Afgánska islamská republika (De Afghánestán Eslamí džamhúríjat (د افغانستان اسلامي جمهوریت), Džamhúrí-je eslámí-je Afghánestán (جمهوری اسلامی افغانستان))


rozloha

počet obyvateľov

hustota zaľudnenia

hlavné mesto

úradný jazyk

647 500 km²

29 863 000

43 ob./km²

Kábul

paštčina, afganská perzština (daríjčina)


 

Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_arms_of_Afghanistan.svg

 

štátny znak

 

 

Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_Afghanistan.svg

 

štátna vlajka



Poloha


Afganistan je štát ležiaci v južnej Ázii. Nemá prístup k moru. Na severe hraničí s Uzbekistanom a Tadžikistanom, na severovýchode s Čínou, na východe s Pakistanom, na západe s Iránom (936 km a na severozápade s Turkménskom).


Zdroj: http://backpackeri.vidaloca.sk/sk/top/krajiny/azia/201-afganistan/

 

 

Prírodné pomery


Geografia a geológia


Veľmi podstatnú úlohu hrá v otázke Afganistanu nielen jeho poloha, ale tiež jeho povrch. Afganistan je totiž vyložene horskou krajinou s veľmi členitým povrchom. Aj napriek tomu sa dajú v Afganistane nájsť aj vo vysokých horách skryté zelené údolia. Celých 33 % plochy štátu leží medzi 1 800 – 3 000 m n. m. a 10 % krajiny je vyššie ako 3 000 m n. m. Od severovýchodu k juhozápadu sa tiahne horská sústava Hindúkuš, najvyššieho pohoria v Afganistane, ktorého vrcholy presahujú 7 000 m n. m. (najvyšším je na pakistanských hraniciach Nošak - 7 492 m n. m.). Pohorie Hindúkuš tak tvorí ohromnú prírodnú bariéru, vďaka ktorej je Afganistan izolovaný aj geograficky. Nemalú dôležitosť má preto pre štát Chajbarský priesmyk, ktorým vedie cesta do Pakistanu a je odtiaľ prístup tiež do bývalých sovietskych republík - Tadžikistanu, Uzbekistanu či Kazachstanu.



 

Vodstvo


Väčšina štátu leží na veľmi suchom a neúrodnom území (na juhu a juhovýchode sú prevažne púšte - napr. Registan a Margo). Najúrodnejšie miesto krajiny je tak jednoznačne na severe pozdĺž rieky Amudarja (pramení na ľadovcoch Pamíru), ktorá tu tvorí hranicu s Uzbekistanom a Tadžikistanom. Len mizivá časť afgánskych riek patrí k nejakému svetovému rozvodiu. Do morí či oceánov sa tak dostáva len niekoľko málo riek na východe krajiny. Z nich je najdôležitejšia Kábul, ktorá vteká do rieky Indus a vďaka nej ďalej do Indického oceánu. A tak väčšina riek končí svoju púť vo vnútrozemských jazerách, alebo vysychajú v piesočných púšťach či v soľných oblastiach. Napriek tomu sú rieky na mnohých miestach veľmi významným darcom života. K tým významnejším patria napr. ešte Hílmand, Harirud či Farráh.



 

Podnebie


Podnebie je ovplyvnené hlavne polohou a povrchom štátu. Je teda vnútrozemské, suché a veľmi premenlivé. Navyše existuje niekoľko akýchsi regionálnych variácií podnebia. Veľké rozdiely panujú hlavne medzi severom a juhom. Klíma severovýchodu je subarktická (hlavne vďaka veľkej nadmorskej výške), čo prináša obyvateľom veľmi tvrdé, studené a suché zimy. Pohorie na hranici s Pakistanom je zasa silne ovplyvnené Indickými monzúnmi, ktoré prichádzajú pravidelne v období júna až septembra. Tie prinášajú do oblasti veľkú vlhkosť a tiež toľko chýbajúci dážď. Priemerné zrážky na väčšine územia sa pohybujú medzi 40 – 400 mm za rok (väčšina zrážok tu navyše spadne medzi marcom a májom). Maximálnych hodnôt dosahujú práve v horských oblastiach hraničiacich s Pakistanom (až 800 mm zrážok na meter štvorcový za rok). Veľké rozdiely sú tiež v teplotách. V miestach, kam ešte zasahuje vplyv monzúnu sa priemerná letná teplota pohybuje od 25 do 32 stupňov a v zime od 0 do - 8 °C. Horské oblasti potom ponúkajú nezrovnateľne drsnejšie podmienky, kde v lete neprekročí teplota často ani 10 °C a v zime sa tu môžu dočkať až 35 °C mrazov. Juh krajiny tvoria hlavne púštne oblasti. Navyše sú v tejto oblasti časté veľmi prudké vetry, ktoré potom vyvolávajú piesočné búrky.


Zdroj: http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Afghanistan_Topography.png&filetimestamp=20071014095303

 

 


Rastlinstvo


Asi 90% krajiny tvoria púšte, stepi a horská vegetácia. V znesiteľnejšom prostredí údolí južných pohorí rastie divý vinič (Vitis sp.), figovníky (Ficus carica) a prastaré lesy orechovníkov (Juglans regia). Svahy pokrývajú lesy ihličnanov, niekedy aj 200 rokov starých, a pistáciovníkov (Pistacia vera). Husté kroviny rastú v údoliach riek.


 

 

Živočíšstvo


Zo šeliem v horách prevládajú rysy karakali (Caracal caracal), gepardy (Acinonyx jubatus) a snežné leopardy (Panthera uncia). Typické sú muflóny (Ovis musimon). V púšti sa darí gazelám, líškam veľkouchým (Vulpes velox) a divým mačkám (Felis silvestris ornata). V tugai žijú šakaly (Canis aureus), diviaky (Sus scrofa), stredoázijské jelene (Cervus wallichi). Z plazov sa tu vyskytuje kobra stredoázijská (Naja oxiana), varan púšťový (Varanus exanthematicus) a niekoľko druhov gekónov (Gecco sp.).



 

Ochrana prírody


Vďaka svojej izolovanosti a vďaka drsnému podnebiu sú niektoré časti Afganistanu nedotknuté a prírodne zachovalé. Je tu mnoho neobývaných oblastí, čo dalo vzniknúť mnohým národným parkom a prírodným rezerváciám.

 

 

 

Socio-ekonomické pomery


História


V polovici 2. tisícročia p.n.l. tu sídlili iránske kmene. V polovici 6. stor. p.n.l. dobyl územie perzský kráľ Kýros II. Veľký. V rokoch 329 až 327 p.n.l. ho obsadil pri svojej vojenskej výprave do Ázie Alexander Veľký. V 7. storočí Afganistan rýchlo islamizovali Arabi. Až za vlády Ghaznovcov bol znovu súčasťou samostatnej ríše. Roku 1381 dobyl krajinu mongolský vladár Timur Lenk. V 19. a na začiatku 20. storočia sa v Afganistane odohralo niekoľko vojen, ktorých príčinou bola najmä jeho poloha medzi dvomi veľkými impériami: britským a ruským. Sovietsky zväz komunistickú vládu uznal v auguste 1978 a uzavreli obe krajiny na 20 rokov zmluvu o priateľstve. Spojené štáty a spojenci v spolupráci s afgánskou opozíciou zvrhli po teroristických útokoch 11. septembra 2001 Taliban. Na konci roku 2001 sa lídri afganských opozičných strán zišli v Bonne, aby sa dohodli na novom vládnom zriadení v Afganistane. V decembri 2001 vymenovaný Hámid Karzaí predsedom dočasnej vlády a v roku 2002 prezidentom.



 

Obyvateľstvo


V Afganistane žije približne 29 863 000 obyvateľov. Ide o obyvateľov rôznych národností: Paštúni (Paštuni, Afgánci), Tadžici, Uzbeci, Kirgizi atď., mnoho etník, ale takmer výhradne jedného náboženstva - islamu. V Afganistane sú dva úradné jazyky - paštčina (afgančina) a daríjčina (afganská perzština).


Paštčinou hovoria prevažne Paštúni (vyše 1/3 obyvateľov), daríjčinu možno potom počuť z úst Tadžikov, Hazárov (Hazarov), Ajmákov a Kizilbašov (týmto jazykom tak rozpráva viac ako polovica obyvateľov Afganistanu). Ďalšie indoeurópske jazyky sú zastúpené už len okrajovo. Celkový počet jazykov v Afganistane sa odhaduje na 50.



 

Územné členenie


Afganistan je administratívne rozdelený do 34 provincií alebo vilájetov (po perzsky vilájat). Provincie sa ďalej delia na okresy a podokresy.

Zdroj: http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Afghanistan_provinces_numbered.png&filetimestamp=20050929045516

 

 

  1. Badachštán                   25. Orúzgán

  2. Bádahís                        26. Paktíja

  3. Baghlán                        27. Paktíka

  4. Balch                           28. Pandžír

  5. Bamján                        29. Parván

  6. Dájkundí                      30. Samangán

  7. Faráh                          31. Sar-e Pol

  8. Farjáb                         32. Tachár

  9. Ghazní                        33. Vardak

  10. Ghór                           34. Zábul

  11. Hilmand

  12. Herát

  13. Džúdžán

  14. Kábul

  15. Kandahár

  16. Kápísá

  17. Ghóst

  18. Kúnar

  19. Kundúz

  20. Laghmán

  21. Lógar

  22. Nangarhár

  23. Nimróz

  24. Núristán



 

Hospodárstvo


Afganistan je veľmi chudobná krajina, závislá hlavne na poľnohospodárstve a chove dobytka. Ekonomika tu veľmi trpela politickým a vojenským nekľudom a medzi rokmi 1998 a 2001 sa k nim pridali aj dlhodobé suchá. Väčšina obyvateľov trpí nedostatkom potravy, oblečenia, bývania, lekárskej starostlivosti a ďalšími problémami. Veľa farmárov sa po prevrate začalo venovať pestovaniu maku na výrobu ópia a Afganistan je tiež najväčším výrobcom heroínu na svete. Nedávno boli v krajine objavené ohromné ložiská kovov: lítia, železa, zlata, kobaltu, uránu a medi.




Zopakujte si:
1. Aké sú prírodné pomery v pohorí Hindúkúš?
2. Ktoré dve veľmoci sa preli o územie krajiny?
3. Opíšte etnické zloženie Afganistanu.

Použitá literatúra:
Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.
H.; Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE
www.wikipedia.com

Zdroje obrazkov:
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_arms_of_Afghanistan.svg
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_Afghanistan.svg
http://backpackeri.vidaloca.sk/sk/top/krajiny/azia/201-afganistan/
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Afghanistan_Topography.png&filetimestamp=20071014095303
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Afghanistan_provinces_numbered.png&filetimestamp=20050929045516