludske-zdravie
Zdroje obrazkov:
http://www.vodarenstvi.cz/clanky/svetovy-den-vody-ve-znameni-cistoty-a-zdravihttp://trilobit.fai.utb.cz/rizikove-faktory-znecistovania-ovzdusia-a-ich-dopad-na-ludske-zdravie
http://www.google.sk/imgres?q=znečisťovanie+pitnej+vody.cz&start=92&hl=sk&gbv=2&biw=1366&bih=667&tbm=isch&t