Štruktúra programu II.

 Vypracoval: Ing. Juraj Palásthy

1. hlavička programu: program meno;

2. blok:

• deklaračná časť

• príkazová časť:

  • begin

  • príkaz 1;

  • príkaz 2;

  • …

  • príkaz n;

  • end.

Deklaračná časť:

Deklarácia je informáciou pre prekladač jazyka o objektoch vytvorených užívateľom, ktoré sa budú vyskytovať v programe a o ich vlastnostiach. Deklarácie sú povinné a každý objekt, ktorý je v programe použitý a nie je štandardný (t.j. poskytovaný definíciou jazyka), musí byť pred použitím deklarovaný. Na základe informácií získaných v deklaráciách môže prekladač prevádzať kontrolu správneho použitia objektov a odhaliť mnohé chyby. To zrýchľuje a zefektívňuje ladenie. V obecnom prípade môže byť pred vlastným programom až 6 deklaračných úsekov:

Program (meno súboru)

Uses (zoznam jednotiek) - určuje, ktoré knižnice budeme používať

Label (zoznam návestí) - návestie je názov časti programu, ktorá vykonáva nejaké samostatné operácie (napríklad tlač výstupných informácií). V jednom programe sa smie používať návestie s jedným názvom len raz, avšak odkazov na toto návestie smie byť v programe toľko, koľko ich potrebujeme.

Const (deklarácia konštánt) - konštanta počas celého chodu programu nemení svoju hodnotu. (môže to byť napr.- sadzba DPH)

Type (definovanie dátových typov) - ide o typ údaja, ktorý sa bude v danej bunke spracovávať (napr. numerický, alfanumerický, dátum, mena, ...).

Var (deklarácia premenných - variables) – počas chodu programu pravidelne mení svoj obsah buď pri načítaní údajov, alebo pri výpočte. Prv, ako ich začneme používať je potrebné ich nadeklarovať (určiť názov premennej – musí byť jednoznačne definovaný, jej typ a rozsah.)

Samotný program sa vkladá medzi:

Begin – začiatok programu

(telo programu) – toto obsahuje jednotlivé návestia, názvy premenných, paragrafov, a s tým súvisiace operácie vstupu, výstupu a výpočtov vykonávané programom. Pre prehľadnosť programu samotného vrele odporúčam písať každý príkaz do osobitného riadku.

End. - (s bodkou!) koniec programu

Deklarácia jednotiek (knižníc) : USES

Pod slovom USES budeme rozumieť zoznam jednotiek – (utilities) - knižníc, ktoré má prekladač spojiť s prekladaným programom. Tieto knižnice obsahujú podprogramy obsluhujúce jednotlivé zariadenia. K najpoužívanejším patria:

System - štandardné procedúry a funkcie

Crt – knižnica obsahujúca utility pre prácu s obrazovkou

Printer – knižnica obsahujúca utilitz pre prácu s tlačiarňou

Dos – knižnica obsahujúca utilitz pre komunikácia s operačným systémom

Príklad:

Uses Crt, Dos;

Deklarácia konštánt

CONST (medzera) IDENTIFIKÁTOR=hodnota;

Príklad:

CONST PI=3.14;

CONST MENO=`Jozef`;

Deklarácia premenných

VAR (medzera) IDENTIFIKÁTOR:údajový typ;

Príklad:

VAR A:INTEGER; - premenná A bude nadobúdať celočíselné hodnoty

VAR X:REAL; - premenná X bude nadobúdať hodnoty na množine reálnych čísiel

VAR C:CHAR; - premenná C bude nadobúdať akékoľvek znakové hodnoty

V tejto časti sme sa zoznámili s jednotlivými typmi premenných používaných nielen v Pascale, ale aj v iných programovacích jazykoch a prostrediach. Dôležité je v prvom rade pochopiť, čo aký druh premennej predstavuje. Akú množinu údajov je možné v tom, ktorom type bunky spracovávať. To preto, aby nám počítač pracoval korektne. Aby sme sa vyvarovali takých logických chýb, ako je snaha o vykonanie výpočtu s premennou obsahujúcou alfanumerické údaje (napr. meno človeka). V takomto prípade by program nekorektne skončil a vyhlásil by chybu v údajoch.

Otázky:

1. Čo je to návestie programu?

2. Koľko návestí s určitým názvom môžeme mať v programe?

3. Čo deklarujeme pomocou príkazu Const?

4. Čo definujeme pomocou príkazu Type?

5. Čo definujeme pomocou príkazu Var?

6. Ktorým príkazom sa začína telo programu?

7. Ktorým príkazom sa končí telo programu?

8. Na čo slúži príkaz Uses?

9. Čo je to Utilita?

10. Aké hodnoty môže nadobúdať premenná typu Var?