„Život je naplnením sna mladosti. Mladí, majte svoj vlastný sen a uchovávajte si ho až do jeho podivuhodného naplnenia.“
Ján XXIII.
Znakom premýšľajúceho človeka (aj mladého) je , že hľadá, ako žiť, hľadá nejaký zmysel toho, čo robí alebo čo by mal robiť. Hľadanie zmyslu života je ako cesta, ktorá sa nikdy nekončí. Vždy sa dá ešte niečo zlepšiť, spresniť, naplánovať a uskutočniť dačo neočakávané. Väčšina mladých ľudí vo veku šiesteho až ôsmeho ročníka základnej školy má takéto životné plány:
-
Nebyť chorý
-
Mať dobrých priateľov
-
Dokončiť školu
-
Mať dobré vzťahy s rodičmi, súrodencami
-
Mať veľa koníčkov a čas na ne
-
Byť bohatý
-
Cestovať
-
Stále sa vzdelávať a rozvíjať svoje schopnosti
-
Byť slávny (spevák, herec, modelka, športovec...)
-
Byť užitočným pre druhých
Prezrite si zoznam a napíšte k jednotlivým cieľom čísla, čo je vašim zmyslom života na prvom, druhom a treťom mieste prípadne uveďte svoje želanie, ktoré v zozname nie je.
Z hľadiska logického postupu naplnenie každého z týchto cieľov si vyžaduje takéto kroky.
-
Dobre vnímať okolitý svet, dobre vidieť , počuť, čo sa okolo nás deje.
-
Premýšľať , čo z vonkajšieho sveta je pre nás významné, čo nie, dobre poznať význam a hodnotu vecí okolo seba. To je dané aj našimi životnými cieľmi.
-
Rozhodnúť sa – vedieť si vybrať, netápať v pochybnostiach, v neistote, neváhať , ale rozhodnúť sa ako chcem žiť – to uľahčí rozhodovanie v mnohých konkrétnych situáciách.
-
Uskutočniť svoje rozhodnutie.
Tieto kroky uskutočnenia našich prianí a cieľov poznáme pod skratkou DITOR.
Jednotlivé písmená označujú päť krokov postupu:
D – definuj I – informuj T – tvor alternatívy O – over, zhodnoť možnosti a rozhodni sa pre uskutočnenie niektorej R – realizuj v praxi
Keď človek nemá nijaký cieľ v živote, žije len tak zo dňa na deň nevie čo robiť, podlieha tomu , čo mu povedia ľudia okolo neho najmä kamaráti, rodičia a autority. Vy istotne máte svoj cieľ – učiť sa. Tento cieľ znamená, že sa chcete čo najlepšie a najviac učiť, je to vaše osobné prianie, túžba. Sú však žiaci, ktorých cieľom to nie. Učia sa, chodia do školy preto, že to musia robiť. Chcú to rodičia, chce to spoločnosť, lebo dochádzka do školy je povinná. A sú žiaci, ktorých bavia, zaujímajú len niektoré predmety, ostatné nemajú radi.
Mladí ľudia, ktorí nemajú žiadny pozitívny cieľ , sa často nudia, sú nespokojní a hľadajú nové uspokojenie v nežiadúcich aktivitách, akými sú alkohol, drogy, partie, ktoré páchajú trestné činy.
Preto je veľmi dôležité, aby ste premýšľali a našli svoju „parketu“ , na ktorej sa môžete realizovať , dobre sa cítiť.
Optimisti vidia zmysel života ináč ako pesimisti. Láskavý ľudia vidia zmysel života ináč ako tí sebecký, arogantný, necitlivý. Karieristi vidia zmysel života vo veciach, v ktorých niektorí vidia iba povinnosť.
Keď človek nemá žiaden cieľ, je nespokojný (frustrovaný). Tento pocit nespokojnosti môže mať rôzne podoby.
-
Mám pocit, že ma nikto nepotrebuje, že nie som súci na nič.
-
Myslím si, že sa nedokážem nič naučiť, som asi neschopní.
-
Nemám nijakých priateľov, neviem si ich získať.
-
Myslím si , že nič nemá význam, ani učenie, ani práca, neviem, čo má zmysel.
-
Stratil som záujem o všetko, nič ma nebaví.
-
Neviem prečo žijem, všetko je proti mne, nič sa mi nedarí.
-
Nudím sa , nemám o nič záujem.
-
Je mi už všetko jedno, nech sa robí so mnou, čo chce.
-
Najlepšie je nič nerobiť, o nič sa nesnažiť , aj tak, všetko ide bez toho, aby som sa snažil a niečo chcel zmeniť.
-
Všetko riadi osud, niekto mimo mňa, nič nemôžem robiť ani nerobím, uvidím, ako to dopadne .
Takéto názory sú sebaničiace. Sú veľmi odzbrojujúce, neproduktívne.