Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej modernej poézie.
Predstaviteľ slovenskej poézie po roku 1945, najmä od polovice 50. tych rokov po súčasnosť.
Základné životopisné údaje:
-
Narodil sa 10. decembra 1928 v Závažnej Porube na Liptove.
-
Zomrel 11. januára 2009 v Bratislave.
-
Pochádzal z remeselníckej rodiny.
-
Navštevoval osemročné gymnázium v Liptovskom Mikuláši, kde aj zmaturoval.
-
Po skončení gymnaziálnych štúdií študoval na FFUK v Bratislave.
-
Vyštudoval kombináciu dejepis – slovenský jazyk a literatúra.
-
Po skončení štúdií ostal pracovať v Bratislave ako vysokoškolský pedagóg.
-
Pôsobil na FFUK, kde prednášal dejiny slovenskej a českej literatúry.
-
V školskom roku 1971 – 1972 pôsobil na univerzite v Neapole.
Literárna tvorba Milana Rúfusa:
|
Základné znaky básnickej tvorby Milana Rúfusa: |
|
|
Prvé básne publikoval Milan Rúfus v roku 1944 v časopise Prameň a neskôr v časopisoch Mladá tvorba a Borba. Už jeho prvé básne veľmi zaujali.
Milan Rúfus debutoval básnickou zbierkou:
AŽ DOZRIEME(1956) - uvedená zbierka znamenala veľký posun vo vývoji slovenskej poézie po roku 1945. Po množstve schematických básnických zbierok prišla zbierka, ktorá priniesla nové hodnoty a nové témy, priniesla veľké oživenie do slovenskej poézie.
Zbierka obsahuje básne o otcovi, mame, o rodnom domove, kraji, o druhej svetovej vojne, o aktuálnych spoločenských a politických udalostiach (udalosti v Kórei, francúzsko-vietnamská vojna). Významné postavenie v nej majú básne, v ktorých autor chce vyjadriť posolstvo o živote človeka, o osude ľudstva. Vo všetkých básňach sa autor prejavil ako humánne a sociálne cítiaci človek. Dôležité miesto v celej zbierke majú kresťanské motívy, ktoré sa vyskytujú napokon v celej tvorbe M. Rúfusa. Súviselo to s rodinou výchovou, ktorá u nich dôsledne vychádzala z kresťanských princípov.
V uvedenej básnickej zbierke autor nadviazal na tradíciu symbolizmu a neosymbolizmu.
Najznámejšie básne uvedenej zbierky sú napr. básne: Vyznanie lásky, Otec, Pieseň o tkáčke, Rakvy z Vietnamu, Kórejské koledy,... CHLAPEC (1966) CHLAPEC MAĽUJE DÚHU (1974)
Obsahujú básne, ktoré vznikli ešte pred vydaním debutovej zbierky. Sú to úprimné a bolestivé výpovede mladého človeka o sebe a o svete, ktorý ho obklopuje.
Dvanásť rokov po básnikovom debute vyšla jeho ďalšia zbierka:
ZVONY (1968) – zbierka priniesla typické rúfusovské témy: obraz jednoduchého človeka, prostého človeka práce, človeka, ktorého celý život je ovplyvňovaný detstvom a rodinou, ktorý je naplno spätý s prírodou. Zbierka sa vyznačuje smútkom, skepsou a úzkosťou z ťažkých životných situácií. Autora ťaží najmä nepokoj zo smrti, z chorôb, z márnivosti života.
Najznámejšími básňami z uvedenej zbierky sú básne: Príslovia, Pod zvonom, Michelangelo, Čo je báseň, Zvony,...
ĽUDIA V HORÁCH (1969) – báseň – pásmo. Vznikla zaujímavým spôsobom, vznikla ako výklad fotografií M. Martinčeka. V centre jej pozornosti je človek, ktorý je naplno spätý s horskou krajinou, ktorého život je naplnený poznávaním prírody, hlbokým prežívaním spätosti s ňou.
STÔL CHUDOBNÝCH (1972) – uvedená zbierka nesie črty zbierky Zvony.
Opäť v centre autorovej pozornosti stojí obyčajný človek, ktorého život bez spojenia s prírodou nemá zmysel, ktorého príroda nadovšetko ovplyvňuje a formuje, ktorá mu určuje jeho hodnoty. Je to človek vysokých morálnych a mravných hodnôt. Človek spojený s poliami, lúkami s dedinou, s prácou. Človek ovládaný chudobou.
Krátka ukážka: Báseň Obilie dozrieva (Zb. Stôl chudobných):
Najprv sa pokloniť vŕškom.
Jak moslimovia mešite.
A potom odísť
na vysokých vozoch
do Božích mlynov.
V roku 1972 vydal M. Rúfus aj zbierku:
KOLÍSKA - básnická zbierka je doplnená fotografiami M. Martinčeka
KOLÍSKA SPIEVA DEŤOM (1974)
HĽADANIE OBRAZU (1973) – básnická zbierka tento raz doplnená výtvarnými monografiami M. A. Bazovského.
HUDBA TVAROV (1977) - básnická zbierka spojená s dielom Ľ. Fullu.
Autor ovplyvnený maliarskym umením analyzuje vo svojej poézii podstatu krásy, osvetľuje ju v rôznych zorných uhloch, zamýšľa sa nad jej významom v živote človeka.
Autor pri písaní uvedenej básnickej zbierky sa neinšpiroval len tvorbou Ľ. Fullu, ale aj tvorbou iných slovenských a českých autorov. A tak je jeho zbierka doplnená citátmi z tvorby viacerých slovenských a českých básnikov.
KNIHA ROZPRÁVOK (1975) - básnická zbierka inšpirovaná predovšetkým ľudovou slovesnosťou, predovšetkým Prostonárodnými slovenskými povesťami, ktoré vydal P. Dobšinský. Život M. Rúfusa od detstva bol sprevádzaný povesťami a rozprávkami, ktoré mu rozprávala mama. Patrili medzi dôležité súčasti jej výchovy spolu s modlitbou a piesňou. Každá báseň má svoju epickú časť (rozprávkový príbeh), ktorú autor doplnil lyrickými časťami, ktoré vychádzali zo života jeho dcéry.
Podobný motív nesie aj jeho zbierka:
SOBOTNÉ VEČERY (1979)
K téme rozprávok a ich posolstvu sa autor vrátil aj v zbierkach:
ROZPRÁVOČKA VESELÁ OSTAŇ EŠTE S NAMI (1985)
LUPIENKY Z JABLONÍ (1993)
HORA (1978) – básnická zbierka opäť doplnená fotografiami M. Martinčeka.
ÓDA NA RADOSŤ (1981) – básnická zbierka, ktorá je akousi úvahou autora nad zmyslom života, nad ľudským údelom, nad hodnotami života. Zároveň autor uvažuje nad zmyslom tvorby a tvorivosti.
STUDNIČKA (1986) – básnická zbierka predstavuje autorov návrat do detstva. Je lyrickým dialógom autora a dieťaťa. Autor v ňom konfrontuje svoju životnú skúsenosť so stále prítomným zázrakom detského vnímania sveta a života. Jadrom básnickej zbierky sú detské otázky pre dospelých a detské videnie sveta dospelých.
PRÍSNY CHLIEB (1987) – básnická zbierka o hľadaní istôt v živote.
TICHÉ PAPRADIE (1990) - básnická zbierka predstavuje opätovný návrat autora k téme slovenských rozprávok.
DVE OSUDOVÉ (1991)- v uvedenom diele autor spojil svoje eseje Štyri epištoly k ľuďom z roku 1968 s básnickou skladbou Murárska balada, ktorá je zovšeobecnením konkrétnych osudov básnikovho rodu.
Kniha je ilustrovaná výtvarnými dielami básnikovho liptovského spolurodáka Kolomana Sokola.
MODLITBIČKY (1992) – básnická zbierka, ktorá patrí medzi najznámejšie autorove diela. Vychádza z autorovej neochvejnej kresťanskej viery a predstavuje autorove modlitby. Modlitby autor určil predovšetkým deťom. Uvedená básnická zbierka vyšla vo viacerých reedíciách a neskôr aj s rozšíreným obsahom pod názvom:
NOVÉ MODLITBIČKY (1994)
Podobnú tematiku ako dve predchádzajúce zbierky má aj básnická skladba:
PAMÄTNÍČEK MODLITBY ZA DIEŤA (1995)
NESKORÝ AUTOPORTRÉT (1992) – básnická zbierka filozoficko-meditatívneho charakteru, v ktorej autor sumarizuje svoj život.
Ďalšie básnické zbierky Milana Rúfusa:
Čítanie z údelu (1996).
Žalmy o nevinnej (1998).
Vážka (1998)
Jednoduchá až po korienky vlasov (2000)
Čas plachých otázok (2001)
Čakanka (2003)
Báseň a čas (2005)
Vernosť (2007)
Ako stopy v snehu (2009)
Poézia M. Rúfusa vyšla v priebehu rokov vo viacerých výberoch:
Triptych – 1969, Básne - 1972, 1975, A čo je báseň – 1978,...
M. Rúfus je aj autorom kníh esejí:
Človek, čas a tvorba (1968) Štyri epištoly k ľuďom (1969) O literatúre (1974)
Epištoly staré a nové (1996)
V prekladateľskej tvorbe sa venoval českej a ruskej poézii i dráme. Z nórčiny preložil dramatickú báseň H. Ibsena Peer Gynt (1966), zo španielčiny výber z poézie klasika kubánskej literatúry J. Martího (Znamenie života, 1988). Takisto prebásnil Knihy žalmov (1991) a Jeremiášov nárek (1998).
Krátke ukážky: Zbierka Až dozrieme – báseň Nemusíš „Nemusíš mi svoje srdce luhať.
Hľa, už trúbi súmrak z pažití.
Ako dúha zájdeš, ako dúha,
až sa mojich chlebov nasýtiš.
Sýť sa, sýť, kým blčí požiar v oku,
v brehoch žíl krv špliecha v čerení.
Čo som dal, ja dal som bez nároku.
Odídem jak lístie v jeseni...“
Zbierka Zvony – báseň Zvony detstva
„Vždy príde deň, keď deti zjedia kľúč
od dverí tajomstva. Už ho nevrátia.
Už ho nevydajú, už v nich zapadá
čo deň to hlbšie a neprekročia prah
zavretých dverí už nikdy viac. Tú čiaru,
za ktorou jedenie sa stáva vedením.
Už nikdy viac. A z ukradnutých zvonov
špina čas razí falšované mince
a kupuje, čo z detí ostalo...“
Zopakujte si:
1. Uveďte základné životopisné údaje M. Rúfusa.2. Vymenujte najvýznamnejšie motívy jeho tvorby.
3. Uveďte analýzu jeho zbierky Zvony.
Použitá literatúra:
CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2010. Enigma. Nitra. ISBN 978-80-89132-93-5CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 1. 1. vyd. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-33-7
SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0
MAZÁK, P. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry 2. Novšia literatúra. 1. vyd. 1984. SPN Bratislava. ISBN 67-149-84
VARSÁNYOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. 1. vyd. K-Print Komárno. ISBN 80-967438-6-4
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6
ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4