Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová



KEĎ BÁČIK Z CHOCHOĽOVA UMRIE

 

  • Humoristická poviedka plná paradoxov.

  • Zobrazuje svet ľudu a svet zemanov.

  • Martin Kukučín pochádzal zo zemianskej vrstvy, teda ju dobre poznal. Bol presvedčený o duchovnom a materiálnom úpadku uvedenej vrstvy a o jej neschopnosti stať sa vedúcou silou národa.

  • Veril ale v mravný prerod jednotlivca.

  • Uvedeným postojom sa výrazne líšil napr. od S. H. Vajanského , P. O. Hviezdoslava.

  • Hlavné postavy poviedky: Ondrej Tráva a Aduš Domanický.

  • Poviedka má nevýraznú, veľmi jednoduchú dejovú líniu.

  • Autor skôr v nej kládol dôraz na opisy prostredia, v ktorom žil Aduš Domanický.

  • Dôležitá je aj charakteristika postáv, na ktoré sa M. Kukučín pozeral s miernou iróniou.

  • Výrazne využil aj v tejto poviedke slovný a situačný humor, ktorý je tak typický pre tvorbu M. Kukučína.

  • Ďalším prvkom v poviedke je kontrast: chudobný zeman, ktorý vystupuje sebavedomo, hovorí do vetra, a podnikavý obchodník, ktorý dokáže vystihnúť situáciu, túži zbohatnúť zo svojich obchodov a reprezentuje novú spoločenskú vrstvu, ktorá sa v tej dobe len formuje.

  • Hlavné postavy autor charakterizoval aj cez mená: Tráva – prispôsobivý človek ako „tráva vo vetre“.


 

Poviedka má niekoľko častí:

 

I. časť – Obrazy z trhu a krčmy v Podhradí.

II. a III. časť – Nocľah v Domaniciach, sen.

IV. časť – Ondrej tráva u pána Domanického.

V. časť – Prehliadka dvora, stajne, sypárne.

VI. časť – Pri zemianskych hroboch. Na jarmoku v Zámostí.


 

Krátky obsah:

Ondrej Tráva, sedliak v Kameňanoch, sa rozhodol zavesiť gazdovanie na klinec a začať obchodovať. Je veľmi šikovný, dokáže tovar lacno nakúpiť a drahšie ho predať, dobre predpokladá, čo by ľudia potrebovali, vie vycítiť, čo pôjde na odbyt. Veľmi rád zjednáva a baví sa o cene tovaru. Mnoho ľudí pozná, každého víta s úsmevom, nazve ho nejakým bežným krstným menom, akoby ho poznal alebo si ho len s niekým pomýlil. Sníva sa mu, že sa ľudia menia na ovce a vlny pribúda. Je vdovec, ale rád by mal nejakú „trávuľu“, rád sa pozrie na pekné ženy.

Na jednom jarmoku sa ale dal oklamať Adušom Domanickým. Myslel si, že opitého bohatého Aduša (Aduš pôsobil dojmom bohatého človeka) lepšie spracuje a dosiahne lepšiu cenu za jačmeň, ktorý mu Aduš ponúkol. Dal mu preddavok a sľúbil, že o niekoľko dní sa u neho zastaví. Po príchode zistil, že jačmeň neexistuje, že sa dal dobre oklamať. Nechcel prísť o svoje peniaze, preto poslúchol radu Adušovho sluhu a vypýtala si drevo zo stromov, ktoré boli vysadené nad hrobmi Adušových predkov. Aduša veľmi prekvapil, ten si uvedomil, čo by urobil svojim predkom.

Na Trávovi je veľmi sympatický fakt, že netrval na vyrúbaní stromov, počkal do ďalšieho jarmoku a dal zemanovi šancu, aby sa polepšil. Aduš mu napokon peniaze vrátil.

 

 

Krátka ukážka:

To, vidíte, všetko moje. Mnoho v neporiadku: treba reparácie, ale to nechávam na potom. Najprv dom a potom dvor. Tento plot pôjde preč — dám dookola železné latky s končitými konci. V Domaniciach moc zlodejov — nech sa napichujú na môj plot. Popri latkách bude živý plot z akácov. Keď akác kvitne, to vám je vôňa! Keď sme ležali v Temešváre, akurát akáce kvitli; včely sa na nich len tak rojili. Ja ich tiež budem držať. Práca okolo nich temer žiadna — a med hotový. Včelín postavím tu za kaštieľ k plotu. Urobím hôrku okolo neho, lebo včely nerady, keď sa im nablízku hurtuje. Tento dvor rozdelím na dvoje. Prostriedkom pôjde vysoký múr k samému potoku. Z tejto strany múra bude kaštieľ, k nemu povedie cesta pieskom vysypaná. Piesok som už vyhliadol — veľmi podarený, biely ani múka. Tou cestou budú smieť len koče chodiť. Za múrom bude gazdovský dvor, sypáreň, stajne, humná… Potok sa musí zregulovať. Na brehu zariadim taký park zo samých vŕb. Ale to nebudú našské, to budú smutné vŕby. Tie rastú v cudzích krajinách: konáre im visia po zem — preto sa volajú smutnými. U báčika v Chochoľove rastie jedna taká — ale toto budú väčšie, kde väčšie — tu je pôda! Pri kaštieli bude záhrada, ale len na kvety. Zelenina, kapusta, to pôjde všetko za kaštieľ. Len čo ho vystavím, dám predeň zasadiť dve brezy. To bude pamiatka odo mňa synovi a vnukom… Nech vidia, ako som sa o nich staral. Brezy už mám vyhliadnuté, tamto v tej horici; pekné ani sviečky a zhrúbe také ako ja v páse. Taký veľký strom ľahko presadiť, kto sa tomu rozumie: potom i vám ukážem, ako to treba. Potom to bude inakšie. Nebude tiecť hnojovka dolu dvorom.“ A pán Aduš bol celý uchvátený nad budúcim svojím rajom, ktorého obraz tak živo ležal mu v hlave.



DOM V STRÁNI

 

  • Spoločenský kriticko - realistický román.

  • Román z prostredia dalmatínskej dediny.

  • M. Kukučín pôsobil ako lekár na ostrove Brač v Dalmácii v rokoch 1894 – 1906.

  • Román vychádzal na Slovensku v rokoch 1903 – 1904 v časopise Slovenské pohľady.

  • Román je kronikou jedného roka na ostrove Brač.

  • Román, v ktorom autor zachytil život a správanie troch spoločenských vrstiev.

  • Zameral sa najmä na rozdiely medzi statkármi a sedliakmi - težakmi.

  • Treťou vrstvou sú veľkopodnikatelia, nová vrstva, ktorá len v danom období začína svoje pôsobenie.

  • Veľkopodnikateľov v uvedenom románe predstavuje obchodník Zandome.

  • Práve vo vrstve podnikateľov vidí M. Kukučín budúcnosť ostrova.

  • Autor v románe zachytil aj prostredie ostrova Brač.

  • Všíma si prírodu, zvyky, obyčaje, oblečenie ľudí.

  • V románe dominuje zobrazenie odvekého, neúprosného kolobehu života, lásky, smrti.

  • Príbeh románu sa odohráva na prelome 19. a 20. storočia.


 

Hlavná téma:

Láska zámožného Nika Dubčića k sedliačke Katici Beracovej, pričom ich vzťah sa nemôže zakončiť svadbou, pretože sa principiálne prieči rodinným tradíciám a všeobecným zvyklostiam.


 

Hlavné postavy:

Niko Dubčic – mladý, bohatý, prelietavý statkár, predstaviteľ vyššej vrstvy.

Katica Beracová – sedliačka, mladá, pekná, pracovitá, predstaviteľka nižšej vrstvy, Nikova snúbenica.

težak Mate Berac – sedliak, pracovitý, múdry, dobrosrdečný, otec Katice, ideál sedliaka. Má všetky dobré vlastnosti svojej vrstvy.

šora Anzula – Nikova matka, pracovitá, rozumná statkárka, obľúbená v meste, láskavá k tým, čo to potrebujú, veľmi realistická a praktická, nie je povýšená, prijala by aj sedliacku nevestu.

obchodník Zandome – reprezentuje novú spoločenskú vrstvu na dedine a nový životný štýl, je ženatý, ale pojem vernosť mu veľa nehovorí. Skupuje víno vo veľkom kvôli zisku, nezaujíma ho sorta alebo kvalita, ide mu v prvom rade o zisk. Nezaoberá sa postavením chorvátskeho národa, nevenuje sa politike, pre neho je prvoradý zisk.


 

Kompozícia diela:

Kompozícia deja spočíva na dvoch priebežne sa prelínajúcich sa rovinách: na ľúbostnom príbehu milencov a obraze tlaku objektívnych zákonov ich životného prostredia. Celým románom sa tiahne odveký zápas medzi sedliakmi a zemanmi.


 

Krátky dej:

Príbeh románu sa odohráva na ostrove Brač. V románe vystupujú dve hlavné rodiny. Jedna je sedliacka, ktorej hlavou je težak Mate Berac, poctivý a svedomitý težak (sedliak), ktorý je vážený aj medzi pánmi a ktorý si svojou šikovnosťou a pracovitosťou nahonobil slušný majetok.

V druhej, statkárskej, rodine riadi všetko šora Anzula, vdova po kapitánovi Dubčicovi, ktorú autor vykresľuje ako dobrú statkárku, vždy ochotnú pomôcť.

Mate má syna Ivana a dcéry Matiju a Katicu. Matija je „vážna, i v držaní i pohľade. Ona si je vedomá, čo je jej cieľ, ktorá cesta vedie k nemu – cesta rovná, hladká, vychodená“, Katica „pozerá na svet ešte zjašene, jej bytnosť je neustálená, v pohľadoch i pohyboch nepokoj čudné vlnenie, ktoré sa nedá napred uhádnuť ani vystihnúť, ktoré pozorovateľa prekvapuje podchvíľou a tým samým púta. V jej duši ešte nič nie je dokončené, iba čo v nej panuje napätosť, očakávanie čohosi neznámeho, veľkého a divného…“.

 

Nastáva čas fiery, veľkého sviatku na strání pod Grabovikom, ktorý slávia všetci jeho obyvatelia, takže sa celá Mateho rodina zíde doma. Dcéry idú na zábavu. Tu sa Katica stretáva s Paškom Bobicom, ktorému sa kedysi sľúbila. Po roztržke s ním musia obidve odísť z oslavy. V ten večer sa Katica bližšie zoznámi na panskom plese s mladým statkárom Nikom Dubčicom „ktorého zeme i jej otec obrába“. Na druhý deň ide Katica ku svojej sesternici a stretne sa s Nikom Dubčicom. On jej vyzná svoje city a neskôr sa s ňou chce oženiť. Lenže svadba nesmie byť skôr ako o rok, čo má byť skúšobná doba. Niko chce dosiahnuť pozdvihnutie sedliactva, tým, že sa ožení so sedliačkou Katicou.

„Ja som vyšiel z ľudu, dušou i telom patrím ľudu. Môj otec ešte kopal. Čo na tom, že ma odchovali trochu v druhom vzduchu – napáchnutom benátskym zemianstvom, ktoré beztoho už nemá platnosť? Vo mne je predsa len krv težacká…“ , ale pritom si myslí, že ju ľúbi...

 

Onedlho sa zasnúbia. Niko sa zdôverí svojej matke – šore Anzule a ona ide na druhý deň na prehliadku poľa. Tu stretne Mateho, ktorý je rázne proti: „Vyženiem ja jej z hlavy panákov! Na panské chúťky privijem ja jej dobrú trávu. Oh, neboj sa, ešte som chvalabohu ja tu!“, pretože „Vaši synovia nevedia staviť hranicu svojej roztopaši“. ale nakoniec sa jej podarí presvedčiť ho, aby súhlasil. Mladí môžu svoje city prejavovať verejne. Niko navštevuje Katicu a sú spolu šťastní. Paško Bobica to nemôže zniesť a stále ich prenasleduje. Šora Anzula ešte vždy dúfa, že jej syn si to rozmyslí a nájde si dievča z bohatej rodiny. Pri oberačke ochorie Ilija Zorkovič – Nikov kmotor. Je vážne chorý. Pošlú po jeho dcéru Doricu, ktorá je vychovávaná v kláštore a šora Anzula ju chystala Nikovi za ženu. Niko a Dorica celé noci sedia pri chorom Zorkovičovi, vtedy Niko pochopí svoj omyl, pochopí, že si nemôže zobrať sedliacke dievča a zasnúbi sa s Doricou, lebo pochopí všetky rozdiely medzi ním a Katicou.

Niko žiada Katicu o odpustenie, no ona je k nemu odmietavá. Mate ťažko ochorie. Príde ho pozrieť šora Anzula. Dá mu peniaze pre Katicu ako odškodné. Dohodnú sa, že sa pokúsia spor urovnať. Paško Bobica príde zo služby domov a chce Katicu popýtať o ruku. Ona sa ešte hnevá na Nika, a tak sa poháda aj s ním. Paško sa stretne s Nikom, Doricou, šorou Anzulou a Iljom Zorkovičom, ktorí idú ku Matemu. Zoberú ho so sebou. Všetci sa stretnú pri Mateho smrteľnej posteli. Niko znova žiada o odpustenie a dostane ho. Paško žiada Katicu o ruku a ona privolí. Ivan sľubuje, že sa bude starať o celý dom a rodinu. Niko sa zaväzuje, že bude viac pomáhať sedliakom. Na koniec Mate umiera, ale šťastný, že jeho dcéra si nezobrala Nika, ale Paška z čistej lásky, pretože sa „rozpadlo to, čo sa protivilo pravde a rozumu“.



Krátke ukážky:

I Niko si kladie tú otázku, vidiac ju pri Katici. No jemu sa všetko vidí, že Dorica, ak i nevie – no tuší, domýšľa sa. S obyčajnou težackou dievkou nebola by taká vľúdna, ba srdečná. Uhádol i jej nežný útlocit, keď jej nechcela napomenúť službu v meste: prečo by takú okolnosť mala jednoduchej težačke pritajovať? Ona vie, že Katica je jeho snúbenica, mať jej povedala alebo kto iný, a ona sa usiluje zaobchodiť s ňou ako so seberovnou...

No seberovné nikdy ony nebudú! Nemožno! Ona má vrodenú nežnosť i vznešenosť v pohyboch a vystupovaní, v pohľade i každom slove. Katica je pekná, možno i nádherná težačka – ale len težačka. Ona to nezatají nikdy, a čo by sa ako vyobliekala. Až teraz vidno, čo znamená rod, pôvod, výchova...

 

…

 

No seberovné nikdy ony nebudú! Nemožno! Ona má vrodenú nežnosť a vznešenosť v pohyboch a vystupovaní, v pohľade i každom slove. Katica je pekná, možno i nádherná težačka – ale len težačka. Ona to nezatají nikdy, a čo by sa ako vyobliekala. Až teraz vidieť, čo znamená rod, pôvod, výchova... On, ktorý si zakladal na nej, tešil sa, ako sa ona prispôsobí, pozdvihne, stane jemu rovna – malomyseľne ovesil hlavu. Nie, nepozdvihne sa, ona bude naveky už len težačka. A ten cit ho uráža do krvi, ponižuje, jeho, ktorý len nedávno balamutil všeličo o zblížení stavov, o pozdvihovaní ľudu...

 

...

 

Rozhovor Mateho a Anzuly:

„Úbohé moje dieťa - moja Katica!”

Naveľa sa vypäla, v celej svojej hrdosti, tvár jej podlial rumenec, z očí jej sršia iskry.

,,Ty považuješ teda za toľké nešťastie vydať dcéru do môjho domu! Môžem povedať - v tom si ty jediný. Našlo by sa hádam i takých, čo by sa zaradovali.”

,,Aký vydaj - aký vydaj!” krúti on hlavou, ešte vždy zahrabanou v dlaniach. ,,Kde sa mám

radovať! Druhým sa ľahko radovať, keď vedia, že tak malo byť. Ale toto - nie, toto nesmie

byť." Vztýčil hlavu i on, i jemu sršali blesky z očí. ,,Nie, ani chvíľku! Vyženiem jej z hlavy panákov! Na pánske chúťky privijem ja jej dobrú trávu. Och, neboj sa, ešte som chvalabohu ja tu!” A pozdvihol hrozivo svoju tvrdú, mocnú päsť.

 

Katica Nikovi:

„Ty si mi zaviazal svet, otrávil život! Ty si ma hľadal, ty si sa natískal, ako si ma vyvýšil nad všetky druhé! Nech sa posmieva svet, nech pľuje, nech hanobí...”



 

Zopakujte si:

1. Zhodnoťte základný konflikt poviedky Keď báčik z Chochoľova umrie.

2. Zhodnoťte základný konflikt románu Dom v stráni.

3. Charakterizujte spoločenskú atmosféru románu Dom v stráni.

 

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1. vyd. 1998. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-52-3

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 1. vyd. 2002. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-95-7

KONDEL, Ľ.: Opäť v učebných osnovách. 1. vyd. 1995. Enigma. Nitra. ISBN 80-85471-26-4

OBERT, V. a kol.: Literatúra pre 4. ročník gymnázií a stredných škôl. 2. vyd.2001. Poľana. Bratislava. ISBN 80-89002-33-1

SLOVENSKÁ A ČESKÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1999. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01097-1

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment. Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

VARSÁNYIOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. 1. vyd. K-Print. Komárno. ISBN 80-967438-6-4

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis. Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis. Bratislava. ISBN 80-7358-028-4