Vypracovala: Ing. Anna Mattová



Zahraničný obchod je časť obehu tovaru, služieb a práv, ktorá prekračuje hranice daného štátu a spája jeho národné hospodárstvo so svetovým hospodárstvom.

Týka sa len jednej krajiny alebo skupiny krajín k ostatným krajinám sveta.

Zahraničný obchod krajiny tvoria všetky subjekty, ktoré vstupujú na zahraničný trh. Firmy predávajú a nakupujú tovary /suroviny, polotovary, hotové výrobky/ a služby /doprava, vzdelávanie, cestovný ruch, bankovníctvo, poistenie a pod./.

Predmetom zahraničného obchodu je i kapitál /zmenky, cenné papiere.../. Patria sem aj mzdy, dôchodky, dary a dedičstvo v zahraničnej mene. K službám, s ktorými sa najčastejšie obchoduje patria bankové služby hotelové služby a služby cestovného ruchu.


Medzinárodný obchod zahŕňa zahraničný obchod niekoľkých krajín.


Svetový obchod predstavuje súhrn zahraničných obchodov všetkých krajín, zapojených do medzinárodnej deľby práce.


Význam zahraničného obchodu pre národné hospodárstvo:

 

Ekonomický význam:

 

  • zabezpečuje dovoz tovarov a služieb, ktoré sa z rôznych dôvodov v krajine nevyrábajú,

  • umožňuje využiť výhody z rastúcich výnosov, výnosy rastú so zvyšovaním rozsahu výroby a zahraničný obchod vytvára možnosti odbytu pre tieto výrobky,

  • umožňuje krajinám špecializovať sa na výrobu a vývoz tých výrobkov, pre ktoré majú najlepšie podmienky,

  • poskytuje informácie o výrobkoch a službách vyrábaných a predávaných v zahraničí, umožňuje porovnávať úroveň vlastnej výroby so zahraničnou,

  • rozvíja konkurenciu v národnej ekonomike, dovoz zahraničných výrobkov zabraňuje monopolnému postaveniu výrobcov v domácej ekonomike,

  • umožňuje získať devízy,

  • zvyšuje pracovné príležitosti v exportujúcej krajine,

  • rozširuje ponuku, sortiment tovarov a služieb.

 

Politický význam:

  • upevňuje priateľské vzťahy medzi štátmi,

  • zvyšuje vzájomnú závislosť, čo vedie k posilneniu mieru vo svete,

 

Kultúrny význam:

  • umožňuje spoznávať spôsob života, kultúru a umenie v iných krajinách.


 

Nevýhody zahraničného obchodu:

 

  • dovážané tovary konkurujú domácemu trhu, sťažujú rozvoj domácich odvetví a začínajúcich podnikov, ktoré nie sú schopné konkurencie,

  • pri jednostrannom zameraní na jednu krajinu v dovoze alebo vývoze sa všetky negatívne javy v jej hospodárstve a politike prejavia aj v krajine, ktorá s ňou obchoduje,

  • pri zameraní vývozu na jeden druh tovaru sa pokles jeho dopytu alebo ceny na zahraničnom trhu prejaví negatívne aj v domácej ekonomike.


 

Formy zahraničného obchodu:

 

Export – vývoz tovarov do zahraničia.

  • Priamy export – tuzemský výrobca predá svoj tovar zahraničnému obchodníkovi alebo výrobcovi,

  • Nepriamy export – tuzemský výrobca predá svoj tovar tuzemskému obchodníkov /sprostredkovateľovi/ a ten ho predá do zahraničia,

Import – dovoz tovarov zo zahraničia.

  • Priamy import – tuzemský výrobca alebo obchodník kúpi tovar od zahraničného dodávateľa,

  • Nepriamy import – tuzemský výrobca alebo obchodník kúpi tovar od tuzemského dovozcu, ktorý ho kúpil v zahraničí.

Reexport /vývoz dovozu/ - tranzit.

  • Priamy reexport – reexportér kúpi tovar v určitej krajine a predá ho do inej krajiny bez toho, aby tovar prešiel cez jeho územie,

  • Nepriamy reexport – reexportér, ktorý kúpil tovar v jednej krajine, ho predá do druhej krajiny, ale najprv ho privezie do svojej krajiny.


 

Subjekty zahraničného obchodu:

 

  1. Výrobné podniky obchodujúce so svojimi tovarmi,

  2. Obchodné podniky špecializované na vykonávanie zahraničného obchodu,

  3. Obchodní sprostredkovatelia – samostatní obchodníci, ktorí uskutočňujú činnosť v prospech svojho zákazníka.


 

Riziká zahraničného obchodu

 

Každý obchod prináša určité riziká:

  • Obchodné riziká – súvisia s dopravou, poistením, odmietnutím tovaru, nesprávne zvoleným obalom, reklamou a podobne,

  • Politické riziká – súvisia s nepokojmi, nestabilitou a zmenou legislatívy,

  • Zvláštne riziká – tu patria kurzové zmeny a absencia jednotných medzinárodných právnych noriem pre zahraničný obchod.


 

Regulovanie zahraničného obchodu

 

Napriek výhodám zahraničného obchodu každá krajina chráni národné hospodárstvo rôznymi opatreniami, ktoré znevýhodňujú zahraničných dovozcov.


Protekcionizmus je ochranárska politika – uzatváranie ekonomiky. Tieto opatrenia slúžia na ochranu zdravia, obmedzenie spotreby, zníženie konkurenčnej schopnosti zahraničných tovarov, ale aj ochranu zamestnanosti v odvetviach ohrozených dovozom.


Liberalizmus predstavuje otváranie ekonomiky, liberálnu zahraničnú obchodnú politiku zameranú na podporu dovozu a vývozu. Realizuje sa formou podpory exportérov a importérov a členstvom v ekonomických zoskupeniach.


 

Výhody liberalizácie:

 

  • Rozšírenie ponuky práce na domácom trhu,

  • Zlepšenie konkurenčného prostredia,

  • Ochrana pred monopolmi,

  • Rast životnej úrovne,

  • Lepšie využitie možností využitia komparatívnych výhod.



 

Použitá literatúra:

Jakubeková, M., a kol.: Ekonomika pre študijné odbory výrobného a nevýrobného zamerania, SPN, prvé vydanie, 2004, ISBN 80-00-00363-8