Priemyselná revolúcia (začala sa v Anglicku, v 18. storočí) odštartovala éru vynálezov v 19. storočí. Mnoho vedcov tvrdí, že práve 19. storočie je obdobím, v ktorom uzrelo svetlo sveta najviac vynálezov v dejinách. Mnohé z boli v 20. storočí zdokonalené, a tak vznikali ešte kvalitnejšie a výkonnejšie stroje a zariadenia.
Parná energia
18. a zväčša aj 19. storočie využívalo parnú energiu. Parný stroj je vlastne motor meniaci tepelnú a tlakovú energiu vodnej pary na mechanickú prácu. Parný stroj zdokonalil James Watt. Parné motory a turbíny menia teplo na mechanickú energiu. Teplo, ktoré sa získava spaľovaním paliva, privádza vodu do varu a vzniká para, ktorej tlak poháňa stroj. Para sa vyrába v kotloch vyhrievaných naftou alebo uhlím. Parné stroje našli uplatnenie najmä v doprave.
1776 - J. Watt zdokonalil parné stroje a vyvinul parný stroj s rotačným pohybom
1789 - otvorenie prvej továrne využívajúcej na pohon parné stroje (Anglicko)
1803/04 – parná lokomotíva (Trevithick) 1807 - prvý kolesový riečny parník (Fulton) 1814 – prvý parný rušeň (Stephenson)
1825 - otvorenie prvej verejnej železničnej trate v Anglicku, dĺžka 13 km a rýchlosť parného vlaku bola 24km/hod.
Elektrická energia
Okrem parnej energie sa v 19. storočí objavujú aj vynálezy na poli využitia elektrickej energie. Medzi najvýznamnejšie patrili:
1792 - Volta zostrojil prvý galvanický článok
1820 - Ampère odvodil zákon o vzájomnom silovom pôsobení dvoch rovnobežných vodičov s prúdom
1826 - Ohm formuloval zákon vyjadrujúci vzťah medzi prúdom, napätím a odporom
1831 - Faraday objavil elektromagnetickú indukciu a zostrojil generátor
1866 - von Siemens vynašiel prvé dynamo (premieňalo mechanickú energiu na elektrickú)
1878 - Edison skonštruoval prvú žiarovku
1882 - Edison uviedol do prevádzky prvú parnú elektráreň
Vynálezca Thomas Alva Edison v roku 1879 vyvinul s použitím uhlíkového vlákna prvú použiteľnú žiarovku. V tomto období sa elektrina po prvý raz použila aj na osvetlenie ulíc a verejných budov. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia bolo uhlie najdôležitejším palivom. Polovica tony uhlia vyprodukovala toľko energie ako dve tony dreva, a to pri polovičných nákladoch. Veľký rozmach vo vyžití uhlia znamenal rozvoj oceliarenského priemyslu v druhej polovici 19. storočia. V tom čase uhlie produkovalo viac ako polovicu elektrickej energie, ale v domácnosti sa elektrina využívala ešte len v minimálnom množstve.
1888 - vynález elektromotora (Tesla)
1895 - Röntgen objavil nový druh elektromagnetického žiarenia - Röntgenové lúče X (využívané najmä v lekárstve)
Začiatky spaľovacích motorov – 1885/86
Za rok vzniku automobilu v modernom chápaní je vo všeobecnosti považované roky 1885 -1886, kedy Carl Benz vynašiel trojkolesový motorový voz a Gottlieb Daimler zasa štvorkolesový motorový koč.
Gottlieb Daimler bol vynálezcom dnešného typu spaľovacieho motora a konštruktérom prvých motocyklov a automobilov. Daimler zostrojil spoločne s Wilhelmom Maybachom v roku 1885 v Stuttgarte prvý motocykel, a v roku 1886 tiež prvý štvorkolesový automobil poháňaný spaľovacím motorom.
Carl Benz bol nemecký inžinier a technik, v roku 1885 (nezávisle na G. Daimlerovi) skonštruoval prvý automobil, pričom použil ležatý jednovalcový štvortaktný benzínový motor s elektrickým zapaľovaním. Od roku 1891 vyrábal Benz štvorkolesové vozidlá. V roku 1926 sa jeho firma s Daimlerom spojila do akciovej spoločnosti Daimler-Benz AG.
Ďalšie vynálezy
1826 prvé škrtacie zápalky (Walker) 1829 vynález lodnej skrutky (Ressel) 1838 vynález elektromagnetického telegrafu (Morse)
1845 vynález šijacieho stroja (E. Howe).
Jeden z modelov zdokonalil I. Singer (stroj robil tristo stehov za minútu a bol poháňaný pedálmi) a vynález si prisvojil. Po dlhých súdnych sporoch Howe predal svoj patent Singerovi a ten začal v roku 1855 masovú výrobu šijacích strojov .
1847 - vynález pretlakovej vodnej turbíny (Francis) 1856 - vynález postupu výroby ocele v konvertore (Bessemer)
V 50.rokoch 19.storočia objavil anglický inžinier Henry Bessemer lacnú metódu spracovania surového železa na oceľ- Bessemerova metóda. Keďže oceľ mala oveľa dlhšiu životnosť ako železo, jej výroba sa za krátky čas rozšírila po celej Európe.
1867 - vynález dynamitu (Nobel) 1877 - vynález fonografu (Edison) 1876 - vynález telefónu (Bell) 1887 - Emil Berliner patentoval gramafón 1896 - zavedenie bezdrôtového telegrafu (Marconi), objav rádioaktívneho žiarenia (Becquerel)
- objav sústruhu, žiletky, syntetických látok a mnohé ďalšie.
Spoločenské zmeny
Rozvoj priemyslu začiatkom 19. storočia spôsobil spoločenské zmeny v celej Európe. Vzniklo množstvo tovární, kvôli parnej energii bolo založených veľa baní a železiarní, v ktorých sa spracúvali nerastné suroviny určené na výrobu strojov. V továrňach bola lepšia organizácia práce a vo veľkej miere sa používali nové vynálezy.
Rodiny sa sťahovali z vidieka do miest za vidinou pracovných príležitostí. Najväčšími mestami v Európe boli Londýn, Paríž, Viedeň, Berlín, Petersburg, Moskva.
Nevyhnutnosť zabezpečiť dopravu tovaru a pracovných síl medzi jednotlivými mestami viedla k rozvoju železníc a dopravy vôbec. Najväčšia sieť železníc bola v Anglicku, Francúzsku, Belgicku a Nemecku.
Európska spoločnosť sa z agrárnej zmenila na industriálnu. Industrializácia vytvorila nové metódy a formy výroby, priniesla zmeny v roľníctve i obchode. Po Anglicku sa do popredia dostalo Francúzsko, Nemecko a Spojené štáty. Do konca 19. storočia sa (okrem zaostalého Balkánu a Ruska) spriemyselnila celá Európa.
Prehĺbila sa priepasť medzi bohatými kapitalistami, vlastniacimi továrne a banky a robotníckou triedou.
Zopakujte si:
1. Aký druh energie prevládal vo výrobe v 19. storočí?2. Vymenujte významné vynálezy 19.storočia.
3. Vymenujte významných vynálezcov 19. storočia.
4. Ktoré európske mestá boli najľudnatejšie?
Použitá literatúra:
1. Tkadlečková, H. a Skladaný, M.: Na prahu moderného sveta, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 19942. Objavujeme svet – Príroda, ľudia, civilizácia, Reader`s Digest, Bratislava 2002
3. Encyklopédia histórie sveta,Ottovo nakladatelství, Praha 2010