Ľudstvo tvorí spoločenstvo rás, etnických skupín a národov.


Ľudská rasa a jej znaky


Ľudská rasa je skupina ľudí s rovnakými alebo veľmi podobnými znakmi, ktorými sa líšia od ostatných takýchto skupín. Ľudské rasy vznikli asi pred 100 000 rokmi a všetky patria k druhu Homo sapiens. Predpokladá sa, že na vývoj rás vplývali prírodné podmienky a strava. Šírenie rás sa uskutočňovalo najmä sťahovaním obyvateľstva.


 

Medzi biologické znaky rasy patria:

 

  • tvar lebky,

  • tvar a umiestnenie očí,

  • tvar nosa,

  • farba a tvar vlasov,

  • farba pleti,

  • typ postavy - stavba tela a výška.


 

 

Delenie rás


Na základe biologických znakov rozoznávame tri rasy:

 

  • Biela – europoidná rasa – prevažuje v Európe, Amerike a Austrálii.

  • Žltá (niekedy označovaná ako žlto-hnedá) – mongoloidná rasa – prevažuje v Ázii (patria sem aj americkí indiáni).

  • Čierna – negroidná ( ekvatoriálna ) rasa – prevažuje v Afrike.



 

Krížením rôznych rás vznikajú miešanci:

 

  • Mulat – miešanec belocha a černocha.

  • Mestic – miešanec belocha a indiána.

  • Zambo – miešanec černocha a indiána.


 

 

Rasizmus


Rasová neznášanlivosť – rasizmus je nevedecké učenie o nerovnosti ľudských rás, ktoré sa prejavuje utláčaním, nenávisťou a násilím jednej rasy k inej rase. Existuje rasizmus bielych proti čiernym, ale rovnako rasizmus čiernych proti bielym, bielych proti žltohnedým aj žltohnedých proti bielym a čiernym a čiernych proti žlto - hnedým, skrátka existuje rasizmus všetkých proti všetkým.

 

Všeobecne sa za nadradenú rasu považuje biela rasa, čo sa prejavilo kolonizovaním Ameriky, Ázie, Afriky a Austrálie, pri ktorom dochádzalo k utláčaniu a vyvražďovaniu príslušníkov „farebných“ rás (napr. po objavení Ameriky Európania takmer vyvraždili domorodých amerických Indiánov a potom následne priviezli černochov z Afriky na americké plantáže, kde pracovali ako otroci).

 

Vyvrcholenie rasizmu je v ideológii „čistej nordickej rasy (árijskej rasy)", ktorá vládla v nacistickom Nemecku a viedla k budovaniu koncentračných táborov na likvidovanie príslušníkov „menejcenných“ rás, národov, etnických skupín atď.


 

Hlavné dôvody pre vznik rasizmu sú:

 

  • Xenofóbia - strach z neznámeho, neznášanlivosť niečoho odlišného.

  • Hospodárske dôvody - snaha ovládnuť slabšieho, získať jeho územie, bohatstvo a pod.

 

 

 

Etnické skupiny


Etnická skupina je spoločenstvo ľudí spoločného pôvodu, jazyka, materiálnej a duchovnej kultúry, ktoré nemusí žiť na území jedného štátu (napríklad Židia, ktorí žijú v rôznych štátoch sveta, nielen v židovskom štáte Izrael).



 

Antisemitizmus


Je to nenávisť k Židom. Je známy odpradávna a súvisel s náboženstvom (Židia neverili, že židovský muž Ježiš je syn boží a udali ho Rimanom, ktorí ho ukrižovali – za túto zradu údajne Židia stále trpia). Najhoršie sa prejavil počas 2. svetovej vojny v nacistickom Nemecku, kde dochádzalo k systematickému zabíjaniu Židov v koncentračných táboroch (holokaust).



 

Národ


Národ je historicky vytvorená skupina ľudí, ktorí majú spoločný jazyk, kultúru, históriu a územie. Celkový počet národov na zemi sa odhaduje na 3000. Národy, ktoré majú  viac ako 100 miliónov príslušníkov - Číňania, Američania, Indonézania, Bengálci, Arabi, Brazílci, Rusi, Japonci, Mexičania.


 

 

Národnostná menšina


Časť národa mimo územia štátu, kde žije väčšina toho-ktorého národa (napr. Ukrajinci, Maďari na Slovensku).


 

S národom súvisia pojmy:

 

  • vlastenectvo – kladný vzťah k vlastnému národu,

  • nacionalismus – nadraďovanie zájmov vlastného národa na úkor iných národov,

  • šovinizmus – prerastanie nacionalizmu do nenávisti k inému národu.


 

Rasizmus, antisemitizmus, nacionalizmus a šovinizmus často vedli a vedú k vojnám a násiliu, preto je dôležité takéto názory a hnutia potláčať.

 



Zopakujte si:
1. Čo je rasa?
2. Aké 3 rasy poznáš?
3. Čo je národ a národnostná menšina?
4. Ako sa prejavuje neznášanlivosť iným rasám, národom a etnikám?

Použitá literatúra:
1.Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Stretnutie s minulosťou, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1999
2. Miháliková, M. a Tonková, M.: Dejepis pre 5. ročník základných škôl, SPN, Bratislava 2009