Príslovkové určenie je rozvíjací vetný člen, ktorý vyjadruje, za akých okolností sa uskutočňuje dej prísudku.
Rozlišujeme tieto druhy príslovkového určenia:
-
príslovkové určenie miesta: Cestujem domov.
-
príslovkové určenie času: Cestujem zajtra.
-
príslovkové určenie spôsobu : Cestujem nadšene.
-
príslovkové určenie príčiny: Cestujem pre radosť.
Príslovkové určenie spôsobu
Príslovkové určenie spôsobu je rozvíjací vetný člen, ktorý pomenúva, ako alebo akým spôsobom prebieha dej.
Na príslovkové určenie spôsobu sa pýtame otázkami ako? akým spôsobom?
Príklady:
Nevšímavo prešiel okolo mňa.
Preskočila plot ladne a svižne.
Na prednáške hovoril hlasno. Otec sa nervózne prechádzal po kuchyni.
Kôň ťažkopádne pricválal až ku stajni.
Príslovkové určenie spôsobu môže byť vyjadrené:
-
príslovkou: kráča ladne, nenápadne sa prikradol, prihovoril sa príjemne,
-
podstatným menom s predložkou: upratovala s hundraním, vrátila sa s nechuťou,
-
zámenom: vyskoč takto, musíš to urobiť presne tak, takto sa zarábajú peniaze,
-
prirovnaním: skáče ako žaba, dupala ako slon, spieva ako slávik.
Cvičenie:
Zakry si pravý stĺpec a urč, či je príslovkové určenie spôsobu vyjadrené príslovkou, zámenom, podstatným menom s predložkou alebo prirovnaním:
|
Musíš ísť potichu. |
príslovkou |
|
Prešli sme okolo seba nevšímavo. |
príslovkou |
|
Neúmyselne som do teba vrazil. |
príslovkou |
|
Dieťa pribehlo s plačom. |
podstatným menom s predložkou |
|
Vliekla som sa domov ako slimák. |
prirovnaním |
|
Takto sa to pečie. |
zámenom |
|
Naľakane sa na mňa pozrela. |
príslovkou |
|
S nadšením sa rozbehla domov. |
podstatným menom s predložkou |
|
Preskočila cez potok ako gazela. |
prirovnaním |
Písanie členov viacnásobného príslovkového určenia spôsobu Ak je vo vete viac členov príslovkového určenia spôsobu, pripájajú sa čiarkou.
Príklady: Dravce sa pri love pohybujú ticho, nenápadne, opatrne. Hlasy zneli tlmene, hundravo, nevľúdne, naľakane.
Posledný člen viacnásobného príslovkového určenia sa môže pripájať spojkou a, pred ktorom nepíšeme čiarku.
Príklady: Privítali nás s nadšením, s radosťou a s úsmevom. Tvárila som sa sebaisto, priateľsky a prívetivo.
Príslovkové určenie príčiny
Príslovkové určenie príčiny je vetný člen, ktorý pomenúva, prečo dej prebieha alebo neprebieha.
Na príslovkové určenie príčiny sa pýtame otázkami prečo? začo? z akého dôvodu?
Príslovkové určenie príčiny je najčastejšie vyjadrené podstatným menom s predložkou.
Príklady:
Kúpila som si novú knihu pre radosť. Pre chorobu neprídem zajtra do práce.
Urobila to pre priateľstvo.
Havaroval si pre nedbalosť? Odsúdili ho za krádež.
Cvičenie:
Zakry si pravý stĺpec a urč, či ide o príslovkové určenie príčiny alebo príslovkové určenie spôsobu:
|
Netrpezlivo sme čakali na vlak. |
príslovkové určenie spôsobu |
|
Zápas prerušili pre silný dážď. |
príslovkové určenie príčiny |
|
Zrazu sa rýchlo otočila. |
príslovkové určenie spôsobu |
|
Niesla sa ako páv. |
príslovkové určenie spôsobu |
|
Nepracujem len pre peniaze. |
príslovkové určenie príčiny |
|
Pohádali sa pre hlúposť. |
príslovkové určenie príčiny |
|
Soňa pre slzy nič nevidela. |
príslovkové určenie príčiny |
|
Juro sa ťarbavo približoval. |
príslovkové určenie spôsobu |
Zopakujte si:
1. Čo pomenúva príslovkové určenie spôsobu?2. Čo pomenúva príslovkové určenie príčiny?
3. Ktorými slovnými druhmi môže byť vyjadrené príslovkové určenie spôsobu?
4. Ktorými slovnými druhmi býva najčastejšie vyjadrené príslovkové určenie príčiny?
Použitá literatúra:
Krajčovičová - Keselová: Slovenský jazyk pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. SPN – Mladé letá, s. r. o., Bratislava, 2011, s.91 - 97.Ripka, I. a kol.: Príručka slovenského pravopisu pre školy a prax. Ottovo nakladateľstvo, Bratislava, 2005. 670 s.