Vypracovala: Mgr.Erika Lieszkovszká



Krajinný plán predstavuje nástroj riadenia krajiny. Pri jeho tvorbe sa uplatňujú hodnotiace a rozhodovacie procesy.

 

Hodnotiace procesy umožňujú získať potrebné poznatky o krajine. Rozhodovacie procesy určujú výber optimálneho variantu – návrhu na racionálne funkčné usporiadanie a využívanie krajiny.

 

Pre krajinný plán sú dôležité hodnotenia krajiny z hľadiska úžitkovej hodnoty a z hľadiska optimálneho usporiadania vzhľadom na potreby a možnosti človeka.

 

Pri hodnotení krajiny z hľadiska úžitkovej hodnoty dôraz sa kladie na zhodnotenie krajiny ako producenta látky alebo zdroja surovín. Väčšinou sa neurčuje úžitková hodnota krajiny ako celku. Napríklad určí sa len hodnota – bonita.

 

Pri hodnotení krajiny z hľadiska optimálneho usporiadania vzhľadom na potreby a možnosti využívania človekom úsilie sa zameriava na zisťovanie harmonického fungovania krajiny na základe jej účelových vlastností. Účelové vlastnosti sú dané štruktúrou krajiny. Konfliktné situácie vznikajú často z nevhodnej priestorovej organizácie ľudských činností, keď sa nekryje s priestorovou štruktúrou prírodnej krajiny, jej procesov a jej potenciálu.Napríklad uvažuje sa s výstavbou závodu na náplavovom kuželi, hodnotí sa nielen vlastnosť a synergické väzby tohto kužeľa, jeho sklonitostné, priestorové a iné charakteristiky. Ale aj to, ako je tento kužeľ zviazaný chórickými väzbami so susednými geokomplexmi v podobe výmeny látok a energie.

 

 

V krajinnom plánovaní má hodnotiaci proces niekoľko pracovných etáp:

  1. Zostavenie cieľov hodnotenia – tie musia zohľadniť spoločenské požiadavky a nesmú byť v rozpore s prírodným a sociálno-ekonomickým potenciálom krajiny.

  2. Výber kritérií hodnotenia krajiny – kritériá hodnotenia predstavujú také vlastnosti krajiny, ktoré umožňujú posúdiť jej vhodnosť pre určitú funkčnú spôsobilosť.

  3. Meranie a škálovanie kritérií hodnotenia – tie určujú predpoklady krajiny na posudzovaný druh činnosti človeka. Každé kritérium je viacrozmerná veličina, preto sa meraním určuje jeho veľkosť. Meranie kritérií sa uskutočňuje podľa stanovených stupňov v rozpätí škály.

  4. Zhodnotenie celkových predpokladov krajiny na jej funkčné využívanie – vyjadruje sa spájaním kritérií hodnotenia.

  5. Výklad výsledkov hodnotenia – to je záverečná etapa hodnotiaceho procesu v krajinnom plánovaní.

 

 

Účelom rozhodovanie je:

  1. vylúčenie neefektívnych alternatívnych riešení

  2. určenie najlepšieho variantu usporiadania krajinného priestoru

 

 

Proces stanovenia funkcií určitého regiónu je deduktívny a induktívny. Deduktívnosť vychádza z hodnotenia postavenia regiónu v štátnom území, z hodnotenia územného systému ekologickej stability (ÚSES), z hospodárskeho prepojenia v širšom štátnom i medzinárodnom rámci. Deduktívny postup určuje dominantné funkcie regiónu.

 

Proces stanovenia funkcií je zároveň výsledkom aj induktívneho procesu – členenia zdola. Tento proces zohľadňuje vlastnosti regiónu a umožňuje špecifikovať funkcie daného priestoru.

 

 

Územné plánovanie

Územné plánovanie je sústavná činnosť, ktorá komplexne rieši funkčné využitie územia, určuje zásady jeho organizácie a vecne a časovo koordinuje výstavbu a činnosti, ovplyvňujúce rozvoj územia. Územné plánovanie je nástrojom pre komplexnú tvorbu a ochranu životného prostredia. Hlavné úlohy sú:

  • vymedzenie funkcií územia a smerov ďalšieho rozvoja osídlenia

  • určenie vhodnosti územia na určitý druh výstavby, alebo určenie spôsobu jeho využitia tak, aby sa vytvoril harmonický celok pre prácu, bývanie a rekreáciu obyvateľov sídel

  • vymedzenie vhodných plôch v krajine a sídlach, stanovenie ich veľkosti a vzájomných väzieb, regulácie spôsobu a rozsahu ich optimálneho využitia

  • zabezpečenie tvorby zdravého životného prostredia a vytváranie podmienok na zachovanie a obnovu ekologickej stability územia

  • vymedzenie ochranných objektov, území, ochranných pásem a zabezpečenie ich ochrany

  • vypracovanie návrhov využitia miestnych zdrojov pre rozvoj územia

  • vypracovanie návrhov, technických, ekonomických a organizačných opatrení nevyhnutných pre plánované usporiadanie územia.

 

 

Územné plánovanie má tri základné nástroje:

  1. Územno-plánovacie podklady – využívajú sa pri overovaní zvláštností územia vzhľadom na zámery využívania územia. Detailne riešia špeciálne problémy funkcií územia. Patria k nim: urbanistické štúdie, územný generel, zoznam pozemkov pre výstavbu, územno-technické podklady.

  2. Územno-plánovacia dokumentácia – je sústava územných plánov, ktoré sú hlavným podkladom pre územné rozhodnutia. Podľa faktoru času je územno-plánovacia dokumentácia členená na územnú prognózu, územný plán a projekt.

  3. Územné rozhodnutie – obsahuje územno-technické a urbanisticko-architektonické podmienky. Je o umiestnení stavby, využití územia, chránenom území a ochrannom pásme.

 

 

Oblastné plánovanie je ekonomická disciplína. Na základe znalostí a rozboru prírodných a ekonomických podmienok stanovuje základné proporcie hospodárskeho a sociálneho rozvoja oblastí štátu.

 

 

Cvičenie:

  1. V čom je dôležitosť a význam krajinného plánovania?

  2. Aké procesy sa uplatňujú pri tvorbe krajinného plánu?

  3. Z akých hľadísk sa hodnotí krajina a na čo sa pri nich kladie dôraz?

  4. Objasnite postup pri hodnotení krajiny.

 

 

Použitá literatúra:

Seko, L. a i., 1998:Geografia pre 4. ročník Gymnázií, SPN, s. 80,ISBN 80-08-02731-2