Filozofia je najstaršia veda, ktorá je zároveň matkou všetkých ostatných vied. Vznik filozofie znamená zároveň vznik mnohých ďalších vied. Pojem filozofia pochádza z gréckeho slova filos, čo znamená priateľ, milovník a gréckeho slova sofia, čo znamená múdrosť. Filozofia je skutočne láska k múdrosti. Treba si len predstaviť, že v čase jej vzniku v Grécku táto veda zahŕňala všetky vtedajšie poznatky o svete. Aj napriek tomu je definovať filozofiu veľmi obtiažne. Mnohí filozofi a aj vedci sa snažili o jej presnú definíciu, no neboli úspešní. A teda najvýznamnejší problém, problém svojej definície, filozofia rieši podnes. Filozofia funguje na veľmi jednoduchom princípe a tým je princíp pýtania sa. Filozof má totiž preniknúť k múdrosti pýtaním sa. Najprv sa pýtame tie najjednoduchšie a potom postupne čoraz zložitejšie otázky. Odpoveďami sa postupne dostávame k pochopeniu problémov. V priebehu času filozofia odhalila kopu otázok, ktoré nie sú zodpovedateľné (aspoň zatiaľ). Jedná sa o tzv. „večné otázky“. Na tieto otázky hľadáme odpovede dodnes (Odkiaľ sa vzal svet?, Aká je podstata bytia? ... ).

 

Filozofia mala aj svoju predchodkyňu, ktorou bola mytológia. Ľudia si dovtedy záhadné javy a veci vysvetľovali pomocou obrazových predstáv - mýtov. Mytológia a jej predstavy sa zachovali dodnes. Dnes si tak môžeme vypočuť o Zeovom hneve, ktorý privolal na ľudstvo tragédie a prírodné pohromy, alebo o Poseidonovi, ktorý ako boh morí potápal lode rybárov, aby ich potrestal za ich nemorálnosť, či posmievanie sa bohom. Mytológia však postupne zanikala. S rozvojom obchodu a kontaktov s ďalekým východom prenikala aj do Grécka postupne nová vedomosť o svete a jeho javoch, resp. nové poznatky. Tým sa postupne mytológia nahradzovala serióznymi poznatkami o prírode a prírodných javoch. Filozofia teda vznikla aj vďaka schopnosti človeka prijímať a logicky vyhodnocovať rôzne poznatky. Kritický rozum, ktorý za hlavný princíp považovali hlavne filozofi, zasadil mytológii smrteľnú ranu. Filozofia nahradila obrazy pojmami. Je to prechod od predstáv k pojmu od mýtu k logu. V Gréckych mestách a v celom Grécku vznikli mnohé filozofické školy, ktoré hlásali svoju múdrosť. S rozvojom filozofie možno badať aj vznik kultúrnych inštitúcií ako bolo napr. divadlo, kde sa hrali tragédie a komédie. Vznik filozofie bol teda podnietený aj spoločenským vývojom.

 

Aké boli základné otázky ktoré si filozofi kládli? Máme neskutočne veľa otázok, na ktoré prvotní filozofi hľadali odpovede. Medzi ne patria dve najzákladnejšie, a to ontologická otázka a gnozeologická otázka.

 

  1. Ontologická otázka sa pýta Čo bolo prvotné? (gr. ontos – sl. Bytie). Na základe odpovede na túto otázku môžeme rozdeliť filozofov na dva prúdy a to materialistov a idealistov. Materialisti pritom odpovedajú, že prazáklad všetkého bola matéria. Idealisti tvrdia, že to bola myšlienka – idea v mysli Boha. Na základe odpovedí na filozofické otázky sa filozofi delili na rôzne skupiny a podskupiny, ktoré poznáme aj dnes.


  1. Gnozeologická otázka sa pýta: Je svet poznateľný? (gr. gnósis – sl. vedenie). Aj tu existuje mnoho prístupov, ktoré rôzne riešia tento problém. Nejde tu však o to, či je svet poznateľný ako skôr o otázku akým spôsobom môžeme svet spoznať. Keby sme totiž zavrhli poznateľnosť sveta ako takú nemohli by sme hovoriť ani o filozofii ani o iných poznatkoch, lebo by to bol nezmysel. Gnozeologický optimisti hovoria, že tento náš svet je poznateľný a dá sa poznať aj objektívne. Pričom objektívne poznanie môže dosiahnuť každý. Agnostici naopak tvrdia, že nie je možné svet poznať objektívne iba subjektívne. Každý tak svet pozná len zo svojej perspektívy. Podstata sveta nám je ukrytá a nedá sa spoznať.


 

Na základe prístupu k týmto dvom otázkam rozpoznávame aj jednotlivé filozofické prístupy. Kým sa filozofia prepracovala až k dnešnej podobe prešlo mnoho rokov a vyvinulo sa z nej množstvo systémov a vied.

Filozofia má i dnes množstvo smerov a podkategórií, s ktorými sa môžeme stretnúť aj v škole. Etika, sociológia alebo morálna výchova sú tiež časťami filozofie. Tieto kategórie sa považujú za samostatné vedy, lebo ich oblasť pôsobenia a skúmania je dostatočne veľká. Samozrejme existuje ešte mnoho ďalších vied, ako napríklad: estetika, metodológia či metafyzika. Pôsobenie filozofie – aj keď sa nám to nezdá nie je jednostranné, ale mnohostranné.

K najvýznamnejším filozofom antickej doby nepochybne patril Platón. Aristoteles, Sokrates, či Pytagoras, alebo Euripides. Títo filozofi a ich, na vtedajšiu dobu prevratné myšlienky, nám aj dnes ukazujú významnosť filozofie vo všetkých vedách. Pytagoras – otec matematiky alebo Hippokrates - lekár sú len skromným príkladom velikánov filozofie. Považujeme ich dnes za otcov filozofie. Filozofia je aj dnes veľmi atraktívna, moderná veda a teší sa veľkému záujmu a to nielen u nás ale v celom svete.



 



Zopakujte si:
1. Čo je to filozofia?
2. Z ktorých pojmov pochádza pojem filozofie?
3. Čo existovalo pred filozofiou?
4. Aké sú dve hlavné otázky filozofie?
5. Ktorí filozofi pochádzajú z Antickej doby?

Použitá literatúra:
Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009