Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová


 

Martin Kukučín patrí medzi predstaviteľov slovenského literárneho realizmu.

 

Znaky slovenského literárneho realizmu:

 

  • 1880 - 1918

  • Nadväzuje na svetový realizmus.

  • Rozvíja sa neskôr ako svetový realizmus - takmer o polstoročie.

  • Neskorší vývoj je zapríčinený spoločensko-politickými podmienkami.

 

 

Spoločensko-politické podmienky uvedeného obdobia:

  • V roku 1867 došlo k rakúsko-maďarskému vyrovnaniu – vznikol štát dvoch rovnoprávnych a rovnocenných krajín - Rakúska a Uhorska.

  • Zosilnela maďarizácia – výrazne bola realizovaná prostredníctvom školstva a cirkvi.

  • Pretrvávali hospodárske problémy – bieda, chudoba, nezamestnanosť, ľudí trápili choroby.

  • Slovensko bolo súčasťou Uhorska.

  • Uhorsko bolo predovšetkým poľnohospodárskou krajinou.

  • Slovenský národ prechádzal fázou silného útlaku.

  • V r. 1874 boli zrušené slovenské gymnáziá.

  • Do roku 1918 už neexistovala žiadna slovenská stredná škola.

  • Zrušená bola Matica slovenská.

  • Rástlo prenasledovanie slovenských národovcov – staršia generácia dejateľov sa pod vplyvom udalostí združila do Starej školy slovenskej, z ktorej neskôr vznikla Slovenská národná strana.

  • Stará škola mala svoje sídlo v Martine.

  • Patrili do nej napr. J. F. Rimavský, J. M. Hurban, Š. M. Daxner a ďalší.

  • Vydávala Národné noviny.

  • Snažila sa o dosiahnutie autonómie (autonómia – samospráva určitého územia v rámci územného celku) .

  • Orientovala sa na Viedeň a Rusko.

  • Protipólom Starej školy slovenskej bola Nová škola slovenská.

  • Patrili do nej J. Palárik, J. Malý - Dusarov.

  • Vydávali Slovenské noviny.

  • Snažili sa o dorozumenie s Maďarmi.

  • Kultúrne podmienky na Slovensku boli veľmi zložité.

  • V r. 1882 slovenskí študenti v Prahe založili spolok Detvan – organizoval rôzne kultúrne a vzdelávacie aktivity, šíril slovenskú kultúru u českej verejnosti.

  • Postupne sa kultúrnym centrom na Slovensku stal Martin.

 

 

Martin – centrum kultúry na Slovensku v období slovenského literárneho realizmu:

 

  • Pôsobisko mnohých národných dejateľov – K. Kuzmány, V. Pauliny-Tóth, S. H. Vajanský, J. Škultéty.

  • Vznikla tu kníhtlačiareň.

  • Založený bol prvý ženský spolok Živena (zakladateľkami boli T. Vansová a E. M. Šoltésová).

  • Ženský spolok Živena vydával ženský časopis Dennica.

  • Vychádzali tu aj noviny a časopisy - Orol, Slovenské pohľady, Národné noviny, Černokňažník, Priateľ ľudu.

  • V r. 1872 v Martine vznikol Slovenský spevokol.

  • V r. 1895 tu pôsobila Slovenská muzeálna spoločnosť – jej prvým predsedom bol Andrej Kmeť.

  • Postavený bol národný dom – súčasná stará budova Divadla SNP.

  • Koncom 19. storočia tu začali vychádzať Ľudové noviny – vydávali ich A. Bielek a A. Hlinka – reprezentovali formujúci sa slovenský katolícky prúd.

  • S Martinom sa spájajú aj počiatky formovania sa skupiny pod názvom Hlasisti – pomenovaná podľa časopisu Hlas, ktorý vychádzal v rokoch 1898 – 1904. Hlavnými predstaviteľmi Hlasistov boli V. Šrobár a P. Blaho.

 

 

Počiatky slovenského literárneho realizmu:

 

  • Spájajú sa s nástupom novej mladej generácie do slovenskej literatúry.

  • Jej prvé vystúpenie predstavuje almanach Napred (1871) – zostavili ho P. O. Hviezdoslav a K. Banšell.

  • V r. 1880 v časopise Orol vyšla séria úvah – Kritické listy. V uvedených listoch S. H. Vajanský a J. Škultéty si formou literárnej korešpondencie vymieňali názory na vtedajšiu literatúru a formovali postupne ideovo-estetický program pre celú nastávajúcu generáciu.

  • S. H. Vajanský a J. Škultéty obnovili vydávanie Slovenských pohľadov.

  • Za prvé literárne vystúpenie realistov považujeme vydanie básnickej zbierky S. H. Vajanského Tatry a more – 1879.

 

 

Etapy vývoja slovenského literárneho realizmu:

 

  1. vlna – 1880 – 1900 - opisný realizmus:

  • Predstaviteľmi 1. vlny boli S. H. Vajanský. P. O. Hviezdoslav, M. Kukučín, E. M. Šoltésová, T. Vansová.

  • Dominovala v nej poézia a v poézii sylabotonický veršový systém.

  • Autori písali aj veľké lyrické cykly a lyrickoepické skladby.

  • V próze dominovala kresba, črta, poviedka, novela, román.

  • V dielach má prevahu hovorový jazyk, ide o snahu povzniesť slovenčinu.

  • Najmenej sa rozvíjala dráma.

  • Autori sa v dielach zameriavajú na témy zo súčasnosti – opisujú napr. materiálne bohatstvo a jeho vplyv na správanie sa a život ľudí, podnikateľskú činnosť, vypočítavosť, alkoholizmus, problémy v manželstvách, v medziľudských vzťahoch, všímajú si problémy dediny.

  • Výraznou témou je obraz slovenského zemianstva.

  • V tvorbe autorov ale ešte chýbajú tabuizované témy, autori videli neskazenosť a čistotu slovenského ľudu, snažili sa slovenský ľud povzniesť.


 

  1. vlna slovenského literárneho realizmu – 1900 – 1918 - kritický realizmus:

  • Predstaviteľmi 2. vlny boli B. S. Timrava. J. G. Tajovský, J. Čajak, J. Jesenský, I.  Krasko.

  • Uvedení autori upúšťajú od národnej tematiky a zameriavajú sa na sociálnu tematiku, na sociálne problémy ľudu.

  • Všímajú si výrazne život slovenskej rodiny, sledujú rozpad patriarchálnej rodiny.

  • Vytratil sa záujem o zemianstvo a výrazne sa zvýšil záujem o nižšie spoločenské vrstvy. Autori prinášajú neprikrášlený obraz ich života, zvykov, správania.

  • Autori sa stávajú výrazne kritickými.

  • Podávajú pravdivý obraz o živote najnižších spoločenských vrstiev.

  • Objavujú sa diela s výraznou psychologizáciou postáv.

  • Nastáva rozvoj drámy.

  • V poézii sa zjednodušila jazykovo-gramatická zložka básní.

  • Témou básní sa stáva predovšetkým vnútorný život lyrického subjektu.


 

  1. vlna slovenského literárneho realizmu:

  • Rozvíja sa už v období slovenskej medzivojnovej literatúry.

 

 

 

Martin Kukučín

 

Zdroj:http://odler.blog.sme.sk/c/62732/Aky-nebol-Martin-Kukucin.html

 

 

Základné životopisné údaje:


  • Vlastným menom Dr. Matej Bencúr.

  • 17. máj 1860, Jasenová – 21. máj 1928, Pakrac, Chorvátsko.

  • Slovenský prozaik, dramatik, publicista.

  • Patril medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenského literárneho realizmu.

  • Je považovaný za zakladateľa slovenskej modernej prózy.

  • Je po ňom pomenovaná planétka 23444 Kukučín.

  • Pochádzal zo zemianskej rodiny, prostredie zemanov teda dobre poznal.

  • Študoval na slovenskom gymnáziu v Revúcej, neskôr v Martine a v Banskej Bystrici, v Kežmarku,....

  • Pôvodne chcel študovať teológiu, ale napokon sa rozhodol pre medicínu, ktorú vyštudoval na lekárskej fakulte v Prahe.

  • Po skončení medicíny sa mu nepodarilo zamestnať na Slovensku, preto prijal miesto v obci Selce na ostrove Brač (dnešné Chorvátsko).

  • Spolu s ordináciou si tam zriadil aj lekáreň.

  • Na ostrove Brač sa zapájal aj do kultúrnych aktivít.

  • V roku 1904 sa oženil, za manželku si zobral Pericu Didolićovú. Spolu s ňou v roku 1908 odišiel do Južnej Ameriky, kde sa usadil v Punta Arenas v Chile.

  • Manželka M. Kukučína na konci života trpela choromyseľnosťou a manžel ju na istý čas musel dať do ústavu. Často ju ale navštevoval, videl, že veľmi upadá, preto sa rozhodol ju z ústavu odviesť.

  • Vtedy dostal ponuku od priateľov v Lipiku, ku ktorým odišli a tam prežili dva roky, kde napokon aj zomrel.

  • Pochovali ho najprv v Záhrebe, ale v roku 1928 boli jeho pozostatky prevezené do Martina na Národný cintorín, kde ho pochovali 29. októbra 1928.


 

Literárna tvorba Martina Kukučína:

 

Poviedky:

Poviedky patria medzi najdôležitejšie diela M. Kukučína. Rozdeľujeme ich do niekoľkých skupín:

  1. Diela s postavou dedinčana – remeselník, sedliak, kraviar, husiar.

  2. Diela s postavou študenta, žiaka.

  3. Diela s postavou zemana, richtára.

 

  • Na hradskej ceste

  • Rysavá jalovica

  • Neprebudený

  • Keď báčik z Chochoľova umrie

  • Na podkonickom bále

  • Koniec a začiatok

  • Dve cesty

  • Dies irae

  • Hody

  • Čas tratí – čas platí

  • Máje

  • Pán majster Obšíval

  • Na jarmok

  • Na Ondreja

  • Hajtman

  • Obecné trampoty

  • Z teplého hniezda

  • Veľkou lyžicou

  • Panský hájnik

  • O Michale

  • Na svitaní

  • Ako sa kopú poklady

  • Pozor na čižmy

  • Sviatočné dumy

  • Tri roje cez deň

  • Svadba

  • Parník

  • Štedrý deň

 

 

Romány:

  • Dom v stráni

  • Mať volá

  • Lukáš Blahosej Krasoň

  • Bohumil Valizlosť Zábor

  • Košútky

 

 

Cestopis:

  • Mladé letá

 

 

Dráma:

  • Komasácia

  • Bacúchovie dvor

  • Obeta


 

 

Zopakujte si:

1. Zhodnoťte základný konflikt poviedky Keď báčik z Chochoľova umrie.

2. Zhodnoťte základný konflikt románu Dom v stráni.

3. Charakterizujte spoločenskú atmosféru románu Dom v stráni.

 

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1. vyd. 1998. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-52-3

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2002. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-95-7

KONDEL, Ľ.: Opäť v učebných osnovách. 1. vyd. 1995. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-26-4

OBERT, V. a kol.: Literatúra pre 4. ročník gymnázií a stredných škôl. 2. vyd.2001. Poľana. Bratislava. ISBN 80-89002-33-1

SLOVENSKÁ A ČESKÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1999. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01097-1

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment. Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

VARSÁNYIOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. 1. vyd. K-Print. Komárno. ISBN 80-967438-6-4

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis. Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis. Bratislava. ISBN 80-7358-028-4

http://zlatyfond.sme.sk/dielo/185/Kukucin_Ked-bacik-z-Chocholova-umrie/5#ixzz1lX7r80FR

 

Zdroj obrázka: 

http://odler.blog.sme.sk/c/62732/Aky-nebol-Martin-Kukucin.html