Autor: L. Petrovič
ERITREA
Štát Eritrea(State of Eritrea, دولة إرتريا, ሃገረ ኤርትራ (Hagere Ertra))
|
rozloha |
počet obyvateľov |
hustota zaľudnenia |
hlavné mesto |
úradný jazyk |
|
117 600 km² |
4 298 269 |
37,4 ob./km² |
Asmara |
neoficiálne arabčina, angličtina, tigriňa |
štátny znak
štátna vlajka
Poloha
Eritrea je štát nachádzajúci sa v severovýchodnej Afrike na pobreží Červeného mora. Eritrea susedí na západe so Sudánom, Etiópiou na juhu a Džibutskom na juhovýchode. K Eritrei patrí aj Dahlacké súostrovie v Červenom mori.
Prírodné pomery
Geografia a geológia
Územie Eritrey tvoria tri druhy krajiny: pozdĺž pobrežia Červeného mora sa rozkladá úzky pruh suchej a neúrodnej krajiny púštneho charakteru s väčšinou zasolenou pôdou. Najrozsiahlejšia časť krajiny je tvorená vysočinou v strede štátu (tu sa nachádzajú najvyššie vrcholy) s úrodnými pôdami a pomerne hojnými zrážkami (až 900 mm za rok), na západe pri sudánskych hraniciach je opäť suchá planina s nízkymi zrážkami. Na juhovýchode pri Etiópskych hraniciach sa územie zvažuje do Danakilskej nížiny (najnižší bod Eritrey sa nachádza 116 metrov pod hladinou mora), ktorá je súčasťou rozsiahlej Východoafrickej priekopy, geologického zlomu tiahnuceho sa od Červeného mora až k jazeru Tanganika.
Vodstvo
Jediná trvalá rieka je Setit, tečúca z Etiópie Eritreou pozdĺž jej západnej hranice ďalej do Sudánu. Nie je však splavná. Ostatné rieky sú iba sezónne, vznikajú počas obdobia dažďov a patria medzi ne Anseba, Barka a Mareb (zvaná tiež Gash), ktorá je zároveň hraničnou riekou medzi Eritreou a Etiópiou.
Podnebie
Eritrejské územie sa rozkladá v subtropickom klimatickom pásme, klimatické podmienky závisia od nadmorskej výšky miesta. Kraj okolo hlavného mesta vo výške 2 300 metrov má priemernú ročnú teplotu 16 °C a asi 500 mm zrážok za rok, pri Masawy na pobreží Červeného mora sú priemerné ročné teploty 30 °C (tu je nameraná najvyššia ročná priemerná teplota na svete) a zrážky okolo 200 mm. Teplotné a zrážkové pomery na západných planinách sú podobné tým pri pobreží. Podnebie vytvára dva hlavné ročné obdobia - obdobie dažďov od júna do augusta a suché obdobie po zvyšok roku.
Rastlinstvo
Prímorské oblasti, vrátane celej východnej polovice štátu (východne od miest Adikeyih a Senafe), tvoria púštne oblasti takmer bez rastlinnej pokrývky, púštna krajina je aj na severozápadnej hranici so Sudánom. Smerom do vnútrozemia prechádza púšť do trávnatej savany, ktorá tvorí väčšinu rozlohy západnej časti krajiny. Vo vyšších polohách hôr strednej časti štátu a na juhozápade (južne od rieky Gash) má krajina prevažne kerovitý charakter s ojedinele roztrúsenými stromami. Lesy sa vyskytujú iba v najvlhších oblastiach - v horách severne od Asmary a na juhozápadných eritrejsko-etiópských hraniciach pri rieke Takeze Wenz.
Živočíšstvo
Živočíšstvo je bohaté a rozmanité. Vzácne druhy živočíchov sa nachádzajú hlavne v riedko zalesnených oblastiach krajiny. Bežne tu uvidíme levy (Panthera leo), žirafy (Giraffa camelopardalis), zebry (Equus zebra), slony (Loxodonta africana), krokodíly nílske (Crocodilus niloticus) a mnohé ďalšie africké druhy. Z hadov sú tu bežné napríklad pytón mriežkovaný (Python reticulatus). Nájdeme tu aj veľké množstvo vtákov bežných pre Afriku.
Ochrana prírody
V Eritrei sú dva významné národné parky: Dahlacký morský NP – sem patria Dahlacké ostrovy a okolité more, NP Semenawi Bahri – turisticky atraktívny NP známi hlavne avifaunou.
Socio-ekonomické pomery
História
V piatom storočí p.n.l. sa na väčšine územia dnešnej Eritrey vytvorilo kráľovstvo s centrom v Aksume (dnes v severnej Etiópii), založené ľudom, ktorý prišiel z Arabského polostrova. V 1. storočí jeho význam vzrástol a v 2. storočí si podriadilo oblasti na Arabskom polostrove a oblasti v severnej Etiópii. Aksumská ríša asi 10. storočí však definitívne podľahla vládcom dynastie Zagwe pochádzajúcim z oblasti etiópskej vysočiny. Odvtedy bola západná časť Eritrey až do 19. storočia viac či menej voľnou súčasťou etiópskych ríš. Turecká moc sa znova vrátila na začiatku 19. storočia, keď západ a stred Eritrey dobyl egyptský vládca Muhamad Alí. Neskôr bola krajina britským protektorátom, vo federácii s Etiópiou, spojená s Etiópiou a od roku 1991 prevzala moc Eritrejská ľudová revolučná demokratická fronta a vyhlásila nezávislosť.
Obyvateľstvo
Antropologicky patrí obyvateľstvo k prechodnému typu medzi bielou a čiernou rasou. Je rozdelené do deviatich etnických skupín, v ktorých prevažujú tigriňská (48 % obyvateľov) a tigrejská (35 % obyvateľov). Jazykovo sa rozoznávajú tri skupiny - semitská (tigrejčina a tigriňa, ktorými vcelku hovorí 83 % obyvateľov) na západe a v strede štátu, nílsko-saharská (5 % obyvateľov) na juhozápade a kušitská na východe (11 % obyvateľov). Severné pobrežie a ostrovy sú osídlené arabsky hovoriacim obyvateľstvom. Náboženstvo: prevažujúcimi vyznaniami sú kresťanstvo a islam, každé z nich vyznáva asi 50 % obyvateľov. Väčšina kresťanov patrí k Eritrejskej ortodoxnej cirkvi, existujú aj malé skupiny katolíkov a protestantov. Moslimovia patria prevažne k sunitskému smeru. Vyznávačov animistických náboženstiev je nepatrný počet. Náboženské spory v krajine nie sú.
Územné členenie
Od vytvorenia talianskej kolónie až do roku 1996 sa Eritrea delila na 10 provincií, v apríli 1996 boli nahradené šiestimi novými provinciami (zónami):
1. Maakel, 2. Debub, 3. Gash-Barka, 4. Anseba, 5. Debubawi Kayih Bahri (Južné Červené more), 6. Semenani Kayih Bahri (Severné Červené more).
Hospodárstvo
Eritrea patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta. Hospodárstvo, ktoré nikdy nebolo najlepšie, bolo silne poškodené dlhotrvajúcou vojnou za nezávislosť a hraničnou vojnou s Etiópiou. Na Etiópii bolo hospodárstvo taktiež silne obchodne závislé. 80% práceschopného obyvateľstva je zamestnaných v poľnohospodárstve.
DŽIBUTSKO
Džibutská republika (جمهورية جيبوتي Džumhúríjat-t Džibuti, République de Djibouti)
|
rozloha |
počet obyvateľov |
hustota zaľudnenia |
hlavné mesto |
úradný jazyk |
|
23 200 km² |
460 700 |
34,2 ob. /km² |
Džibuti |
arabčina, francúzština |
štátny znak
štátna vlajka
Poloha
Džibutsko je štát v Afrike. Jeho susedmi sú Eritrea na severe, Etiópia na západe a juhu a Somálsko na juhovýchode. Je to jedna z najmenších krajín Afriky ležiaca vo východní časti kontinentu v strategickej polohe pri prielive Bab-al-Mandab spájajúcim Červené more s Adenským zálivom Indického oceánu.
Prírodné pomery
Geografia a geológia
Územie Džibutska je rozdelené na dve časti hlboko zarezaným zálivom – Tadžura (Tadjoura). V strede krajiny sa nachádzajú piesčité zníženiny, na juhu sa dvíha čadičové plató a na severe takmer 2000 metrov vysoké Danakilské vrchy. Zlomy paralelné s Červeným morom vytvorili preliačiny až 150 metrov pod hladinou mora vyplnené soľnými jazerami. Často sa prejavuje postvulkanická činnosť.
Vodstvo
Celá oblasť je bezvodá, pričom do mora ústi len suchá vádí s podzemnou vodou. V centrálnej časti vo vzdialenosti 70 km západne od hlavného mesta Džibuti, na území regionov Tadjoura a Dikhil, sa nachádza najslanšie jazero na svete - jazero Assal. To je tiež zároveň najnižším bodom afrického kontinentu (- 153 m)
Podnebie
Džibutsko patrí s priemernou ročnou teplotou vyššou ako 30 °C medzi najteplejšie krajiny sveta. Minimálne zrážky spadnú na jeseň a v zime, a to hlavne v horách na severe.
Rastlinstvo
Vegetáciu tvoria púštne kroviny a na horách sa zachovali malé porasty riedkych lesov.
Živočíšstvo
Zver predstavujú šakaly (Canis aureus), stepné rysy – karakali (Caracal caracal) a antilopy, tiež množstvo plazov a hmyz.
Ochrana prírody
Najväčším chráneným územím je chránená krajinná oblasť Forêt de Day.
Socio-ekonomické pomery
História
Oblasť dnešného Džibutska obývalo postupne niekoľko rôznych kmeňov. Ako poslední krajinu ovládli Ísovia (Issovia) a Afari. Vďaka početným obchodným stykom s Arabmi prijali tieto dva kmene islam. V 19. storočí Francúzi najprv kúpili prístav Obock a v roku 1888 založili prístav Džibuti a ustanovili nad ním protektorát. V roku 1896 vznikla kolónia Francúzske Somálsko. V rokoch 1940 až 1942 bolo územie okupované Talianskom. Od roku 1946 bolo zámorským územím Francúzska, v roku 1967 bola rozšírená miestna samospráva a územie bolo premenované na Francúzske pobrežie Afarov a Ísov (skrátene Afar a Issa). Samostatnosť získalo Džibutsko 27. júna 1977. V 90. rokoch 20. storočia vyvolali Afari občiansku vojnu, ktorú sa podarilo ukončiť mierovou zmluvou v roku 1994.
Obyvateľstvo
Asi polovicu obyvateľstva tvoria Ísovia (Issovia), nazývaní aj Somálci. Afari tvoria asi 35% obyvateľstva. Ďalej sú v krajine prítomné početné komunity Európanov (najmä Talianov a Francúzov), Arabov a Etiópčanov. Okrem nepočetnej európskej menšiny kresťanov sú takmer všetci obyvatelia moslimovia.
Územné členenie
Džibutsko je rozdelené na 6 regiónov (krajov; vrátane hlavného mesta) a ďalej na 15 okresov.
Hospodárstvo
Hospodárstvo Džibutska je založené na službách. Oblasť služieb ťaží z polohy krajiny a jej významu ako zóny voľného obchodu severovýchodnej Afriky. Dve tretiny obyvateľov žije v hlavnom meste, zvyšok tvoria kočovné kmene žijúce vo vnútrozemí.
Použitá literatúra:
Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.
Kol.; 1987: Země světa 2; Nakladatelství Svoboda Kol.; 1970: Soubor map „Poznáváme svět – Afrika“; Kartografické nakladatelství
Zdroj obrázkov:
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_arms_of_Eritrea_(or-argent-azur).svg
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_Eritrea.svg http://www.flagsof.net/?attachment_id=1369 http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Eritrea_Topography.png&filetimestamp=20070629194611 http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Eritrea_regions_numbered.png&filetimestamp=20050709185620 http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Coat_of_arms_of_Djibouti.svg&filetimestamp=20100828005956 http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Flag_of_Djibouti.svg&filetimestamp=20110310134651 http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:LocationDjibouti.svg&filetimestamp=20061208123239 http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Djibouti_Topography.png&filetimestamp=20070629193826
http://hu.wikipedia.org/w/index.php?title=F%C3%A1jl:Djibouti-regions.png&filetimestamp=20080123144023Autor: L. Petrovič