Zmluva je najčastejšie sa vyskytujúcim právnym úkonom, zvyčajne dvojstranným (bilaterálna zmluva), výnimočne aj viacstranným (multilaterálna zmluva), ktorý spočíva na vzájomných, obsahovo zhodných prejavoch zmluvných strán, s ktorými právo spája vznik záväzkových právnych vzťahov. Tieto vzťahy vznikajú medzi zmluvnými stranami, a pokiaľ sa jedná o zmluvu v prospech tretieho, môžu vzťahy vzniknúť aj voči ďalšiemu subjektu. Kvôli platnosti zmluvy je potrebné splnenie náležitostí platného právneho úkonu.
Okrem pojmu zmluva sa v právnickej literatúre alebo praxi možno stretnúť aj s pojmami dohoda, dohovor (konvencia) alebo pakt. Slovo pakt sa však používa väčšinou pre označenie medzinárodnej zmluvy.
Dvojstranná zmluva sa skladá z dvoch jednostranných právnych úkonov. Prvým z nich je návrh na uzavretie zmluvy (oferta) – jedná sa o prejav vôle navrhovateľa, ktorý je adresovaný určitej osobe alebo osobám a navrhuje dostatočne určitým spôsobom uzavretie zmluvy s obsahom v nej uvedeným a vyjadruje vôľu byť týmto návrhom viazaný, pokiaľ ho adresát prijme. Druhým jednostranným právnym úkonom počas vzniku zmluvy je prijatie návrhu (akceptácia). Týmto prejavom vôle dáva adresát najavo navrhovateľovi, že prijíma jeho návrh na uzavretie zmluvy s obsahom, ktorý je v nej uvedený. Prijatie návrhu sa môže uskutočniť akýmkoľvek spôsobom, pokiaľ si návrh zmluvy alebo zákon neustanovujú určitú formu.
Vznik zmluvy predpokladá prijatie ponuky v celom rozsahu a bez akýchkoľvek výhrad. Ak dôjde k zhode vôle zmluvných strán o obsahu zmluvy na základe prijatia návrhu na uzavretie zmluvy, je zmluva uzavretá. So vznikom zmluvy je zvyčajne spojená aj jej účinnosť – možnosť úspešne sa domáhať plnenia, príp. možnosť plniť podľa obsahu zmluvy. V prípadoch, kedy zákon vyžaduje k zmluve aj rozhodnutie príslušného orgánu, účinnosť zmluvy nastane až dňom, keď kladné rozhodnutie príslušného orgánu nadobudne právoplatnosť. Záporné právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu má za následok, že sa zmluva ruší a týmto okamihom účastníci prestávajú byť zmluvou viazaní.
Zmluvou sú zmluvné strany viazané a odstúpiť od nej môžu len z dôvodov, ktoré sú ustanovené v zákone alebo na základe dohody. Odstúpením od zmluvy sa zmluva ruší od začiatku, pokiaľ právny predpis neustanovuje inak, alebo sa inak nedohodli účastníci.
Občiansky zákonník a Obchodný zákonník upravujú jednotlivé typy zmlúv. Zmluvné strany však môžu uzavrieť aj v zákone nepomenovanú zmluvu, ak neodporuje obsahu alebo účelu zákona.
Pri uzatváraní zmlúv platí zásada neformálnosti právnych úkonov, tá neplatí len v prípadoch vyžadujúcich písomnú formu pre nasledujúce zmluvy:
-
o prevodoch nehnuteľností, odplatných alebo bezodplatných (napr. kúpna alebo darovacia zmluva);
-
v prípadoch zmlúv, pre ktoré to výslovne vyžaduje zákon – vyžaduje buď prostú písomnú formu (zmluva o budúcej zmluve) alebo formu notárskej zápisnice (zmluva o rozšírení alebo zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového vlastníctva);
-
v prípadoch zmlúv, pre ktoré to vyžaduje dohoda účastníkov.
V praxi sa najčastejšie stretávame s týmito druhmi zmlúv:
-
darovacia zmluva – darca bezplatne niečo prenechá alebo sľúbi obdarovanému, ktorý dar alebo sľub prijme. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy;
-
kúpna zmluva – predávajúci odovzdáva kupujúcemu predmet kúpy, pričom kupujúci je povinný tento predmet prevziať a zaplatiť zaň;
-
zmluva o dielo – zhotoviteľ diela sa zaväzuje objednávateľovi diela, že dielo za dohodnutú sumu na vlastné nebezpečenstvo vykoná;
-
pracovná zmluva – zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú pracovný pomer, pričom pracovná zmluva obsahuje údaje o zamestnávateľovi a zamestnancovi, pracovnú náplň, výšku platu a pod.;
-
zmluva o pôžičke – veriteľ prenecháva dlžníkovi veci (alebo peniaze) a dlžník sa zaviaže vrátiť ich po uplynutí dohodnutej doby;
-
zmluva o výpožičke – vypožičiavateľ si vypožičia určitú vec, ktorú užíva bezplatne po určitú dobu a je povinný ju vrátiť do konca stanovenej doby, pričom ju počas doby výpožičky musí chrániť pred poškodením, stratou alebo zničením;
-
nájomná zmluva – prenajímateľ prenecháva nájomcovi za odplatu nejakú vec, ktorú môže nájomca dočasne užívať, pričom nájomca platí nájomné určené zmluvou;
-
zmluva o úschove – zložiteľ odovzdá uschovávateľovi hnuteľnú vec do úschovy a ten ju má opatrovať, pričom zložiteľ uhrádza nevyhnutné náklady uschovávateľovi a po vykonaní úschovy môže zložiteľ zaplatiť uschovávateľovi odmenu;
-
zmluva o ubytovaní – ubytovateľ poskytne prechodné ubytovanie objednávateľovi na dohodnutý čas a za danú cenu;
-
zmluva o vklade – vzniká medzi vkladateľom a peňažným ústavom (napr. vkladné knižky);
-
poistná zmluva – poisťovateľ sa zaviaže poskytnúť poistencovi plnenie v dohodnutom rozsahu, ak nastane náhodná udalosť. Poistenec je povinný platiť poistné, pričom poistiť si môže majetok, fyzickú osobu, zodpovednosť za škodu a pod.;
-
zmluva o preprave osôb a nákladu - dopravca dopraví cestujúceho za stanovené cestovné do miesta určenia riadne a včas, príp. dopraví zásielku na určené miesto alebo určenému príjemcovi;
-
zmluva o obstaraní zájazdu – prevádzkovateľ poskytne zákazníkovi zájazd za dohodnutú cenu zájazdu, ktorú uhradí zákazník;
-
zakladateľská zmluva – uzatvárajú ju zakladatelia rôznych spoločností.
Ukážka zmluvy
Zopakujte si:
1. Čo je zmluva?2. Akými inými pojmami označujeme zmluvu?
3. Z čoho sa skladá dvojstranná zmluva?
4. Kedy sa dá odstúpiť od zmluvy?
5. Aké druhy zmlúv poznáme?
Použitá literatúra:
1. kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 20022. http://www.epi.sk/1351/Ako-uzatvarat-zmluvy-typy-zmluv-(vzory-zmluv)_2742.aspx
3. http://sk.wikipedia.org/wiki/Zmluva