Vypracovala: Mgr.Erika Lieszkovszká
Afrika je rozlohou druhým najväčším kontinentom. Vyznačuje sa malou horizontálnou a vertikálnou členitosťou. Rozkladá sa po obidvoch stranách rovníka a má takmer symetricky usporiadané podnebné, pôdne a vegetačné pásma.
Afrika má pomerne jednoduchú geologickú stavbu. Je súčasťou veľkej Africkej litosferickej dosky. Najväčšiu časť zaberá Africký štít, zložený z kryštalických hornín. V priebehu vývoja bol rozlámaný na kryhy, z ktorých vznikli rozsiahle panvy (Čadská, Konžská, Kalahari) a klenby. Pri hercínskom a alpínskom vrásnení sa k Africkému štítu pripojili vrásové pohoria – na severozápade Atlas a na juhu Kapské hory. V treťohorách pri silných tektonických pohyboch vznikli vo východnej Afrike priekopové prepadliny (rifty) a pohoria Východoafrickej náhornej plošiny. Pri sopečnej činnosti vznikli rozsiahle lávové plošiny (Etiópska vysočina) a osamelé sopečné kužele (Kilimandžáro).
V oblasti Atlasu sa vyskytujú nerastné suroviny: fosfáty, železná ruda, mangán, kobalt, olovo, zinok. Najväčšia koncentrácia surovín je v pásme na rozhraní strednej a južnej Afriky. Sú to veľké zásoby medi, chrómu, mangánu, zlata, uránu, platiny, azbestu, kobaltu, uhlia a diamantov. Okrajové časti štítu majú zásoby ropy a zemného plynu (severná Afrika), ropy, zemného plynu bauxitov, železnej rudy a mangánu (pobrežie Guinejského zálivu).
Afrika je po Ázii najvyššie položený svetadiel, stredná výška kontinentu je 750 m. Nadmorské výšky rastú od severu na juh, od Nízkej k Vysokej Afrike. Nízka Afrika zaberá severnú, západnú a strednú časť Afriky. Vypĺňajú ju roviny a plošiny Sahary, Sudanu a Konžskej panvy, okrajové pohoria Atlasu (Tubkal 4165 m) a Guinejská vysočina. Nížiny zaberajú len úzky pás pobrežia v celej Afrike.
Vysoká Afrika zaberá východnú a južnú časť Afriky, dosahuje oveľa vyššie nadmorské výšky a má členitý reliéf. Tvoria ho priekopové prepadliny – Východoafrická priekopová prepadlina, vysočiny – Etiópska vysočina s priemernou nadmorskou výškou 1800-2000 m, plošiny – Východoafrická náhorná plošina (Kilimandžáro 5895 m). Takmer celú južnú Afriku vypĺňa Kalahari s nadmorskou výškou 900-1000 m, na jej okraji sa dvíhajú stupňovité plošiny a pohoria – Dračie hory (3482 m) a najjužnejšie zasahujú Kapské hory.
Podnebie
Afrika je najteplejší a po Austrálii najsuchší svetadiel. Podnebie najvýraznejšie ovplyvňuje cirkulácia ovzdušia (pasáty, antipasáty), ale i nadmorská výška a morské prúdy (Kanársky, Benguelský a Mozambický). Takmer celá Afrika sa rozkladá v horúcom pásme, len na okrajoch zasahuje subtropické podnebné pásmo. Rozlišujeme štyri podnebné oblasti: rovníková, tropická vlhká, tropická suchá a subtropická.
Do rovníkovej oblasti patria územia po oboch stranách rovníka a pri pobreží Guinejského zálivu. Vyznačuje sa pomerne stálou ročnou teplotou a vysokými zrážkami rovnomerne rozloženými počas celého roka.
Tropická vlhká (pasátová oblasť) – striedajú sa obdobia dažďov a sucha. Oblasť bližšie k rovníku sa vyznačuje vyššími zrážkami (600-1500 mm) a priemernou teplotou 24-30°C,s dvoma krátkymi obdobiami sucha.
Tropická suchá oblasť zaberá najväčšiu časť Afriky pozdĺž obratníkov. Vyznačuje sa veľkými výkyvmi denných a ročných teplôt a minimálnymi zrážkami (0-200mm).
Subtropická oblasť sa rozkladá na severnom a južnom okraji Afriky, vyznačuje sa horúcimi suchými letami a vlhkými zimami (12°C) a zrážkami 650-750 mm ročne.
Vodstvo
Nerovnomerné rozloženie zrážok sa prejavuje i v riečnej sieti, obrovské územia Sahary, severovýchodnej i juhovýchodnej Afriky sú bezodtokové. Najlepšie vyvinutú riečnu sieť a veľmi dobré energetické predpoklady má Zair, hustú riečnu sieť má i východná Afrika. Niger a predovšetkým najdlhšia rieka Níl pretekajú čiastočne cez suché oblasti, majú pomerne malé prietoky a využívajú sa na zavlažovanie i na výrobu energie, rovnako Zambezi a Horná Volta
Najväčšie jazerá vznikli v tektonických panvách východnej Afriky – Ukerewe, Tanganika a Malawi. V púštnych a polopúštnych oblastiach sa nachádzajú slané jazerá (šoty), suché riečne korytá (vádí) a artézske vody.
Rastlinstvo a živočíšstvo
Po oboch stranách rovníka sa symetricky rozkladajú tropické dažďové lesy s bohatou druhovou skladbou drevín, ktoré trvalo ubúdajú ťažbou vzácneho dreva a vypaľovaním. Živočíšstvo je bohaté na druhy – hmyz, plazy, opice a ľudoopi. Pôdy sú chudobné, laterovité a červenožlté.
Savany a púšte pokrývajú viac ako 4/5 rozlohy kontinentu. Africkú savanu tvoria trávnaté roviny s menšími lesnými porastami, s ojedinelými stromami alebo galériovými lesmi v riečnych dolinách. Podľa množstva zrážok sa vyvinuli polopúštne krovinaté a trávnaté savany, na ktorých prevládajú červenohnedé pôdy.
V oblastiach nízkych a nepravidelných zrážok vznikli púšte, ktoré sú takmer bez vegetácie. Nepriaznivým javom je dezertifikácia – rozširovanie púští na úkor savany.
Cvičenie:
-
Aké nerastné suroviny sa vyskytujú v oblasti Atlasu?
-
Charakterizuj Vysokú Afriku.
-
Vymenuj štyri podnebné oblasti Afriky.
-
Čo je dezertifikácia?
Použitá literatúra:
Farkaš, C. a i., 1997: Geografia, Enigma Nitra, s.307, ISBN 80-85471-45-0